znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 580/2014-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. januára 2015 v senátezloženom   z predsedu   Petra   Brňáka   a zo   sudkyne   Marianny   Mochnáčovej   a   sudcuMilana Ľalíka   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného advokátkou   JUDr.   Ing.   Janou   Andelovou,   ANDELOVÁ   &   Co,   s. r. o.,Seberíniho 1, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupomOkresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C/154/2011 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného   súduBratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C/154/2011 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C/154/2011 p r i k a z u j ekonať bez zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd Bratislava I j e   p o v i n n ý   uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy právnehozastúpenia   v sume   340,90   €   (slovom   tristoštyridsať   eur   a deväťdesiat   centov)   na účetANDELOVÁ & Co, s. r. o., Seberíniho 1, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnostitohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesenímč. k. I. ÚS 580/2014-12 z 24. septembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorounamietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresnéhosúdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C/154/2011.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 17. októbra 2011 na okresnom súde„návrh na začatie konania na náhradu škody v zmysle zák. č. 58/1969 Zb.“ o zaplatenie19 783,57 € s prísl.

3. Sťažovateľ v sťažnosti opisuje priebeh konania pred okresným súdom a poukazujena to, že okresný súd odo dňa podania návrhu dosiaľ „nevytýčil vo veci pojednávanie ani nevykonal žiadne iné relevantné úkony smerujúce k rozhodnutiu vo veci samej“ napriektomu,   že   podal   v decembri   2012   a v auguste   2013   sťažnosti   na   zbytočné   prieťahypredsedníčke okresného súdu.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby vo veci vydalnález,   ktorým   vysloví,   že   jeho   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C/154/2011 porušenébolo a prikázal okresnému súdu v predmetnej veci konať bez zbytočných prieťahov. Súčasnesa   domáha   priznania   finančného   zadosťučinenia   v sume   6 000   €   a úhrady   trov   konaniav sume 340,90 €.

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila predsedníčkaokresného   súdu,   ktorá   vo   svojom   vyjadrení   k   dôvodnosti   sťažnosti   podaním   sp.   zn.Spr. 3645/2014 z 23. októbra 2014 uviedla:

«Na   základe   Vašej   žiadosti   som   vo   veci   vykonala   šetrenie   a zistila   som,   že na tunajšom   súde   sa   vedie   konanie   v   právnej   veci   navrhovateľa: ⬛⬛⬛⬛,   proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, o náhradu škody v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. spôsobenej nezákonným právoplatným rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 109/2005 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Co 109/2005. Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   namieta   skutočnosť,   že   Okresný   súd   Bratislava   I doposiaľ, t. j. už 35 mesiacov odo dňa podania návrhu na začatie konania nevytýčil vo veci ani len prvé pojednávanie, avšak už dvakrát rozhodol právne nedôvodnými rozhodnutiami bez účasti sťažovateľa ako navrhovateľa o zastavení konania, resp. odmietnutí časti návrhu. K priebehu konania (t. j. uvedenie procesných úkonov vo veci od podania návrhu na začatie konania doposiaľ) uvádzam, že návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa 17.   10.   2011.   Súd   uznesením   č.   k.   18   C   154/2011-24   zo   dňa   08.   10.   2012   vyzval navrhovateľa na odstránenie vád podania doručeného súdu dňa 17. 10. 2011. Uznesenie súd   doručil   navrhovateľovi   dňa   25.   10.   2012.   Dňa   29.   10.   2012   sa   navrhovateľ   proti uzneseniu   č.   k.   18C154/2011-24   zo   dňa   08.   10.   2014   odvolal.   Dňa   07.   11.   2012   súd predložil spis Krajskému súdu v Bratislave spolu s opravným prostriedkom na rozhodnutie. Dňa 03. 01. 2013 Krajský súd v Bratislave vrátil spis tunajšiemu súdu bez meritórneho rozhodnutia z dôvodu, že uznesenie č. k. 18 C 154/2011-24 zo dňa 08. 10. 2012 proti ktorému nie je prípustné odvolanie vydal vyšší úradník bolo zrušené zo zákona, nebolo možné   odvolanie   navrhovateľa   v odvolacom   konaní   prejednať.   Následne   uznesením č. k. 18 C 154/2011-32 zo dňa 07. 02. 2013 súd podanie zo dňa 17. 10. 2011, doplnené podaním doručeným súdu dňa 29. 01. 2012, ktoré mohlo byť návrhom, v časti 9.963,15 eura odmietol. Dňa 26. 02. 2013 sa navrhovateľ proti uzneseniu odvolal. Dňa 09. 04. 2013 súd predložil   súdny   spis   spolu   s opravným   prostriedkom   na   rozhodnutie   Krajskému   súdu v Bratislave.   Dňa   28.   05.   2013   sa   súdny   spis   vrátil   z   odvolacieho   súdu.   Krajský   súd v Bratislave uznesením č. k. 8 Co 231/2013-45 zo dňa 30. 04. 2013 napadnuté uznesenie súdu   prvého   stupňa   zrušil   a   vec   mu   vrátil   na   ďalšie   konanie.   Súd   uznesením č. k. 18 C 154/2011-49 zo dňa 25. 07. 2014 uložil odporcovi povinnosť vyjadriť sa k návrhu na začatie   konania.   Dňa   14.   08.   2014   zákonná   sudkyňa   vo   veci   vytýčila   termín pojednávania na termín dňa 02. 12. 2014.

Celkovú dĺžku konania ovplyvnila skutočnosť akou je vysoký nápad vecí v oddelení „18C“ zákonného sudcu, čím sa jednotlivé časové úseky medzi úkonmi zákonnej sudkyne predĺžili. Nakoľko zaťaženosť súdneho oddelenia resp. jednotlivých civilných sudcov nemôže byť dôvodom na porušenie práva účastníka konania garantovaného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa zákona o štátnej správe súdov, resp. podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V   súlade   s   uvedeným   záverom   som   toho   názoru,   že   prostriedky   ochrany,   ktoré sťažovateľ použil, viedli k odstráneniu nečinnosti súdu. Od vybavenia sťažnosti na zbytočné prieťahy v konaní spr. 2277/2014 t. j. od dňa 07. 10. 2014 podľa ust. § 64 ods. 1 neuplynul dostatočný čas na to, aby súd vo veci mohol rozhodnúť nakoľko len dňa 14. 08. 2014 zákonná sudkyňa vo veci vytýčila termín pojednávania na termín dňa 02. 12. 2014. Zároveň som v odpovedi Spr. 2277/2014 sťažovateľovi oznámila, že zákonnej sudkyni boli prieťahy v konaní vytknuté a bola vyzvaná na zabezpečenie bezprieťahového vybavenia veci. Zároveň bola vec sp. zn. 18 C 154/2011 zaradená medzi sledované veci ako dôvodná sťažnosť s termínom sledovania predsedníčky súdu - 3 mesiace.

Sťažovateľ   podal   ústavnú   sťažnosť   dňa   20.   08.   2014   a   uplatnil   si   v   dôsledku pretrvávajúcich prieťahov v predmetnej vecí na okresnom súde finančné zadosťučinenie v sume   6.000,-   eur,   ktorú   odôvodnil   dlhodobou   právnou   neistotou   týkajúcej   sa   jeho finančných nárokov, ktorých sa domáha v súdnom konaní sp. zn. 18 C 154/2011.

V prípade, že Ústavný súd... dospeje k záveru, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   navrhujem,   aby   sťažovateľovi   nepriznal finančné zadosťučinenie, resp. jej toto finančné zadosťučinenie nepriznal v plnej výške, nakoľko ho podľa môjho názoru sťažovateľ riadne neodôvodnil - finančné zadosťučinenie za prieťahy v konaní pred súdom resp. výška tohto zadosťučinenia, ktorá závisí od rozsahu v akom sa zasiahlo do práv účastníkov konania.»

6. Stav konania a chronológiu procesných úkonov pred okresným súdom ústavný súdpovažoval   za   preukázaný   zo   spisu,   ktorý   mu   bol   predložený   na previerku22. decembra 2014.   Navyše,   ústavný   súd   zistil,   že   2.   decembra   2014   sa   konalopojednávanie, ktoré bolo po vypočutí účastníkov odročené na 27. marec 2015 a okresný súduznesením   11.   decembra   2014   zamietol   návrh   sťažovateľa,   aby   bola   vec   postúpenána rozhodnutie ústavnému súdu.

7. Právna zástupkyňa sťažovateľa na vyjadrenie okresného súdu reagovala podanímdoručeným ústavnému súdu 24. novembra 2014, v ktorom okrem iného uviedla:

«Súhlasíme   zo   záverom   vyjadrenia   predsedníčky   Okresného   súdu Bratislava I pod Spr. 3654/2014 z 23.októbra 2014, že konanie vedené Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 18C/154/2011 je poznačené zbytočnými prieťahmi.

Nesúhlasíme   však   s   vyjadrením   predsedníčky   Okresného   súdu Bratislava I pod Spr. 3654/2014 z 23.októbra 2014, že prostriedky, ktoré sťažovateľ použil viedli k odstráneniu nečinnosti súdu, nakoľko od vybavenia sťažnosti na zbytočné prieťahy v konaní spr. 2277/2014, t. j. odo dňa 07. 10. 2014 neuplynul dostatočný čas na to, aby súd vo veci mohol rozhodnúť, nakoľko len dňa 14. 08. 2014 zákonná sudkyňa vo veci vytýčila termín pojednávania na termín dňa 02. 12. 2014.

Poukazujeme   na   skutočnosť,   že   sťažovateľ   podal   (i)   prvú   sťažnosť   na   zbytočné prieťahy v konaní dňa 04. 10. 2012, pričom táto sťažnosť bola predsedníčkou Okresného súdu Bratislava I vybavená pod Spr. 2244/2012 dňa 29. 10. 2012, (ii) druhú sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní dňa 03. 07. 213, pričom táto bola predsedníčkou Okresného súdu Bratislava I posúdená ako opakovaná sťažnosť a bola predsedníčkou Okresného súdu Bratislava   I   vybavená   pod   Spr.   2244/2012   dňa   01.   08.   2013,   (iii)   ústavnú   sťažnosť dňa 08. 07. 2013, pričom táto bola Uznesením Ústavného súdu SR zo dňa 24. 10. 2013, č. k. I. ÚS 621/2013-7 odmietnutá ako zjavne neopodstatnená s odôvodnením, že „... až pokračujúca   nečinnosť   OS   BA   I   by   mohla/môže   spôsobiť   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa č. 48 ods. 2 Ústavy SR, čo však   Ústavný   súd   SR   v   súčasnom   období   nemôže   posúdiť“   a   (iv)   urgenciu   vytýčenia pojednávania adresovanú predsedníčke Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05. 08. 2014. Okrem uvedeného sťažovateľ adresoval príslušnému súdu viaceré podania, ktorých účelom bolo odstránenie nečinnosti, avšak aj tieto zostali bez relevantnej odozvy.

Podanie sťažnosti na prieťahy v konaní sa v zmysle zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch zásadne   považuje   za   účinný   prostriedok   ochrany   základných   práv,   ktoré   súvisia so základným   právom   na   súdnu   ochranu,   ako   aj   so   základným   právom   na   konanie bez zbytočných   prieťahov.   O   účinnosť   takého   právneho   prostriedku   ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní však možno v jednotlivom prípade hovoriť len vtedy, ak skutočne vedie k odstráneniu nečinnosti súdu. V prípade, ak predseda súdu v rámci vybavenia sťažnosti konštatuje prieťahy v konaní, avšak k odstráneniu nečinnosti súdu následne nedôjde, nemožno hovoriť o účinnom prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní a možno konštatovať, že takýto prostriedok ochrany má len formálny   charakter.   V   konaní   vedenom   Okresným   súdom   Bratislava   I   pod   sp.   zn. 18 C/154/2011 sťažovateľ podal prvú sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní už v roku 2012, pričom táto zjavne nemala na činnosť Okresného súdu Bratislava I žiaden relevantný vplyv a neviedla k odstráneniu zbytočných prieťahov vo veci. Takýto vplyv na odstránenie nečinnosti Okresného súdu Bratislava I nemali ani ďalšie podania sťažovateľa. V tomto smere poukazujeme na fakt, že k odstráneniu nečinnosti príslušného súdu zjavne neviedlo ani predchádzajúce rozhodnutie Ústavného súdu SR (Uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 24.10.2013,   č.   k.   I.   ÚS   621/2013-7),   ktorým   síce   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol,   avšak z ktorého odôvodnenia vyplýva, že pri pokračujúcej nečinnosti Okresného súdu Bratislava I môže dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podlá č. 48 ods. 2 Ústavy SR. Od predmetného rozhodnutia Ústavného súdu SR, t. j. od 24. 10. 2013 príslušný súd vo veci   neurobil   žiaden relevantný úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci. Vybavenie posledného podania sťažovateľa zo dňa 05. 08. 2014 predsedníčkou Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07. 10. 2014 pod Spr. 2277/2014, t. j. v rozpore s ust. § 65 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch po viac ako 60 dňoch od jeho podania, možno hodnotiť len ako formálny úkon, ktorý nepochybne nadväzoval na ústavnú sťažnosť podanú zo strany sťažovateľa, ktorá je predmetom tohto konania.

Právne kroky, ktoré sťažovateľ opakovane využil svedčia o tom, že sťažovateľ sa svojimi predchádzajúcimi úkonmi snažil, aby príslušný súd odstránil stav nečinnosti, avšak jeho doterajšia snaha bola bezúspešná. V tejto súvislosti uvádzame, že sťažovateľ nie je povinný uplatňovať prostriedky ochrany opakovane, ani nie je povinný tieto uplatňovať v určitých   lehotách   a   intervaloch   tak,   aby   mali   „dostatočný“   vplyv   na   odstránenie nečinnosti príslušného súdu. Príslušný súd je s odkazom na ust. § 100 ods. 1 OSP povinný v konaní,   ktoré   sa   začalo,   i   bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie prejednaná   a   rozhodnutá,   tým   sa   však   Okresný   súd   Bratislava   I   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 18 C/154/2011 odo dňa začatia konania neriadi. Skutočnosť, že sťažovateľ je nútený opätovne sa domáhať ochrany svojich základných práv podaniami, ktorých účelom je odstránenie nečinnosti súdu, zvyšuje mieru právnej neistoty a frustrácie z právneho systému SR, ako aj pocit bezmocnosti a ignorancie vyššej moci.

S ohľadom na uvedené nie je možné súhlasiť zo záverom, že odkedy sťažovateľ použil prostriedky ochrany, neuplynul dostatočný čas na to, aby súd mohol vo veci rozhodnúť a že tieto viedli k odstráneniu nečinnosti súdu, keď súd vytýčil pojednávanie na deň 02. 12. 2014, nakoľko sťažovateľ vy užíva prostriedky ochrany už od roku 2012, avšak márne. Nečinnosť Okresného súdu Bratislava I a porušovanie práv sťažovateľa preto nemožno zjednodušene hodnotiť len vo vzťahu k poslednému podaniu sťažovateľa zo dňa 05. 08. 2014, ale je potrebné prihliadnuť na celú genézu prípadu, a to od začatia konania vedeného Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 18 C/154/2011 až do podania ústavnej sťažnosti, ktorá je predmetom tohto konania.»

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po oboznámení   sa   s ichstanoviskami, ako aj s obsahom súvisiaceho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávanianemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

9. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného právagarantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejneprerokovala bez zbytočných prieťahov.

11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov jeodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutiaštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne saprávna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnejneistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátnehoorgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosťsúdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne   realizovalo(II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť takýprocesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôliktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdua sudcu   vychádza   z   §   6   zákona   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v zneníneskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkýmiúčastníkmi   konania   postupovali   tak,   aby   ochrana   ich   práv   bola   rýchla   a   účinná,   ďalejz § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadnebez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca jepodľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelupojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplývaz § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov,ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámideň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

12. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnomprípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každéhojednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,správanie účastníkov konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrouESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konanía jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr.   I.   ÚS   19/00,   I. ÚS   54/02,   II.   ÚS   32/02).Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

12.1 Pokiaľ ide o otázku právnej a faktickej zložitosti sporu, ústavný súd konštatuje,že konanie vo veci sťažovateľa, ktorého predmetom je uplatnený nárok na náhradu škodyspôsobenú   nesprávnym   úradným   postupom,   nemožno   spravila   hodnotiť   ako   skutkovoči právne   zložité,   pretože   ide   o otázky   regulované   jasnou   právnou   úpravou   zastrešenoujudikatúrou   všeobecných   súdov.   Napokon   potenciálnu   zložitosť   sporu   nenamietalaani predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   stanovisku.   V danom   prípade   okresný   súddo dňa   predloženia   spisu   ústavnému   súdu   vykonal   iba   jedno   relevantné   pojednávanie2. decembra 2014, ktorého obsahom by bolo vykonanie dôkazov a zisťovanie skutkovéhostavu vo veci.

12.2 V   rámci   hodnotenia   prípadných   zbytočných   prieťahov   v   súdnom   konaníz hľadiska   druhého   kritéria   nezistil   ústavný   súd   žiadne   významné   okolnosti,   ktoré   bysignalizovali podiel sťažovateľa ako jeho účastníka na predĺžení konania narušením jehoplynulosti.   V konaní   bol   aktívny   a podal   aj   dvakrát   sťažnosti   (v roku   2012   a 2013)na zbytočné prieťahy v konaní, ktorými sa domáhal nápravy, aj keď okresný súd ho vyzývalna odstránenie vád návrhu (8. októbra 2012) a v dôsledku toho aj rozhodol o odmietnutíjeho návrhu 7. februára 2013. Taktiež sťažovateľ podal námietku zaujatosti proti zákonnejsudkyni, ktorá nespĺňala zákonné náležitosti a odvolanie proti rozhodnutiu okresného súduzo   7.   februára   2013,   o   ktorom   rozhodol   nadriadený   súd   tak,   že   napadnuté   uznesenie30. apríla 2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, ale tieto skutočnosti zásadnýmspôsobom nepredĺžili toto konanie.

12.3 Tretím   hodnotiacim kritériom, podľa   ktorého ústavný súd   zisťoval,   či   došlok porušeniu   základného   práva   sťažovateľa   zaručeného   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právazaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v posudzovanom konaní.Ústavný   súd   konštatuje,   že   okolnosťou,   ktorá   narušila   plynulosť   konania   vo   vecisťažovateľa,   bola   ničím   neodôvodnená   pasivita   okresného   súdu,   ktorý   vo   veci   samejnekonal bez toho, aby mu v tom bránila závažná prekážka, a až v auguste 2014 určil termínpojednávania na 2. december 2014. Od podania návrhu (17. október 2011) síce okresný súdvyzval   uznesením   z   8.   októbra   2012   sťažovateľa   na   odstránenie   nedostatkov   podania,ale 3. januára   2013   Krajský   súd   v Bratislave   (ďalej   aj   „krajský   súd“)   mu   vrátil   spisbez meritórneho   rozhodnutia   z   dôvodu,   že   jeho   uznesenie   vydané   vyšším   súdnymúradníkom, resp. odvolanie podané proti nemu mal posúdiť najprv sudca okresného súdu,a tiež   krajský   súd   30.   apríla   2013   zrušil   uznesenie   okresného   súdu   o odmietnutí   jehonávrhu zo 7. februára 2013 a vec mu 28. mája 2013 vrátil na ďalšie konanie. Zbytočnéprieťahy v tomto období priznal aj okresný súd.

14.   S ohľadom   na   uvedené   nemožno   doterajšiu   dobu   konania   vedeného   predokresným   súdom   (viac   ako   tri   roky)   bez   vykonania   relevantných   procesných   úkonovsmerujúcich   k rozhodnutiu   vo   veci   samej   považovať   za ústavne   akceptovateľnú   (aj   keďokresný súd už medzitým nariadil aj dve pojednávania) vo vzťahu k základnému právusťažovateľa zaručenému čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedenézákladné právo sťažovateľa bolo porušené (bod 1 výroku nálezu).

15. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklonečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,vo veci konal.

16.   Pretože   ústavný   súd   zistil   porušenie   základného   práva   sťažovateľana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a konanie nebolov čase rozhodovania ústavného súdu pred okresným súdom meritórne skončené, prikázalokresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnejneistoty, v ktorom sa sťažovateľ domáhajúc sa rozhodnutia súdu vo svojej veci nachádza(bod 2 výroku nálezu).

III.

17. Podľa   čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorýmvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku ústavy boliporušené, primerané finančné zadosťučinenie.

18.   Žiadosť   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume   6 000   €odôvodnil sťažovateľ najmä absolútnou pasivitou okresného súdu a s tým súvisiacim stavomprávnej neistoty.

19.   Vzhľadom   na   okolnosti   danej   veci   [konanie   trvalo   do   podania   sťažnosti   lendva roky a 9 mesiacov a tiež skutočnosť, že okresný súd nebol vo veci sťažovateľa úplnenečinný,   o   čom   svedčia   aj   niektoré   jeho   úkony   do   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu(pozri bod   5   nálezu)],   ale   aj   jeho   vyvíjaná   aktivita   v súčasnosti   (pozri   bod   6   nálezu)]ústavný   súd dospel   k   názoru, že   deklarovanie   porušenia   jeho   základného   právana prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   príkazokresnému súdu konať bez prieťahov a priznanie náhrady trov konania (bod 20 nálezu)je dostatočným   zadosťučinením   pre   sťažovateľa,   a preto   jeho   sťažnosti   v tejto   častinevyhovel (pozri bod 4 výroku tohto nálezu).

20. Napokon ústavný súd priznal aj úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatiea príprava zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s ustanoveniami vyhlášky Ministerstvaspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátovza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ktorú si sťažovateľ uplatnilv sume 340,90 €, tak ako to požadoval, pretože uplatnená suma neodporuje tejto vyhláške(bod 3 výroku nálezu).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. januára 2015