znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 58/2015-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2015predbežne   prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného   advokátkouJUDr. Karin Juhásovou, Húskova 19, Košice, vo veci namietaného porušenia základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konanívedenom pod sp. zn. 20 C 478/1996 a postupom Krajského súdu v Košiciach v konanívedenom pod sp. zn. 4 Co 330/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. januára2015   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len   „sťažovateľ“)   vo   veci   namietanéhoporušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahovzaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj právana prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalejlen „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 478/1996 a postupom Krajskéhosúdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 330/2013.

2.   Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že „...   dňa   10.06.1996   bol   podaný žalobcom Východoslovenskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. na súd návrh, ktorým žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného ⬛⬛⬛⬛ na zaplatenie sumy 279 911,80 Sk, t. j. 9 291, 37 € spolu so 17,6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 150 310,90 Sk, t. j. 4 989,41   €   od   08.11.1995   do   zaplatenia   a zo   sumy   129   600,90   Sk,   t.   j.   4   301,96   € od 09.02.1996 do zaplatenia, a to z titulu neuhradenia dvoch faktúr za vodné a stočné. Toto konanie bolo vedené na Okresnom súde Košice I pod spisovou značkou 20 C 478/1996“. Okresný   súd   Košice   I   rozsudkom   č.   k.   20   C   478/1996-127   z 21.   októbra   2003(po pripustení účastníka konania na strane žalovaného, a to ⬛⬛⬛⬛ ako žalovanéhov 2. rade) zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 279911,80 Sk, a to zo sumy 150 310,90 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 8. novembra1995 do zaplatenia a zo sumy 129 600,90 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 9. februára1996 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Po podaní odvolania zo strany žalovanéhov 1. a 2. rade krajský súd uznesením č. k. 14 Co 23/2004-156 z 13. decembra 2005 zrušilrozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie.

Ako   ďalej   sťažovateľ   uvádza, „...   po   vrátení   veci   na   konanie   Okresnému   súdu Košice I... v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 478/1996 tento rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 24.10.2008, ktorým žalobu zamietol.

Žalobca voči uvedenému rozsudku podal odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Košiciach... v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 383/2008 rozsudkom zo dňa 30.09.2010 potvrdil rozsudok prvostupňového súdu o zamietnutí žaloby proti žalovanému v 2. rade a v prevyšujúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

2

Nakoľko sa v právnej veci nekonalo plynule a bez zbytočných prieťahov, právna zástupkyňa   žalovaného   adresovala   predsedovi   Okresného   súdu   Košice   I   sťažnosť   proti porušovaniu práva na prerokovanie bez zbytočných prieťahov zo dňa 13.05.2013, ktorou apelovala na neprimeranosť trvania predmetného súdneho sporu, keďže už v tomto období jeho dĺžka presahovala 17 rokov, čo len prehĺbilo stav absolútnej právnej neistoty, v ktorom sa sťažovateľ už 17 rokov nachádza.

Na podklade vyššie uvedenej skutočnosti bolo vo veci nariadené pojednávanie a dňa 10.06.2013 bol v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I... pod sp. zn. 20 C 478/1996 vynesený   rozsudok,   ktorým   prvostupňový   súd   žalobu   zamietol.   Proti   tomuto   rozsudku žalobca opätovne podal odvolanie zo dňa 30.07.2013. O tomto odvolaní sa v súčasnosti rozhoduje na Krajskom súde v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 330/2013.“.

3. Sťažovateľ v sťažnosti upriamuje pozornosť na skutočnosť, že o podanom odvolanído dnešného dňa nebolo rozhodnuté i napriek tomu, že od vynesenia ostatného rozsudkuokresného súdu uplynulo už viac ako 18 mesiacov. Zároveň poznamenáva, že sťažnosťouproti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov z 31. októbra 2014adresovanou   predsedovi   krajského   súdu   sa   sťažovateľ   opätovne   domáhal   nápravya odstránenia   prieťahov   v konaní   a nečinnosti   súdu.   Kým   ospravedlnením   z 3. decembra2014 predseda krajského súdu sťažovateľovi oznámil, že sa súdu nepodarilo zabezpečiťriadne podklady pre prešetrenie veci, listom z 15. decembra 2014 po vykonanom šetrenípredseda   krajského   súdu   sťažovateľovi   oznámil,   že   sa   veci „...   v odvolacom   konaní vybavujú zásadne   podľa poradia, v akom   došli na   súd. Z vyjadrenia vo   veci   konajúcej zákonnej   sudkyne   vyplýva,   že   v jej   referáte   k 30. novembru   2014   bolo   v agende   Co nevybavených ďalších 60 vecí, predchádzajúcich veci 4 Co 330/2013. Za tejto situácie sa... vec k dnešnému dňu nedostala na rad. Za doteraz vzniknuté objektívne prieťahy sa Vám touto cestou úprimne ospravedlňujeme.“.

4. Sťažovateľ s poukazom na rozhodovaciu prax ústavného súdu opätovne poukazujena extrémne prieťahy v konaní, v dôsledku ktorých konanie nie je právoplatne skončené anipo   19   rokoch.   Je   toho   názoru,   že „...z   prebiehajúceho   konania   je   očividné,   že   nejde

3

o mimoriadne skutkovo či právne zložitú vec, ktorá by odôvodňovala vznik a existenciu prieťahov   v konaní   a   takýto   neadekvátny   postup,   respektíve   nečinnosť   Okresného   súdu Košice I a v súčasnosti Krajského súdu v Košiciach....

Rovnako správanie sťažovateľa nasvedčuje tomu, že má záujem na právoplatnom skončení veci, o čom svedčí aj jeho aktívna účasť v prebiehajúcom konaní, poskytnutie potrebnej   súčinnosti,   ako   aj   viacero   podaných   sťažností   proti   porušovaniu   práva   na prerokovanie veci a svojím správaním tak nezadal dôvod na takýto postup porušovateľa základného práva. Napokon aj samotný Krajský súd v Košiciach ako porušovateľ uznal existenciu objektívne vzniknutých prieťahov vo svojej poslednej odpovedi na vyššie uvedenú sťažnosť....

Celé   dlhotrvajúce   konanie   spôsobuje   sťažovateľovi   právnu   neistotu,   pričom bezdôvodné predlžovanie konania môže v konečnom dôsledku podstatne zvýšiť pôvodne žalovaný   nárok   žalobcu   (pozostávajúci   z   istiny   a   príslušenstva)   na   úkor   sťažovateľa, nakoľko hodnota príslušenstva žalovanej sumy pri výške 17,6 % ročne zo žalovanej sumy v súčasnosti predstavuje cca 300 % zo žalovanej istiny. Sťažovateľ existuje teda už cca 19 rokov v permanentnom a stále sa stupňujúcom strese, nakoľko žije v stave právnej neistoty, pričom tento stav bude ukončený až právoplatným rozhodnutím vo veci samej. Na podklade týchto skutočností si sťažovateľ uplatňuje svoj nárok na primerané finančné   zadosťučinenie,   ako   určitú   náhradu   utrpenej   nemajetkovej   ujmy   vyjadrenú v peniazoch, nakoľko mu tento nárok preukázateľne vznikol, keďže došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a tým došlo k neúmerným zásahom do jeho právnej istoty ako občana Slovenskej republiky.“.

5. Z dôvodov podrobne uvedených v sťažnosti sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje,aby po predbežnom prerokovaní prijal vec na ďalšie konanie a v konaní vo veci samejnálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛,

, na prerokovanie a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v čl. 48 ods. 2 zákona č. 460/1990 Zb. Ústava Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3,

4

5   a   8   postupom   Krajského   súdu   v   Košiciach,   konajúceho   pod   sp.   zn.   4   Co   330/2013 porušené bolo.

2. Základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛,

na prerokovanie a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v čl. 48 ods. 2 zákona č. 460/1990 Zb. Ustáva Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8 postupom Okresného súdu Košice I, konajúceho pod sp. zn. 20 C 478/1996 porušené bolo.

3. Krajskému súdu v Košiciach sa v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 330/2013 a Okresnému súdu Košice I pod sp. zn. 20 C 478/1996 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

4.   Okresnému   súdu   Košice   I   sa   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   20   C   478/1996 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

5.   Sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛,

priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 250 € (slovom dvetisícdvestopäťdesiat eur), ktorú je Krajský súd v Košiciach povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6.   Sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛,

priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   26 250   € (slovom   dvadsaťšesťtisícdvestopäťdesiat   EUR),   ktorú   je   Okresný   súd   Košice   I   povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

7.   Sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛,

priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 524,66, - EUR, ktorú je Krajský súd v Košiciach povinný vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Karín Juhásovej, advokátky do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

5

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

8.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvodyuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebonávrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhomna začatie   konania   okrem   prípadov   výslovne   uvedených   v   tomto   zákone.   Viazanosťústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda toučasťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdomz hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súdrozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahuk tomu   subjektu,   ktorého   označil   za   porušovateľa   svojich   práv.   Platí   to predovšetkýmv situácii,   keď   je   sťažovateľ   zastúpený   zvoleným   advokátom   (m. m II. ÚS   19/05,III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011).

6

10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov.

V zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

11. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudsképráva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranejlehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,I. ÚS 280/08).

12. Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je preskúmanie,či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 478/1996 a postupomkrajského   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4   Co   330/2013   došlo   k   porušeniusťažovateľom v petite označených práv.

II.A K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 478/1996

13.   Ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   judikatúrou   (II.   ÚS   32/00,   I.   ÚS   29/02,IV. ÚS 61/03,   II. ÚS 298/06,   II.   ÚS   250/09)   poskytuje   ochranu   základnému   právuna konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy len vtedy, ak bola sťažnosťna ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došloalebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

14.   Zo   sťažnosti   a   z   jej   príloh   doručených   ústavnému   súdu   vyplynulo,   žev konaní vedenom   pod   sp. zn.   20   C   478/1996   okresný   súd   ostatným   rozsudkom   č.   k.

7

20 C 478/1996-294 z 10. júna 2013 žalobu zamietol a žalobcu zaviazal na úhradu trovkonania žalovanému vo výške 2 029,05 € v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.Po doručení odvolania zo strany žalobcu bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutieo odvolaní.

Podľa   zistení   ústavného   súdu   konanie   vedené   okresným   súdom   pod   sp.   zn.20 C 478/1996 dosiaľ nie je právoplatne skončené, pretože spis sa toho času (od 31. októbra2013) nachádza na krajskom súde v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 330/2013 z dôvodurozhodovania o podanom odvolaní.

15. Z uvedeného je zrejmé, že v čase podania sťažnosti ústavnému súdu na prieťahyv konaní postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 478/1996, ktorábola ústavnému súdu doručená 22. januára 2015 (bod 1), sťažovateľ musel mať vedomosť, žeokresný   súd   už   v   jej   právnej   veci   meritórne   rozhodol   a   nemohol   už   žiadnym ústavnerelevantným spôsobom ovplyvňovať plynulosť priebehu namietaného konania vo veci samej,respektíve ani v ňom spôsobovať prieťahy.

16.   Zjavne   neopodstatneným   návrhom   je   návrh,   ktorým   sa   namieta   taký   postuporgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoréoznačil   sťažovateľ,   vtedy,   ak   v   konaní   pred   orgánom   verejnej   moci   vznikne   procesnásituácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základnéprávo,   pretože   uvedená   situácia   alebo   stav   takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú   (napr.II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05, II. ÚS 298/06).

17. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to,že   musí   smerovať   proti   aktuálnemu   a   trvajúcemu   zásahu   orgánov   verejnej   moci   dozákladných   práv   sťažovateľa.   Uvedený   názor vychádza   zo   skutočnosti,   že   táto   sťažnosťzohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlozásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchtopráv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

8

18. Preto ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, užk prieťahom v konaní okresného súdu nemôže dochádzať, je daný dôvod na odmietnutietakejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

19.   Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1dohovoru môže vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konanípred všeobecným súdom, v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol predpodaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanémuporušovaniu práva nečinnosťou tohto orgánu nemôže dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06).

20. Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím nazmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovzákladom   pre   záver   ústavného   súdu,   ktorý   sťažnosť   sťažovateľa   v   tejto   časti   po jejpredbežnom   prerokovaní   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnenú   (§   25   ods.   2   zákonao ústavnom súde).

II.B K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 330/2013

21. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie jeprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktorému zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitieje sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnejnormy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľaodseku   1,   ak   sťažovateľ   preukáže,   že   túto   podmienku   nesplnil   z   dôvodov   hodnýchosobitného zreteľa.

9

22.   Ústavný   súd   už   viackrát   rozhodol   (m.   m.   I.   ÚS   21/99,   IV.   ÚS   153/03,I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť naprieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stavzapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľpreukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona č. 757/2004 Z. z.o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len„zákon o súdoch“) alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodovhodných osobitného zreteľa.

23. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle§ 62 a nasledujúcich zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochranytakých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako ajso základným   právom   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (napr.   IV.   ÚS   153/03,IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmiv súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacicha o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono sudcoch“),   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje   povinnosť   sudcu   konať   bezzbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch].Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhéhoodseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkovalebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základnýchpráv   a   slobôd   účinne   poskytuje   a na ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa   osobitnýchpredpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda

10

podmienkou   konania   vo   veci   individuálnej   ochrany   základných   práv   a   slobôd   predústavným súdom.

24. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného ajv tom,   že   k   jej   podaniu   môže   zásadne   dôjsť   až   subsidiárne.   Zmysel   a   účel   zásadysubsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byťiba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tomrámci predovšetkým všeobecného súdnictva.   Ústavný súd predstavuje v   tejto   súvislostiinštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatnýchdo úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

25. Sťažovateľ v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním vedeným na krajskomsúde pod sp. zn. 4 Co 330/2013 podal osobne 5. novembra 2014 predsedovi krajského súdusťažnosť proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

26. V odpovedi na sťažnosť predseda krajského súdu v liste sp. zn. Spr 222/2014 z 15.decembra   2014   okrem   iného   sťažovateľovi   oznámil,   že   v odvolacom   konaní   sa   vecivybavujú zásadne podľa poradia, v akom došli na tunajší súd. Zároveň dodal, že konajúcasudkyňa   mala   k   30.   novembru   2014   v   agende   Co   nevybavených   ďalších   60   vecípredchádzajúcich veci vedenej pod sp. zn. 4 Co 330/2013, a teda že predmetná vec sa dosiaľnedostala na rad. Za objektívne vzniknuté prieťahy v konaní sa predseda krajského súduospravedlnil.

Podľa zistení ústavného súdu vec bola pôvodne pridelená JUDr. Minxovej, ktorejvšak v dôsledku vzdania sa funkcie sudkyne funkcia zanikla uplynutím 31. decembra 2014.Od 1. januára 2015 bola vec pridelená zákonnej sudkyni JUDr. Veščičikovej.

27.   Vzhľadom   na   to,   že   od   podania   sťažnosti   na   prieťahy   v   súdnom   konaní(5. novembra 2014 – bod 25) a od vybavenia tejto sťažnosti listom predsedu krajského súdu(15. decembra 2014 – bod 26) do doručenia sťažnosti ústavnému súdu (22. januára 2015 –bod 1) uplynul len krátky čas na zjednanie nápravy, posúdil ústavný súd podanie sťažnosti

11

na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľa iba ako formálny úkon, ktorémunemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda krajskéhosúdu   dostal   primeranú   (rozumnú)   lehotu   na uskutočnenie   opatrení   proti   zbytočnýmprieťahom vo veci samej (podobne II. ÚS 376/06, IV. ÚS 48/06, II. ÚS 390/06).

28. Postup sťažovateľa v okolnostiach daného prípadu preto podľa ústavného súdunemožno považovať za splnenie požiadavky namietania prieťahov v konaní pred orgánomštátnej správy súdov. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpaniadostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorýchsťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlades pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobomalebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnostivyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“ (III. ÚS 44/03).

29. Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1zákona o ústavnom súde sťažnosť v tejto časti nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd poznamenáva, že rozhodnutie ústavného súduv tejto časti nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnomsúde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostísťažovateľ   v   prípade   zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   krajského   súdu   dochádzak zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

30. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že aj celková dĺžka konaniavedeného pred krajským súdom (necelých 15 mesiacov, pozn.) zatiaľ nesvedčí z hľadiskaústavy neprimeranej dobe (prieťahom).

31. Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo preto už bez právneho dôvodu zaoberaťsa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

12

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2015

13