znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 58/94

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Richarda Rapanta a sudcov JUDr. Jána Klučku a JUDr. Viery Mrázovej v konaní o návrhu prezidenta Slovenskej republiky na podanie výkladu čl. 117 Ústavy Slovenskej republiky v spojitosti s čl. 116 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky 31. januára 1995 rozhodol a podáva tento

v ý k l a d :

1. Nevyhnutnou   podmienkou   výkonu   funkcie   vlády   Slovenskej   republiky   a   jej jednotlivých členov po ich vymenovaní a poverení riadením ministerstiev prezidentom Slovenskej   republiky   podľa   článkov   110   a   111   Ústavy   Slovenskej   republiky   je vyslovenie dôvery Národnou radou Slovenskej republiky vláde Slovenskej republiky, a tým aj jej jednotlivým členom, podľa článku 113 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Do pôsobnosti   Národnej   rady   Slovenskej   republiky patrí podľa   článku 86   písm.   g) Ústavy   Slovenskej   republiky   oprávnenie   kontrolovať,   s   možnosťou   uplatnenia dôsledkov upravených v článku 114 ods. 1 druhej vete a v článku 116 ods. 3, znenie vety   pred   bodkočiarkou   Ústavy   Slovenskej   republiky,   činnosť   tej   vlády   Slovenskej republiky a jej jednotlivých členov, ktorej vyslovila dôveru podľa článku 113 Ústavy Slovenskej republiky.

3. Prezident Slovenskej republiky má ústavnú povinnosť odvolať podľa článku 116 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky člena tej vlády Slovenskej republiky, ktorej Národná rada Slovenskej republiky vyslovila dôveru podľa článku 113 Ústavy Slovenskej republiky.

4. Vykonávanie   funkcie   vládou   Slovenskej   republiky   a   jej   jednotlivými   členmi   podľa článku 117 Ústavy Slovenskej republiky, znenie vety za bodkočiarkou nie je založené na   vyslovení   dôvery   novozvolenou   Národnou   radou   Slovenskej   republiky   vláde Slovenskej republiky podľa článku 113 Ústavy Slovenskej republiky. Táto vláda a jej jednotliví členovia   vykonávajú svoje   funkcie   priamo   na základe   Ústavy   Slovenskej republiky, a preto prezident Slovenskej republiky nemôže člena tej vlády Slovenskej republiky,   ktorá   podala   demisiu   podľa   článku   117,   znenie   vety   pred   bodkočiarkou odvolať podľa článku 116 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") 9. novembra 1994 dostal návrh   prezidenta   Slovenskej   republiky   na   podanie   výkladu   čl.   117   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len "ústava") v spojitosti s jej čl. 116 ods. 3. Ústavný súd návrh predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí 24. novembra 1994, a pretože spĺňal všetky náležitosti upravené   §   20   a   47   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.z.   o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov rozhodol o jeho prijatí na ďalšie konanie.

Prezident   Slovenskej   republiky   vo   svojom   návrhu   uviedol,   že   Národná   rada Slovenskej republiky (ďalej len "Národná rada") uzneseniami zo 4. novembra 1994 č. 14 a č.   15   vyslovila   nedôveru   členom   vlády   Slovenskej   republiky   Ladislavovi   Pittnerovi   a Milanovi Janičinovi. Poukázal na to, že Národná rada prijala uznesenia potom, ako vláda Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") podala podľa čl. 117 ústavy demisiu a potom, ako v ten istý deň, demisiu celej vlády, t. j. aj ministrov Pittnera a Janičinu, prijal. Citované uznesenia prijala Národná rada s vedomím, že prezident demisiu vlády už prijal, lebo na to výslovne upozornili predseda vlády a prvý podpredseda odstúpivšej vlády. Podľa prezidenta Slovenskej republiky "z uvedeného vyplýva, že Národná rada Slovenskej republiky je toho názoru,   že   možno   vysloviť   nedôveru   a   odvolať   člena   vlády   aj   po   prijatí   jeho   demisie prezidentom republiky a osobitne aj vtedy, keď po ustanovujúcej schôdzi   novozvolenej Národnej rady vláda vykonáva svoju funkciu nie z vlastnej vôle, ani z vôle prezidenta republiky, ale priamo z Ústavy". Správnosť svojho výkladu ustanovenia čl. 117 v spojitosti s ustanovením čl. 116 ods. 3 ústavy odôvodnil tým, že "z obsahu ustanovení čl. 116 a 117 Ústavy vyplýva, že čl. 117 je osobitným ustanovením. Stav uvedený v čl. 116 môže nastať po dobu celého volebného obdobia, ale stav uvedený v čl. 117 platí výlučne po krátku dobu po skončení predchádzajúceho volebného obdobia od skončenia ustanovujúcej schôdze do utvorenia   novej   vlády.   Vzťah   špeciality   má   však   ten   následok,   že   ustanovenia   čl.   116 nemožno v prípade čl. 117 použiť; ide o rôzne situácie s následkami z časti zhodnými, z časti - ako ďalej uvediem - odlišnými".

Prezident Slovenskej republiky argumentoval aj tým, že "Ústava a zákony Slovenskej republiky upravujú mechanizmy výkonu príslušnej moci v období od skončenia funkcie do nástupu nového orgánu. Rovnako musí byť nepretržite zabezpečený výkon funkcie vlády a ministrov, a to tým viac, že uskutočňujú prakticky každodenný výkon vládnych úloh. Na to slúži   inštitút   poverenia   vlády   ďalším   výkonom   (čl.   115   ods.   2),   dočasného   poverenia správou vecí bývalého člena vlády (čl. 116 ods. 7) a inštitút výkonu vlády bez poverenia ex constitutione (čl. 117 Ústavy). Tieto inštitúty sú samostatné, každý z nich sa použije v inom prípade, takže ich nemožno zamieňať ani kumulovať".

Ako ďalší dôvod správnosti svojho výkladu uviedol, že "Národnej rade ani v období uvedenom   v   článku   117   nič   nebráni,   aby   vyslovila   svoju   nespokojnosť   s   konaním odstúpivšieho člena vlády,   ale nemôže   mu vysloviť nedôveru   s účinkami uvedenými v článku 116   ods.   3 Ústavy, lebo ani Národná rada   nie je oprávnená zmeniť stav,   ktorý vyplýva,   bez   ohľadu   na   vôľu   kohokoľvek,   priamo   z   Ústavy.   Mohla   by   tak   urobiť   iba zmenou Ústavy".

Potrebu výkladu sporného ustanovenia čl. 117 v spojitosti s čl. 116 ods. 3 ústavy prezident Slovenskej republiky odôvodňoval tiež tým, že "rozhodnutím Národnej rady o vyslovení nedôvery, ak je prijaté v súlade s Ústavou, je viazaný, na čo uznesenia č. 14 a č. 15 zo 4. novembra 1994 nepriamo poukazujú citovaním článku 116 ods. 3 Ústavy. Keďže však konečné rozhodnutie o odvolaní člena vlády vydáva prezident republiky, dôsledky neústavného rozhodnutia by som znášal ja. Mám preto naliehavý dôvod žiadať o výklad cit. ustanovení Ústavy".

Predseda Národnej rady vo svojom vyjadrení k návrhu prezidenta z 18. novembra 1994 uviedol, že "Národná rada Slovenskej republiky pri schvaľovaní uznesení vychádzala z čl. 86 písm. g), 88 ods. 1 a čl. 116 ods. 1 a 3 Ústavy, ktoré upravujú ústavnú pôsobnosť a ústavné   povinnosti   Národnej   rady   Slovenskej   republiky".   Stanovisko   obsahovalo   ďalej konštatovanie, že čl. 86 písm. g) ústavy zveruje do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky kontrolovať činnosť vlády a rokovať o dôvere vláde alebo jej členom. Toto právo upravuje citované ustanovenie medzi základnými kompetenciami Národnej rady Slovenskej republiky   bez   ďalšieho   obmedzenia.   Vychádzajúc   z   takto   vymedzených   kontrolných právomocí Národnej rady Slovenskej republiky predseda Národnej rady ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že "z dikcie Ústavy možno vyvodiť tvrdenie, že ustanovenie článku 117 Ústavy   treba   chápať   ako   povinnosť   vlády   vykonávať   svoju   funkciu,   práve   z   dôvodov neprerušenia kontinuity príslušnej moci v štáte. Vykonávanie "svojej" funkcie vlády podľa článku 117 Ústavy je vykonávanie funkcie vlády so všetkými prislúchajúcimi ústavnými právomocami.   Právo   na   výkon   funkcie   vlády   je   však   obmedzené   jej   zodpovednosťou upravenou v citovaných článkoch Ústavy o kontrolnej právomoci Národnej rady Slovenskej republiky, zodpovednosti vlády a o možnosti vláde alebo jej členovi vysloviť nedôveru".

Podpredseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady JUDr. Milan Sečánsky doručil ústavnému   súdu   21.   novembra   1994   stanovisko   Ústavnoprávneho   výboru,   ktoré vypracovala expertná skupina Ústavnoprávneho výboru Národnej rady k návrhu prezidenta Slovenskej republiky na podanie výkladu čl. 117 ústavy v spojitosti s ustanovením čl. 116 ods.   3   ústavy   z   18.   novembra   1994.   V   stanovisku   uviedli,   že   "zúženým   výkladom vychádzajúcim len z čl. 116 ods. 3 a čl. 117 vedúcim k záveru, že nemožno odvolať člena vlády, ktorá podala demisiu po ustanovujúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, by sa nastolil právny stav, kedy by vláda bola nekontrolovateľná parlamentom a takéto jej "nadštandardné" postavenie by bolo v rozpore s Ústavou. Sme názoru, že ani z čl. 117 nemožno   vyvodiť   neodvolateľnosť   člena   vlády,   ktorá   podala   demisiu   po   ustanovujúcej schôdzi   Národnej   rady   Slovenskej   republiky,   keďže   odvolateľnosť   člena   takejto   vlády nevylučuje ani samotná formulácia čl. 117 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá ustanovuje, že vo funkcii zostáva vláda, a nie jej jednotliví členovia. Odvolaním člena vlády totiž ešte nenastane   stav,   že   by   vláda   nevykonávala   svoju   funkciu   tak,   ako   to   požaduje   čl.   117 Ústavy".

Predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Doc. JUDr. Vojtech Tkáč, CSc. v stanovisku k návrhu prezidenta Slovenskej republiky (bez označenia dátumu a bez spisovej značky) uviedol, že "som názoru, že ani z článku 117 nemožno vyvodiť neodvolateľnosť člena   vlády,   ktorá   podala   demisiu   po   ustanovujúcej   schôdzi   Národnej   rady   Slovenskej republiky, keďže odvolateľnosť člena takejto vlády nevylučuje ani samotná formulácia čl. 117 Ústavy, ktorá ustanovuje, že vo funkcii zostáva vláda, a nie jej jednotliví členovia. Odvolaním člena vlády totiž ešte nenastane stav, že by vláda nevykonávala svoju funkciu tak, ako to požaduje čl. 117 Ústavy Slovenskej republiky".

Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o výklad čl. 117 ústavy v spojitosti s čl. 116 ods. 3 vychádzal z analýzy ústavnej úpravy vzťahov orgánov zákonodarnej a výkonnej moci, ako i z metód systematického, logického a gramatického výkladu čl. 108 až 121 ústavy v spojitosti s čl. 86 písm. g) ústavy.

1.

Podľa čl. 108 ústavy je vláda Slovenskej republiky najvyšším orgánom výkonnej moci.   Ústava   upravuje   jej   zloženie   i   nezlučiteľnosť   členstva   vo   vláde   s   vykonávaním niektorých iných funkcií, povolaní a činností (čl. 109). Spôsob utvorenia vlády a ústavný základ výkonu jej funkcie a tým i funkcie jej členov upravujú čl. 110, 111, 113, 115 ods. 2, čl. 116 ods. 7 a čl. 117 ústavy, znenie vety za bodkočiarkou. Vzájomné vzťahy vlády, prípadne jej člena, k iným orgánom štátnej moci Slovenskej republiky upravujú čl. 112, 113, 114, 115, 116, 117 ústavy, znenie vety pred bodkočiarkou. Rozsah právomoci vlády i spôsob jej rokovania a prijímania uznesení upravujú čl. 118 až 121 ústavy. Ďalšie dva články 122 a 123, ktoré sú systematicky zaradené do šiestej hlavy druhého oddielu ústavy s názvom Vláda Slovenskej republiky, upravujú spôsob zriaďovania ústredných a miestnych orgánov štátnej správy a právomoc ministerstiev a iných orgánov štátnej správy vydávať všeobecne záväzné právne predpisy.

Ústava rozlišuje medzi etapou utvorenia novej vlády (ústavný základ jej utvorenia je obsiahnutý v čl. 110 a 111 ústavy) a výkonom funkcií už vymenovanej vlády. Ústavný základ výkonu funkcií vymenovanej vlády je (môže byť) podľa ústavy založený:

1. čl. 113 ústavy vyslovením dôvery vláde Národnou radou v ústavou určenej lehote;

2. čl.   115   ods.   2   ústavy   poverením   prezidenta   republiky   na   výkon   jej   funkcie   až   do vymenovania novej vlády;

3. čl. 117 ústavy, znenie vety za bodkočiarkou, a to rešpektovaním príkazu ústavnej normy samotnou vládou Slovenskej republiky, bez ingerencie Národnej rady alebo prezidenta Slovenskej republiky.

Takto   založený   ústavný   základ   výkonu   funkcie   vlády   je   súčasne   aj   ústavným základom výkonu funkcií jej jednotlivých členov.

Ústava   určuje   zásadu   jediného   ústavného   základu   výkonu   funkcií   vlády   v konkrétnom časovom okamihu. To neznamená, že vláda nemôže mať v rôznych časových obdobiach aj iný ústavný základ výkonu svojich funkcií (a tým aj jej jednotlivých členov) než ten, s ktorým začínala výkon svojich funkcií. K jeho zmene prichádza však výlučne v dôsledku ústavou určených skutočností, po ktorých nasleduje buď odvolanie (demisia) celej vlády alebo jej jednotlivého člena(ov). V záujme zachovania kontinuity výkonnej moci, a to ako na úrovni vlády, tak i jej jednotlivých členov, sa preto po odvolaní (demisii) vlády, resp. jej jednotlivého člena(ov), uplatňuje ďalší ústavný základ umožňujúci výkon funkcie vlády ako celku, prípadne jej jednotlivých členov, na časovo obmedzené obdobie do utvorenia (vymenovania) novej vlády. Prvotným a nevyhnutným ústavným základom výkonu funkcií každej vlády a jej jednotlivých členov po jej vymenovaní prezidentom republiky je však ten, ktorý je obsiahnutý v čl. 113 ústavy. V závislosti od výkonu kontroly činnosti vlády a jej členov Národnou radou podľa čl. 86 písm. g) ústavy, s dôsledkami upravenými v čl. 114 ods. 1 druhá veta a čl. 116 ods. 3 ústavy, znenie vety pred bodkočiarkou môže byť tento prvotný ústavný základ výkonu funkcie vlády a jej členov nahradený (po časovo obmedzené obdobie) iným, vznikajúcim uplatnením právomocí prezidenta republiky podľa čl. 115 ods. 2 a čl. 116 ods. 7 ústavy, znenie vety za čiarkou. V prípade, že počas výkonu funkcie vlády, ústavný základ ktorej je založený čl. 113 ústavy, neprišlo vôbec k výkonu kontroly činnosti vlády Národnou radou voči vláde ako celku alebo voči jej jednotlivým členom podľa čl. 86 písm. g) s dôsledkami upravenými v čl. 114 ods. 1 druhá veta a v čl. 116 ods. 3 ústavy, znenie vety pred bodkočiarkou, prípadne ak uplatnenie tohto oprávnenia nebolo podporené väčšinou hlasov poslancov požadovaných ústavou (čl. 84 ods. 2 ústavy), prvotný ústavný základ výkonu funkcie vlády a jej členov založený čl. 113 ústavy sa končí "ex constitutione" demisiou   vlády.   V   dôsledku   toho   je nahradený   novým   ústavným   základom   výkonu   jej funkcií na určené obdobie, a to tým, ktorý je obsiahnutý v čl. 117 ústavy, znenie vety za bodkočiarkou. Hoci všetky uvedené ústavné základy umožňujú výkon funkcie vlády, líšia sa svojím vzťahom k Národnej rade a i svojím účelom. Iba prvotný ústavný základ výkonu funkcie vlády, vytvorený čl. 113 ústavy, vyjadruje dôveru Národnej rady vláde. Výkon funkcie vlády založený na uplatnení čl. 115 ods. 2 ústavy, resp. čl. 117, znenie vety za bodkočiarkou, tento stav nevyjadrujú a poskytujú len nevyhnutný (a časovo obmedzený) ústavný   základ   výkonu   funkcie   vlády   až do   vymenovania   (utvorenia)   novej   vlády.   Ich založením sa sleduje iba zabezpečenie kontinuity výkonnej moci na úrovni vlády, táto sa však už neopiera o dôveru Národnej rady.

2.

Z   ústavnoprávnej   úpravy   vzájomných   vzťahov   zákonodarnej   a   výkonnej   moci vyplýva zodpovednosť vlády a jej člena za výkon svojej funkcie Národnej rade (čl. 114 ods. 1 prvá veta a čl. 116 ods. 1 ústavy). Tieto ustanovenia majú všeobecný charakter, a preto sú aj z hľadiska systematiky predradené pred tie ustanovenia, ktoré osobitne upravujú právne postavenie vlády (čl. 114, 115, 117) alebo člena vlády (čl. 116) počas výkonu ich funkcie.

So zodpovednosťou   vlády   (jej   člena) je bezprostredne   spojená   kontrolná činnosť Národnej rady voči vláde a jej členovi (čl. 86 písm. g) ústavy). Kontrolu činnosti vlády a jej jednotlivého člena Národnou radou nie je však možné obmedziť len na takú, dôsledkom ktorej je vyslovenie nedôvery. Národná rada vykonáva kontrolu činnosti vlády aj iným spôsobom, prípadne i s pomocou svojich orgánov (napr. čl. 80 ods. 1, čl. 92 ods. 1 ústavy).

Kontrolou činnosti vlády Národnou radou podľa čl. 86 písm. g) ústavy sa nevytvára ústavný základ výkonu jej funkcie (a ani výkonu funkcie jej jednotlivých členov), hoci ústavné dôsledky výkonu kontroly činnosti vlády majú priamy vplyv na ďalšiu existenciu už vytvoreného ústavného základu výkonu jej funkcie. Dôsledkom výkonu kontroly činnosti vlády   Národnou   radou   voči   vláde   ako   celku,   prípadne   voči   jej   jednotlivému   členovi   s účinkami uvedenými v čl. 114 ods. 1 druhá veta, čl. 115 ods. 1 a v čl. 116 ods. 3 ústavy, je zánik   tohto   ústavného   základu   výkonu   funkcie   vlády   (jej   členov),   ktorý   existoval   do okamihu výkonu kontroly činnosti vlády Národnou radou.

Zmena ústavného základu výkonu funkcií vlády ako celku, prípadne jej jednotlivých členov, je jediným, ústavou predvídaným účinkom uplatnenia čl. 114 ods. 1 druhá veta a čl. 116 ods. 3 ústavy, znenie vety pred bodkočiarkou Národnou radou. Z uvedených dôvodov ústava logicky ani neupravuje (nepredpokladá) uplatnenie výkonu kontroly činnosti vlády Národnou radou voči vláde, prípadne voči jej jednotlivým členom, v situácii, kedy by:

a) dôsledkom kontroly činnosti vlády a jej jednotlivých členov Národnou radou podľa čl. 114 ods. 1 druhá veta a čl. 116 ods. 3 ústavy, znenie vety pred bodkočiarkou bolo pokračovanie vo výkone jej funkcie na rovnakom ústavnom základe ako bol ten, ktorý predchádzal vysloveniu nedôvery vláde alebo jej členovi;

b) vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky, resp. jej jednotlivému členovi nemalo (nemohlo mať) za následok zmenu ústavného základu ďalšieho výkonu jej funkcie, pretože Ústava Slovenskej republiky takúto zmenu nepozná a ani neupravuje (čl. 115 ods. 2 ústavy).

Vyslovenie dôvery vláde po jej vymenovaní prezidentom republiky Národnou radou podľa   čl.   113   ústavy vytvára   prvotný   a nenahraditeľný   ústavný základ výkonu   funkcie každej vlády. Jeho založenie je nevyhnutnou podmienkou výkonu funkcie každej vlády po jej   vymenovaní   prezidentom   republiky.   Ústava   v   čl.   113   určuje   presnú   časovú   lehotu, dokedy má vláda tento ústavný základ výkonu svojich funkcií nadobudnúť, pričom sa od neho odvíjajú aj vzájomné vzťahy medzi ňou a Národnou radou. Tento prvotný ústavný základ výkonu funkcií vlády vytvára (na rozdiel od tých, ktoré vznikajú na základe čl. 115 ods. 2 a čl. 117, znenie vety za bodkočiarkou) samotná Národná rada, a to vyslovením dôvery vláde po schválení jej programu. Tento ústavný základ výkonu funkcie vlády sa súčasne vzťahuje i na výkon funkcie jej jednotlivých členov.

Za výkon svojej funkcie (s takto založeným ústavným základom) zodpovedá vláda Národnej rade podľa čl. 114 ods. 1 ústavy prvá veta a jej jednotliví členovia podľa čl. 116 ods. 1 ústavy. Toto konštatovanie sa opiera o analýzu ústavnoprávnych účinkov vyslovenia nedôvery vláde ako celku alebo jej členovi, ktoré má jediný ústavou určený dôsledok, a to zánik toho ústavného základu výkonu funkcie vlády alebo jej jednotlivého člena, ktorý existoval   (o   ktorý   opierala výkon   svojich   funkcií   vláda   a   jej   členovia)   až do   okamihu vyslovenia nedôvery Národnou radou. Ide o ten ústavný základ výkonu funkcie vlády a jej jednotlivých   členov,   ktorý   založila samotná   Národná   rada uplatnením   čl.   113   ústavy, pretože ústava žiaden iný ústavný základ výkonu funkcií vlády založený Národnou radou nepozná.

Tento ústavný základ ako jediný umožňuje, s ohľadom na zodpovednosť vlády ako celku   a   jej   jednotlivého   člena,   vysloviť   nedôveru   vláde   a   jej   jednotlivému   členovi   za nedostatky zistené pri kontrole ich činnosti Národnou radou (čl. 114 ods. 1 prvá veta a čl. 116 ods. 1 v nadväznosti na čl. 114 ods. 1 druhá veta a čl. 116 ods. 3 znenie vety pred bodkočiarkou). Ide však o taký ústavný základ výkonu funkcie vlády ako celku, ale aj jej jednotlivého člena, ktorý vznikol konaním samotnej Národnej rady upravenom v čl. 113 ústavy.

Národná rada vyslovuje dôveru vždy len konkrétnej vláde (jej členovi) a len medzi nimi   môže   tento   vzťah   existovať.   Ústava   neupravuje,   že   vzťah   založený   na   vyslovení dôvery Národnou radou konkrétnej vláde (jej členovi) sa zachováva a prechádza na vládu inú,   a   preto   vysloviť nedôveru   vláde   ako   celku,   jej   jednotlivému   členovi   nemožno,   ak neexistuje   medzi   nimi   vzťah,   ktorý   môže   vzniknúť   len   konaním   Národnej   rady   voči konkrétnej vláde (jej členovi). K jeho zániku môže dôjsť rovnako konaním Národnej rady podľa čl. 114 ods. 1 druhej vety a čl. 116 ods. 3, znenie vety pred bodkočiarkou, ale aj ex constitutione.

Národná rada je podľa čl. 114 ods. 1 druhej vety oprávnená kedykoľvek vysloviť nedôveru   vláde   a   jej   jednotlivému   členovi   podľa   čl.   116   ods.   3,   znenie   vety   pred bodkočiarkou, ale toto svoje oprávnenie môže uplatniť vtedy, ak medzi ňou a konkrétnou vládou   existuje   ten   ústavný   základ výkonu   jej   funkcie,   ktorý   je založený na vyslovení dôvery Národnej rady tejto vláde, a tým aj jej jednotlivým členom.

Vyslovením   nedôvery   vláde,   prípadne   jej   jednotlivému   členovi,   Národnou   radou tento   ústavný   základ   výkonu   funkcie   vlády zaniká a   po   odvolaní   vlády,   prípadne   jej jednotlivého   člena(ov),   je   nahradený   novým   a   dočasným   ústavným   základom   ďalšieho výkonu funkcií buď vlády ako celku, prípadne jej jednotlivých členov. Tento nový ústavný základ   však   už   nevytvára   samotná   Národná   rada,   ale   prezident   Slovenskej   republiky uplatnením svojich právomocí vyplývajúcich z čl. 115 ods. 1 a 2 a čl. 116 ods. 7 ústavy, znenie   vety   za   čiarkou.   Tým   sú   naplnené   i   jediné   ústavou   predvídané   účinky   výkonu kontroly činnosti vlády a jej jednotlivých členov Národnou radou, pretože v dôsledku ich výkonu zaniká prvotný   ústavný   základ   výkonu   funkcie   vlády   alebo   jej   jednotlivého člena(ov) a je nahradený novým a dočasným ústavným základom ďalšieho výkonu funkcií vlády alebo jej jednotlivých členov. Tento nový a dočasný ústavný základ výkonu funkcie vlády ako celku, prípadne jej jednotlivého člena(ov), vzniká uplatnením právomoci iného štátneho orgánu Slovenskej republiky odlišného od Národnej rady. Ústavným základom výkonu kontroly činnosti vlády Národnou radou podľa čl. 86 písm. g) ústavy je výlučne jej ústavné   právo   založiť   prvotný   ústavný   základ výkonu   funkcie   každej   vlády   Slovenskej republiky po jej vymenovaní prezidentom republiky uplatnením čl. 113 ústavy. Je tomu tak preto, že od okamihu jeho vytvorenia, uplatnením čl. 113 Národnou radou, je potrebné striktne rešpektovať tú ústavnú zásadu, ktorá určuje, že v konkrétnom časovom okamihu môže   mať   vláda   len   jediný   ústavný   základ   výkonu   svojich   funkcií.   Nastúpenie   iného ústavného   základu   výkonu   funkcie   vlády   je   v   súlade   s   uvedenou   zásadou,   logickým dôsledkom straty (zániku) toho ústavného základu výkonu funkcie vlády, ktorý bol založený uplatnením čl. 113 ústavy Národnou radou. Po dobu platnosti tohoto ústavného základu výkonu funkcie vlády je vylúčené uplatnenie právomoci prezidenta podľa čl. 115 ods. 1 a 2 a čl. 116 ods. 7, znenie vety za čiarkou. K zániku tohoto ústavného základu prichádza až v dôsledku ústavou predvídaných skutočností, a to buď v dôsledku výkonu kontroly činnosti vlády a jej jednotlivých členov Národnou radou s účinkami upravenými v čl. 114 ods. 1 druhá veta a v čl. 116 ods. 3 ústavy, znenie vety pred bodkočiarkou, alebo "ex constitutione" tým, že samotná vláda podá demisiu po ustanovujúcej schôdzi novozvolenej Národnej rady bez nutnosti uplatnenia čl. 114 ods. 1 druhá veta novozvolenou Národnou radou.

3.

Ústavná povinnosť odvolať člena vlády, ktorému Národná rada Slovenskej republiky vyslovila nedôveru, vzniká prezidentovi Slovenskej republiky iba vtedy, ak sa jedná o člena tej vlády, ktorej Národná rada Slovenskej republiky vyslovila dôveru podľa čl. 113 Ústavy Slovenskej   republiky.   V   tomto   prípade   sú   naplnené   jediné,   ústavou   predvídané   účinky vyslovenia nedôvery členovi vlády, a to zánik prvotného ústavného základu výkonu jeho funkcie,   ktorý   vznikol   uplatnením   čl.   113   ústavy   voči   vláde,   ktorej   je   členom   a   jeho nahradenie   novým   a   dočasným   ústavným   základom   založeným   uplatnením   právomoci prezidenta republiky podľa čl. 116 ods. 7 ústavy, znenie vety za čiarkou.

Vyslovenie   nedôvery   členovi   inej   vlády   ako   tej,   ústavný   základ   výkonu   funkcie ktorej bol založený čl. 113 ústavy, preto nezakladá ústavnú povinnosť prezidenta republiky člena takejto vlády odvolať.

4.

Zmena ústavného základu pre výkon funkcie tej vlády, a tým aj jej člena, ktorá podala demisiu podľa čl. 117 ústavy, znenie vety pred bodkočiarkou, nastala v dôsledku splnenia povinnosti, ktorú upravuje čl. 117. Ide o vládu, ktorá získala od predošlej Národnej rady   dôveru   podľa   čl.   113   ústavy   a   tento   prvotný   ústavný   základ   výkonu   jej   funkcie "pretrval" až do ustanovujúcej schôdze novozvolenej Národnej rady. Ústava však vylučuje, aby   na   tomto   ústavnom   základe   vykonávala   ďalej   svoje   funkcie   aj   vo   vzťahu   k novozvolenej Národnej rade. K obligatórnemu ukončeniu tohoto ústavného základu výkonu funkcií vlády k novozvolenej Národnej rade vedie jej demisia, ku ktorej je povinná vždy "po ustanovujúcej schôdzi novozvolenej Národnej rady Slovenskej republiky". Touto demisiou a   následným   rešpektovaním   čl.   117,   znenie   vety   za   bodkočiarkou   sa   (bez   ingerencie Národnej   rady) nahradzuje ten   ústavný   základ výkonu funkcie   vlády   a jej   jednotlivých členov, ktorý bol založený vyslovením dôvery tejto vláde predošlou Národnou radou novým a   dočasným ústavným   základom   ďalšieho   výkonu   jej   funkcií   predstavovaným   čl.   117, znenie vety za bodkočiarkou, ktorý hovorí, že "vláda však vykonáva svoju funkciu až do utvorenia novej vlády". Ústava nevytvára pre novozvolenú Národnú radu možnosť, aby bol tento nový a ústavou   určený   ústavný základ ďalšieho výkonu funkcie vlády nahradený predošlým, t. j. tým, ktorý vzniká uplatnením čl. 113 ústavy. Novozvolená Národná rada má však   ústavnú   povinnosť   upraviť   svoj   vzťah   (prostredníctvom   vyslovenia   dôvery   alebo nedôvery) k novej vláde, vymenovanej prezidentom republiky podľa čl. 110 a 111 ústavy. Novozvolená   Národná   rada   je preto   po   svojej   ustanovujúcej   schôdzi   "ex   constitutione" konfrontovaná s novým ústavným základom výkonu funkcie vlády predstavovaným čl. 117, znenie vety   za bodkočiarkou odlišným od toho,   založeného uplatnením čl.   113 ústavy. Ústava súčasne určuje tento dočasný ústavný základ výkonu funkcie vlády ako jediný, a to až do okamihu "utvorenia novej vlády", bez možnosti jeho zmeny Národnou radou alebo prezidentom Slovenskej republiky.

Pokiaľ ide o kontrolu činnosti takejto vlády alebo jej jednotlivého člena Národnou radou,   novozvolená   Národná   rada   má   oprávnenie   ju   vykonávať,   ale   pretože   neexistuje medzi nimi vzťah založený podľa čl. 113 ústavy, nemôže voči nej ani voči členovi vlády ako dôsledok zistených nedostatkov v ich činnosti uplatniť čl. 114 ods. 1 druhá veta a čl. 116 ods. 3 ústavy, znenie vety pred bodkočiarkou, t. j. vysloviť im nedôveru. Novozvolená Národná   rada nie   je   oprávnená   vysloviť   predošlej   vláde   dôveru podľa   čl.   113   ústavy, pretože tento ústavný základ pre výkon funkcie vlády môže podľa ústavy vzniknúť len konaním tej Národnej rady voči tej vláde, ktoré vzišli z posledných volieb do Národnej rady.

Pre vládu, ktorá bola vymenovaná na základe výsledkov predchádzajúcich volieb, upravuje ústava jediný ústavný základ pre výkon jej funkcie a jej člena, a to ten, ktorý je upravený čl. 117 ústavy, znenie vety za bodkočiarkou, ktorý však nepredpokladá a ani nemôže logicky predpokladať vzťah dôvery novozvolenej Národnej rady k takejto vláde.

Pretože novozvolená Národná rada podľa ústavy nemá povinnosť, ale ani možnosť založiť vzájomný vzťah medzi ňou a vládou (jej členom), ktorá podala demisiu podľa čl. 117, znenie vety pred bodkočiarkou, podľa čl. 113 ústavy a napriek tomu, že má právo kontrolovať činnosť takejto vlády a jej členov, nemôže voči nim uplatniť dôsledky upravené v čl. 114 ods. 1 druhá veta a v čl. 116 ods. 3 ústavy, znenie vety pred bodkočiarkou. Pretože Národná rada nemôže v tomto prípade vysloviť nedôveru vláde ako celku, a tým ani jej jednotlivému členovi, prezident republiky nemá ústavnú povinnosť odvolať vládu ako celok alebo jej jednotlivého člena.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. januára 1995