SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 58/2022-14
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miloša Maďara a sudcov Jany Baricovej a Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ proti upovedomeniu Krajskej prokuratúry v Žiline č. k. Kd 45/19/5500-10 z 2. apríla 2019 takto
r o z h o d o l :
1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
2. Žiadosti ⬛⬛⬛⬛ o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci
1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 5. júna 2019 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) upovedomením Krajskej prokuratúry v Žiline (ďalej len „krajská prokuratúra“) č. k. Kd 45/19/5500-10 z 2. apríla 2019 (ďalej len „napadnuté upovedomenie“). Navrhuje napadnuté upovedomenie zrušiť, vec vrátiť krajskej prokuratúre na ďalšie konanie a priznať jej finančné zadosťučinenie. Zároveň ústavný súd požiadala o ustanovenie právneho zástupcu v tomto konaní.
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľke mal byť 12. októbra 2017 v škole ukradnutý mobilný telefón, ktorý „nechala v triede na stole bez dozoru počas toho, čo odišla na WC“. Krádež oznámila na Obvodnom oddelení Policajného zboru Žilina-západ (ďalej len „polícia“).
3. Sťažovateľka nebola spokojná s postupom polície v jej veci, ktorej sa nepodarilo vypátrať páchateľa ani jej mobilný telefón, a preto sa obrátila podnetom na Okresnú prokuratúru Žilina a následne opakovaným podnetom na krajskú prokuratúru. Tento jej opakovaný podnet bol napadnutým upovedomením odložený.
II.
Argumentácia sťažovateľky
4. Sťažovateľka pred ústavným súdom namieta, že v jej veci nebolo vykonané účinné vyšetrovanie, na čo zo strany krajskej prokuratúry nedostala náležitú odpoveď. Podľa jej názoru skutočnosť, že skutok nebol posúdený ako trestný čin, ale iba ako priestupok, znemožnila aj samotné vyšetrenie veci. Domnieva sa, že k jej veci pristupovali štátne orgány ľahostajne.
III.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
5. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru napadnutým upovedomením.
6. Základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo opakovaného podnetu [§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“)], pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03, III. ÚS 133/06), t. j. za porušenie základného práva na inú právnu ochranu nemožno považovať samu osebe skutočnosť, že prokuratúra podnetu, resp. opakovanému podnetu nevyhovie podľa predstáv jeho pisateľa (I. ÚS 38/02, II. ÚS 358/06, IV. ÚS 28/06).
7. Prokurátor krajskej prokuratúry v napadnutom upovedomení k námietkam sťažovateľky uviedol, že vo veci boli naplnené podmienky na postup podľa § 60 ods. 3 písm. b) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), teda na uloženie veci záznamom z dôvodu, že sa v lehote podľa § 59 ods. 4 tohto zákona (jeden mesiac, pozn.) nepodarilo zistiť skutočnosti svedčiace o tom, že priestupok spáchala konkrétna osoba. Ďalej poukázal na to, že vo veci bolo vykonané šetrenie na mieste priestupku, ktoré však neviedlo k objasneniu predmetného skutku. Zo strany polície bola realizovaná aj identifikácia mobilného telefónu podľa IMEI čísla, pričom bola stotožnená osoba, ktorá si mala daný mobilný telefón kúpiť od neznámej osoby a následne ho ďalej predať.
8. Podľa prokurátora krajskej prokuratúry nebolo v danej situácii účelné vykonávanie ďalšieho dokazovania týkajúce sa výšky škody (ceny telefónu v čase a v mieste činu, pozn.). Okrem toho, aj v prípade kvalifikácie skutku ako prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov by bolo vo veci vykonávané len skrátené vyšetrovanie. V danej veci však nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by v rámci prípadného skráteného vyšetrovania mohli viesť k zaisteniu osoby páchateľa vo vyššej miere, než sa stalo v rámci objasňovania priestupku.
9. Z napadnutého upovedomenia napokon vyplýva aj to, že uloženie veci podľa zákona o priestupkoch neznamená, že konajúci orgán sa objasňovaním priestupku už ďalej nezaoberá, ale jeho povinnosťou až do zániku zodpovednosti za priestupok je vykonať všetky úkony, ktoré by mohli viesť k zisteniu jeho páchateľa.
10. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého upovedomenia konštatuje, že prokurátor krajskej prokuratúry sa podrobným a presvedčivým spôsobom zaoberal námietkami sťažovateľky a odpovede ním poskytnuté nevykazujú známky svojvôle tvrdenej sťažovateľkou. V napadnutom upovedomení je objasnené, prečo sa v danej veci napriek postupu (snahe) polície nepodarilo stotožniť páchateľa, i to, že kvalifikácia skutku ako trestného činu by v konečnom dôsledku neznamenala sťažovateľkou tvrdené lepšie objasnenie či prešetrenie danej veci.
11. Pokiaľ sťažovateľka namieta aj porušenie jej práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru, ústavný súd v krátkosti konštatuje, že sťažovateľka ústavnému súdu vôbec neobjasnila aplikáciu označeného článku dohovoru v jej prípade, o to menej v situácii, keď nenamietala porušenie žiadneho iného článku dohovoru. Článok 13 dohovoru totiž nemá samostatnú existenciu, ale iba dopĺňa iné ustanovenia dohovoru a jeho protokolov (pozri napr. rozsudok vo veci Zavoloka proti Lotyšsku zo 7. 7. 2009, sťažnosť č. 58447/00, bod 35). Žiadne takéto ustanovenia sťažovateľka neoznačila a ani nenamietala ich prípadné porušenie.
12. Z uvedených dôvodov bolo potrebné ústavnú sťažnosť odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ako zjavne neopodstatnenú (bod 1 výroku tohto uznesenia).
13. Pokiaľ ide o žiadosť sťažovateľky o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd dáva do pozornosti § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde, v zmysle ktorého navrhovateľovi, ktorý požiada o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, možno ustanoviť právneho zástupcu za kumulatívneho splnenia dvoch podmienok, a to (1) ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a (2) nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.
14. Odhliadnuc od prípadného splnenia prvej podmienky, ktoré nebolo pred ústavným súdom žiadnym spôsobom preukázané, ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že v tomto prípade už na prvý pohľad nie je splnená druhá podmienka na vyhovenie žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, keďže na základe už uvedených záverov možno konštatovať, že zo strany sťažovateľky ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.
15. Na základe uvedeného tejto žiadosti sťažovateľky ústavný súd nevyhovel (bod 2 výroku tohto uznesenia).
16. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. februára 2022
Miloš Maďar
predseda senátu