znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 58/2012-31

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí senátu 9. mája 2012 zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Milana Ľalíka a Petra Brňáka v konaní o   sťažnosti   Ing.   J.   R.,   H.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   M.   L.,   K.,   vo   veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 45/2010 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 18 C 48/2005) takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. J. R. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných   slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 18 C 45/2010   p o r u š e n é b o l o.  

2.   Okresnému   súdu   Humenné   p r i k a z u j e   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 18 C 45/2010 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. J. R.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré   j e   Okresný súd Humenné   p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Ing.   J.   R.   p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume   261,82   € (slovom   dvestošesťdesiatjeden   eur   a osemdesiatdva   centov),   ktorú   j e   Okresný   súd Humenné p o v i n n ý vyplatiť mu na účet jeho právneho zástupcu JUDr. M. L. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 12.   septembra   2011   doručená   sťažnosť   Ing.   J.   R.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   vo   veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva   na   prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 45/2010.

2.   Sťažovateľ   uviedol,   že   bol   v   procesnom   postavení   žalovaného   účastníkom konania o zaplatenie sumy 2 790,75 € (84 074 Sk) s príslušenstvom, ktoré bolo vedené na okresnom súde pod sp. zn. 18 C 48/2005. Túto sumu si voči nemu uplatňoval žalobca z titulu   zodpovednosti   za   škodu   spôsobenú   zavineným   porušením   povinností   pri   plnení pracovných   úloh.   Žalobca   zobral   podaním   z   20.   novembra   2009   návrh   späť   v   časti o zaplatenie sumy 764,06 €. Okresný súd preto uznesením sp. zn. 18 C 48/2005 z 11. januára 2010 konanie v tejto časti zastavil s tým, že zvyšnú časť návrhu vylúčil na samostatné konanie pod sp. zn. 18 C 45/2010 (ďalej len „napadnuté konanie“). Aj keď napadnuté konanie na okresnom súde trvalo v čase podania sťažnosti ústavnému súdu ani nie   dva   roky,   právna   neistota   sťažovateľa   trvá   už   od   roku   2005,   pretože   okresný   súd odvtedy   stále   nerozhodol   o   celom   proti   sťažovateľovi   uplatnenom   nároku.   Predmetom konania proti sťažovateľovi je aj naďalej suma vyše 2 000 €. Sťažovateľ sa snažil domôcť ochrany svojich práv podaním sťažnosti z 11. novembra 2008 predsedovi okresného súdu na prieťahy   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   18   C   48/2005,   avšak   neúspešne.   Podľa sťažovateľa   konanie   trvá   neprimerane   dlho,   pretože   od   podania   návrhu   v   roku   2005 sa ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu v celej veci meritórne stále nerozhodlo, čo je podľa neho nepochybným porušením jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

3. Sťažovateľ preto navrhol, aby ústavný súd rozhodol   o jeho sťažnosti takýmto nálezom:

„Základné   právo   sťažovateľa   Ing.   J.   R.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. 18C/45/2010 porušené bolo.

Okresnému súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. 18C/45/2010 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   sťažovateľovi   Ing.   J.   R.   primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- Eur (slovom päťtisíc eur), ktoré je mu Okresný súd Humenné povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný   súd Humenné   je povinný   uhradiť   Ing.   J.   R.   trovy   konania v sume 261,82 Eur (slovom dvestošesťdesiatjeden eur a osemdesiatdva centov) do dvoch mesiacov od   právoplatnosti   tohto   nálezu   na   účet   právneho   zástupcu   sťažovateľa   JUDr.   M.   L., advokáta, K. “

4. Na základe žiadosti ústavného súdu predsedníčka okresného súdu v písomnom podaní z 1. marca 2012 uviedla, že v danej veci dĺžka konania je úmerná výsledkom dosiaľ vykonaného dokazovania, správania účastníkov konania a predmetu konania, ktorý si žiada aj znalecké dokazovanie.

5.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania.  

6. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

7. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná. Ústavný súd si pri výklade   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   osvojil   judikatúru Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o právo na prejednanie veci   v primeranej   lehote.   Z uvedeného dôvodu   nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (napr. rozhodnutia II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01).

8. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (m. m. IV. ÚS 221/04). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

9. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla   a účinná,   ďalej   z   §   100   ods.   1   OSP,   podľa   ktorého   len   čo   sa   konanie   začalo, postupuje   v ňom   súd   zásadne   bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby   sa   zabezpečilo   splnenie   účelu   pojednávania   a úspešné   vykonanie   dôkazov.   Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže   odročiť   len   z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

10.   Pri   posudzovaní   otázky,   či   v súdnom   konaní   došlo   k zbytočným   prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6   ods.   1   dohovoru,   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú (i) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (ii) správanie účastníka súdneho konania a (iii) postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj povahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

11. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom   konania   je   rozhodovanie   o návrhu   na   náhradu   škody   spôsobenej zamestnávateľovi zamestnancom, teda po právnej stránke ide o štandardnú pracovno-právnu vec patriacu do agendy všeobecného súdnictva. K prerokovaniu veci bolo nariadených veľa pojednávaní (20), z ktorých ale bolo aj veľa odročených (18) na žiadosť účastníkov konania vrátane sťažovateľa.

12.   Preto   pri   hodnotení   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa v preskúmavanej   veci   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   aj   on   prispel   k celkovej   dĺžke súdneho konania tým, že žiadal o odročenie pojednávania z rôznych, teda aj nepodstatných dôvodov.

13.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   konajúceho   okresného   súdu v predmetnej   veci.   Sťažovateľ   v sťažnosti   nekonkretizoval obdobia, počas ktorých   malo dôjsť k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, ale poukázal na celkovú dĺžku konania v trvaní vyše 6 rokov bez vydania meritórneho rozhodnutia.

14. Ústavný súd zobral do úvahy, že okresný súd v odpovedi na sťažnosti nepriznal prieťahy v konaní. Obranu okresného súdu spočívajúcu v častých žiadostiach účastníkov o odročenie pojednávaní ako dôvodu, ktorý by mal byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy v konaní, ústavný súd neakceptoval. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (veľký počet odročených pojednávaní na žiadosť účastníkov konania) nemôže byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku   nezbavujú štát   zodpovednosti   za   dlhé   konanie   spôsobujúce   zbytočné   prieťahy v súdnom konaní.

15. Ústavný súd z hľadiska prieťahov v konaní hodnotil postup okresného súdu ako celok. Okresný súd v tomto ohľade nepochybne porušil svoje zákonné povinnosti dané mu predovšetkým Občianskym súdnym poriadkom. Konanie na okresnom súde je poznačené ako celok neefektívnosťou a nesústredenosťou, ktoré nemôže ísť na ťarchu sťažovateľa.

16. Ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 45/2010 už len z dôvodu celkového trvania tohto konania (viac ako 6 rokov) došlo u sťažovateľa k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

17. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

18.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľa ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

19. Aj keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 45/2010 konal bez zbytočných prieťahov, nepovažoval ale vzhľadom na okolnosti prípadu uplatnenie tejto svojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná náprava. Preto dospel k záveru, že treba rozhodnúť aj o žiadosti sťažovateľa priznať mu   primerané   finančné   zadosťučinenie.   Sťažovateľ   v sťažnosti   žiadal   priznanie primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume   5 000   €,   ktoré   zdôvodnil   tak,   že   nemá reálnu možnosť právnymi prostriedkami a v primeranej lehote dosiahnuť ochranu svojho práva.

20.   Cieľom   primeraného   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany porušeného   základného   práva   v prípadoch,   v ktorých   sa   zistilo,   že   k porušeniu   došlo spôsobom,   ktorý   vyžaduje   poskytnutie   vyššieho   stupňa   ochrany,   nielen   deklaráciu porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   porušovania   základného   práva (IV. ÚS 210/04).   Pri   určení   jeho   výšky   ústavný   súd   vychádzal   zo   zásad   spravodlivosti aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé   finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

21. Vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj   naplnenie   princípu   spravodlivosti,   zohľadniac   tiež   charakter   sporu   a správanie sťažovateľa   ústavný   súd   považoval   priznanie   sumy   1   000   €   za   primerané   finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva,   že   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   nepredstavuje realizáciu práva priznaného čl. 46 ods. 3 ústavy, t. j. primerané finančné zadosťučinenie nemožno stotožňovať s odškodným, s náhradou či už za skutočnú škodu, alebo za ušlý zisk. Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené   vo   výroku   tohto rozhodnutia v bode 3.

22. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

23. Sťažovateľovi, ktorý bol vo veci namietaných porušení práv úspešný, vznikli trovy   konania   z dôvodu   jeho   právneho   zastúpenia   advokátom.   Advokát   vykonal   úkony právnych   služieb,   a to   prevzatie   a prípravu   zastupovania,   spísanie   a podanie   sťažnosti na ústavný súd. Sťažovateľ v petite sťažnosti požiadal o priznanie náhrady trov právneho zastúpenia v sume 261,82 €. Vyčíslená náhrada trov právneho zastúpenia sťažovateľa je nižšia, aká by mu prislúchala za vykonané úkony (vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), avšak ústavný súd mu priznal náhradu trov v požadovanej výške 261,82 €, ktorú je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

24. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

25. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. mája 2012