SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 580/2014-27
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. januára 2015 v senátezloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcuMilana Ľalíka prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného advokátkou JUDr. Ing. Janou Andelovou, ANDELOVÁ & Co, s. r. o.,Seberíniho 1, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupomOkresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C/154/2011 a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súduBratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C/154/2011 p o r u š e n é b o l o.
2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C/154/2011 p r i k a z u j ekonať bez zbytočných prieťahov.
3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy právnehozastúpenia v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov) na účetANDELOVÁ & Co, s. r. o., Seberíniho 1, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnostitohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesenímč. k. I. ÚS 580/2014-12 z 24. septembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorounamietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresnéhosúdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C/154/2011.
2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 17. októbra 2011 na okresnom súde„návrh na začatie konania na náhradu škody v zmysle zák. č. 58/1969 Zb.“ o zaplatenie19 783,57 € s prísl.
3. Sťažovateľ v sťažnosti opisuje priebeh konania pred okresným súdom a poukazujena to, že okresný súd odo dňa podania návrhu dosiaľ „nevytýčil vo veci pojednávanie ani nevykonal žiadne iné relevantné úkony smerujúce k rozhodnutiu vo veci samej“ napriektomu, že podal v decembri 2012 a v auguste 2013 sťažnosti na zbytočné prieťahypredsedníčke okresného súdu.
4. Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby vo veci vydalnález, ktorým vysloví, že jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C/154/2011 porušenébolo a prikázal okresnému súdu v predmetnej veci konať bez zbytočných prieťahov. Súčasnesa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 6 000 € a úhrady trov konaniav sume 340,90 €.
5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila predsedníčkaokresného súdu, ktorá vo svojom vyjadrení k dôvodnosti sťažnosti podaním sp. zn.Spr. 3645/2014 z 23. októbra 2014 uviedla:
«Na základe Vašej žiadosti som vo veci vykonala šetrenie a zistila som, že na tunajšom súde sa vedie konanie v právnej veci navrhovateľa: ⬛⬛⬛⬛, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, o náhradu škody v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. spôsobenej nezákonným právoplatným rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 109/2005 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Co 109/2005. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namieta skutočnosť, že Okresný súd Bratislava I doposiaľ, t. j. už 35 mesiacov odo dňa podania návrhu na začatie konania nevytýčil vo veci ani len prvé pojednávanie, avšak už dvakrát rozhodol právne nedôvodnými rozhodnutiami bez účasti sťažovateľa ako navrhovateľa o zastavení konania, resp. odmietnutí časti návrhu. K priebehu konania (t. j. uvedenie procesných úkonov vo veci od podania návrhu na začatie konania doposiaľ) uvádzam, že návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa 17. 10. 2011. Súd uznesením č. k. 18 C 154/2011-24 zo dňa 08. 10. 2012 vyzval navrhovateľa na odstránenie vád podania doručeného súdu dňa 17. 10. 2011. Uznesenie súd doručil navrhovateľovi dňa 25. 10. 2012. Dňa 29. 10. 2012 sa navrhovateľ proti uzneseniu č. k. 18C154/2011-24 zo dňa 08. 10. 2014 odvolal. Dňa 07. 11. 2012 súd predložil spis Krajskému súdu v Bratislave spolu s opravným prostriedkom na rozhodnutie. Dňa 03. 01. 2013 Krajský súd v Bratislave vrátil spis tunajšiemu súdu bez meritórneho rozhodnutia z dôvodu, že uznesenie č. k. 18 C 154/2011-24 zo dňa 08. 10. 2012 proti ktorému nie je prípustné odvolanie vydal vyšší úradník bolo zrušené zo zákona, nebolo možné odvolanie navrhovateľa v odvolacom konaní prejednať. Následne uznesením č. k. 18 C 154/2011-32 zo dňa 07. 02. 2013 súd podanie zo dňa 17. 10. 2011, doplnené podaním doručeným súdu dňa 29. 01. 2012, ktoré mohlo byť návrhom, v časti 9.963,15 eura odmietol. Dňa 26. 02. 2013 sa navrhovateľ proti uzneseniu odvolal. Dňa 09. 04. 2013 súd predložil súdny spis spolu s opravným prostriedkom na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Dňa 28. 05. 2013 sa súdny spis vrátil z odvolacieho súdu. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 8 Co 231/2013-45 zo dňa 30. 04. 2013 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd uznesením č. k. 18 C 154/2011-49 zo dňa 25. 07. 2014 uložil odporcovi povinnosť vyjadriť sa k návrhu na začatie konania. Dňa 14. 08. 2014 zákonná sudkyňa vo veci vytýčila termín pojednávania na termín dňa 02. 12. 2014.
Celkovú dĺžku konania ovplyvnila skutočnosť akou je vysoký nápad vecí v oddelení „18C“ zákonného sudcu, čím sa jednotlivé časové úseky medzi úkonmi zákonnej sudkyne predĺžili. Nakoľko zaťaženosť súdneho oddelenia resp. jednotlivých civilných sudcov nemôže byť dôvodom na porušenie práva účastníka konania garantovaného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa zákona o štátnej správe súdov, resp. podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V súlade s uvedeným záverom som toho názoru, že prostriedky ochrany, ktoré sťažovateľ použil, viedli k odstráneniu nečinnosti súdu. Od vybavenia sťažnosti na zbytočné prieťahy v konaní spr. 2277/2014 t. j. od dňa 07. 10. 2014 podľa ust. § 64 ods. 1 neuplynul dostatočný čas na to, aby súd vo veci mohol rozhodnúť nakoľko len dňa 14. 08. 2014 zákonná sudkyňa vo veci vytýčila termín pojednávania na termín dňa 02. 12. 2014. Zároveň som v odpovedi Spr. 2277/2014 sťažovateľovi oznámila, že zákonnej sudkyni boli prieťahy v konaní vytknuté a bola vyzvaná na zabezpečenie bezprieťahového vybavenia veci. Zároveň bola vec sp. zn. 18 C 154/2011 zaradená medzi sledované veci ako dôvodná sťažnosť s termínom sledovania predsedníčky súdu - 3 mesiace.
Sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť dňa 20. 08. 2014 a uplatnil si v dôsledku pretrvávajúcich prieťahov v predmetnej vecí na okresnom súde finančné zadosťučinenie v sume 6.000,- eur, ktorú odôvodnil dlhodobou právnou neistotou týkajúcej sa jeho finančných nárokov, ktorých sa domáha v súdnom konaní sp. zn. 18 C 154/2011.
V prípade, že Ústavný súd... dospeje k záveru, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov navrhujem, aby sťažovateľovi nepriznal finančné zadosťučinenie, resp. jej toto finančné zadosťučinenie nepriznal v plnej výške, nakoľko ho podľa môjho názoru sťažovateľ riadne neodôvodnil - finančné zadosťučinenie za prieťahy v konaní pred súdom resp. výška tohto zadosťučinenia, ktorá závisí od rozsahu v akom sa zasiahlo do práv účastníkov konania.»
6. Stav konania a chronológiu procesných úkonov pred okresným súdom ústavný súdpovažoval za preukázaný zo spisu, ktorý mu bol predložený na previerku22. decembra 2014. Navyše, ústavný súd zistil, že 2. decembra 2014 sa konalopojednávanie, ktoré bolo po vypočutí účastníkov odročené na 27. marec 2015 a okresný súduznesením 11. decembra 2014 zamietol návrh sťažovateľa, aby bola vec postúpenána rozhodnutie ústavnému súdu.
7. Právna zástupkyňa sťažovateľa na vyjadrenie okresného súdu reagovala podanímdoručeným ústavnému súdu 24. novembra 2014, v ktorom okrem iného uviedla:
«Súhlasíme zo záverom vyjadrenia predsedníčky Okresného súdu Bratislava I pod Spr. 3654/2014 z 23.októbra 2014, že konanie vedené Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 18C/154/2011 je poznačené zbytočnými prieťahmi.
Nesúhlasíme však s vyjadrením predsedníčky Okresného súdu Bratislava I pod Spr. 3654/2014 z 23.októbra 2014, že prostriedky, ktoré sťažovateľ použil viedli k odstráneniu nečinnosti súdu, nakoľko od vybavenia sťažnosti na zbytočné prieťahy v konaní spr. 2277/2014, t. j. odo dňa 07. 10. 2014 neuplynul dostatočný čas na to, aby súd vo veci mohol rozhodnúť, nakoľko len dňa 14. 08. 2014 zákonná sudkyňa vo veci vytýčila termín pojednávania na termín dňa 02. 12. 2014.
Poukazujeme na skutočnosť, že sťažovateľ podal (i) prvú sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní dňa 04. 10. 2012, pričom táto sťažnosť bola predsedníčkou Okresného súdu Bratislava I vybavená pod Spr. 2244/2012 dňa 29. 10. 2012, (ii) druhú sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní dňa 03. 07. 213, pričom táto bola predsedníčkou Okresného súdu Bratislava I posúdená ako opakovaná sťažnosť a bola predsedníčkou Okresného súdu Bratislava I vybavená pod Spr. 2244/2012 dňa 01. 08. 2013, (iii) ústavnú sťažnosť dňa 08. 07. 2013, pričom táto bola Uznesením Ústavného súdu SR zo dňa 24. 10. 2013, č. k. I. ÚS 621/2013-7 odmietnutá ako zjavne neopodstatnená s odôvodnením, že „... až pokračujúca nečinnosť OS BA I by mohla/môže spôsobiť porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa č. 48 ods. 2 Ústavy SR, čo však Ústavný súd SR v súčasnom období nemôže posúdiť“ a (iv) urgenciu vytýčenia pojednávania adresovanú predsedníčke Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05. 08. 2014. Okrem uvedeného sťažovateľ adresoval príslušnému súdu viaceré podania, ktorých účelom bolo odstránenie nečinnosti, avšak aj tieto zostali bez relevantnej odozvy.
Podanie sťažnosti na prieťahy v konaní sa v zmysle zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov. O účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní však možno v jednotlivom prípade hovoriť len vtedy, ak skutočne vedie k odstráneniu nečinnosti súdu. V prípade, ak predseda súdu v rámci vybavenia sťažnosti konštatuje prieťahy v konaní, avšak k odstráneniu nečinnosti súdu následne nedôjde, nemožno hovoriť o účinnom prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní a možno konštatovať, že takýto prostriedok ochrany má len formálny charakter. V konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 18 C/154/2011 sťažovateľ podal prvú sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní už v roku 2012, pričom táto zjavne nemala na činnosť Okresného súdu Bratislava I žiaden relevantný vplyv a neviedla k odstráneniu zbytočných prieťahov vo veci. Takýto vplyv na odstránenie nečinnosti Okresného súdu Bratislava I nemali ani ďalšie podania sťažovateľa. V tomto smere poukazujeme na fakt, že k odstráneniu nečinnosti príslušného súdu zjavne neviedlo ani predchádzajúce rozhodnutie Ústavného súdu SR (Uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 24.10.2013, č. k. I. ÚS 621/2013-7), ktorým síce sťažnosť sťažovateľa odmietol, avšak z ktorého odôvodnenia vyplýva, že pri pokračujúcej nečinnosti Okresného súdu Bratislava I môže dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podlá č. 48 ods. 2 Ústavy SR. Od predmetného rozhodnutia Ústavného súdu SR, t. j. od 24. 10. 2013 príslušný súd vo veci neurobil žiaden relevantný úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci. Vybavenie posledného podania sťažovateľa zo dňa 05. 08. 2014 predsedníčkou Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07. 10. 2014 pod Spr. 2277/2014, t. j. v rozpore s ust. § 65 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch po viac ako 60 dňoch od jeho podania, možno hodnotiť len ako formálny úkon, ktorý nepochybne nadväzoval na ústavnú sťažnosť podanú zo strany sťažovateľa, ktorá je predmetom tohto konania.
Právne kroky, ktoré sťažovateľ opakovane využil svedčia o tom, že sťažovateľ sa svojimi predchádzajúcimi úkonmi snažil, aby príslušný súd odstránil stav nečinnosti, avšak jeho doterajšia snaha bola bezúspešná. V tejto súvislosti uvádzame, že sťažovateľ nie je povinný uplatňovať prostriedky ochrany opakovane, ani nie je povinný tieto uplatňovať v určitých lehotách a intervaloch tak, aby mali „dostatočný“ vplyv na odstránenie nečinnosti príslušného súdu. Príslušný súd je s odkazom na ust. § 100 ods. 1 OSP povinný v konaní, ktoré sa začalo, i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, tým sa však Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C/154/2011 odo dňa začatia konania neriadi. Skutočnosť, že sťažovateľ je nútený opätovne sa domáhať ochrany svojich základných práv podaniami, ktorých účelom je odstránenie nečinnosti súdu, zvyšuje mieru právnej neistoty a frustrácie z právneho systému SR, ako aj pocit bezmocnosti a ignorancie vyššej moci.
S ohľadom na uvedené nie je možné súhlasiť zo záverom, že odkedy sťažovateľ použil prostriedky ochrany, neuplynul dostatočný čas na to, aby súd mohol vo veci rozhodnúť a že tieto viedli k odstráneniu nečinnosti súdu, keď súd vytýčil pojednávanie na deň 02. 12. 2014, nakoľko sťažovateľ vy užíva prostriedky ochrany už od roku 2012, avšak márne. Nečinnosť Okresného súdu Bratislava I a porušovanie práv sťažovateľa preto nemožno zjednodušene hodnotiť len vo vzťahu k poslednému podaniu sťažovateľa zo dňa 05. 08. 2014, ale je potrebné prihliadnuť na celú genézu prípadu, a to od začatia konania vedeného Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 18 C/154/2011 až do podania ústavnej sťažnosti, ktorá je predmetom tohto konania.»
8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ichstanoviskami, ako aj s obsahom súvisiaceho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávanianemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
9. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného právagarantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejneprerokovala bez zbytočných prieťahov.
11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov jeodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutiaštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne saprávna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnejneistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátnehoorgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosťsúdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo(II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť takýprocesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôliktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdua sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v zneníneskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkýmiúčastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalejz § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadnebez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca jepodľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelupojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplývaz § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov,ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámideň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
12. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnomprípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každéhojednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,správanie účastníkov konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrouESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konanía jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02).Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.
12.1 Pokiaľ ide o otázku právnej a faktickej zložitosti sporu, ústavný súd konštatuje,že konanie vo veci sťažovateľa, ktorého predmetom je uplatnený nárok na náhradu škodyspôsobenú nesprávnym úradným postupom, nemožno spravila hodnotiť ako skutkovoči právne zložité, pretože ide o otázky regulované jasnou právnou úpravou zastrešenoujudikatúrou všeobecných súdov. Napokon potenciálnu zložitosť sporu nenamietalaani predsedníčka okresného súdu vo svojom stanovisku. V danom prípade okresný súddo dňa predloženia spisu ústavnému súdu vykonal iba jedno relevantné pojednávanie2. decembra 2014, ktorého obsahom by bolo vykonanie dôkazov a zisťovanie skutkovéhostavu vo veci.
12.2 V rámci hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov v súdnom konaníz hľadiska druhého kritéria nezistil ústavný súd žiadne významné okolnosti, ktoré bysignalizovali podiel sťažovateľa ako jeho účastníka na predĺžení konania narušením jehoplynulosti. V konaní bol aktívny a podal aj dvakrát sťažnosti (v roku 2012 a 2013)na zbytočné prieťahy v konaní, ktorými sa domáhal nápravy, aj keď okresný súd ho vyzývalna odstránenie vád návrhu (8. októbra 2012) a v dôsledku toho aj rozhodol o odmietnutíjeho návrhu 7. februára 2013. Taktiež sťažovateľ podal námietku zaujatosti proti zákonnejsudkyni, ktorá nespĺňala zákonné náležitosti a odvolanie proti rozhodnutiu okresného súduzo 7. februára 2013, o ktorom rozhodol nadriadený súd tak, že napadnuté uznesenie30. apríla 2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, ale tieto skutočnosti zásadnýmspôsobom nepredĺžili toto konanie.
12.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlok porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a právazaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v posudzovanom konaní.Ústavný súd konštatuje, že okolnosťou, ktorá narušila plynulosť konania vo vecisťažovateľa, bola ničím neodôvodnená pasivita okresného súdu, ktorý vo veci samejnekonal bez toho, aby mu v tom bránila závažná prekážka, a až v auguste 2014 určil termínpojednávania na 2. december 2014. Od podania návrhu (17. október 2011) síce okresný súdvyzval uznesením z 8. októbra 2012 sťažovateľa na odstránenie nedostatkov podania,ale 3. januára 2013 Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) mu vrátil spisbez meritórneho rozhodnutia z dôvodu, že jeho uznesenie vydané vyšším súdnymúradníkom, resp. odvolanie podané proti nemu mal posúdiť najprv sudca okresného súdu,a tiež krajský súd 30. apríla 2013 zrušil uznesenie okresného súdu o odmietnutí jehonávrhu zo 7. februára 2013 a vec mu 28. mája 2013 vrátil na ďalšie konanie. Zbytočnéprieťahy v tomto období priznal aj okresný súd.
14. S ohľadom na uvedené nemožno doterajšiu dobu konania vedeného predokresným súdom (viac ako tri roky) bez vykonania relevantných procesných úkonovsmerujúcich k rozhodnutiu vo veci samej považovať za ústavne akceptovateľnú (aj keďokresný súd už medzitým nariadil aj dve pojednávania) vo vzťahu k základnému právusťažovateľa zaručenému čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedenézákladné právo sťažovateľa bolo porušené (bod 1 výroku nálezu).
15. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklonečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,vo veci konal.
16. Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a konanie nebolov čase rozhodovania ústavného súdu pred okresným súdom meritórne skončené, prikázalokresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnejneistoty, v ktorom sa sťažovateľ domáhajúc sa rozhodnutia súdu vo svojej veci nachádza(bod 2 výroku nálezu).
III.
17. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorýmvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku ústavy boliporušené, primerané finančné zadosťučinenie.
18. Žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 6 000 €odôvodnil sťažovateľ najmä absolútnou pasivitou okresného súdu a s tým súvisiacim stavomprávnej neistoty.
19. Vzhľadom na okolnosti danej veci [konanie trvalo do podania sťažnosti lendva roky a 9 mesiacov a tiež skutočnosť, že okresný súd nebol vo veci sťažovateľa úplnenečinný, o čom svedčia aj niektoré jeho úkony do podania sťažnosti ústavnému súdu(pozri bod 5 nálezu)], ale aj jeho vyvíjaná aktivita v súčasnosti (pozri bod 6 nálezu)]ústavný súd dospel k názoru, že deklarovanie porušenia jeho základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, príkazokresnému súdu konať bez prieťahov a priznanie náhrady trov konania (bod 20 nálezu)je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa, a preto jeho sťažnosti v tejto častinevyhovel (pozri bod 4 výroku tohto nálezu).
20. Napokon ústavný súd priznal aj úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatiea príprava zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s ustanoveniami vyhlášky Ministerstvaspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátovza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ktorú si sťažovateľ uplatnilv sume 340,90 €, tak ako to požadoval, pretože uplatnená suma neodporuje tejto vyhláške(bod 3 výroku nálezu).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. januára 2015