znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 58/09-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. februára 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 8 C 4/2008-91 zo 6. októbra 2008 a jemu predchádzajúcim postupom a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. februára 2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B., Bratislava (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len   „ústava“),   ako   aj   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len   „okresný   súd“)   č.   k.   8   C   4/2008-91   zo   6.   októbra   2008   (ďalej   len   „rozsudok   zo 6. októbra 2008“) a jemu predchádzajúcim postupom.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal okresnému súdu 10. januára 2008 žalobu proti viacerým vyšetrovateľom z dôvodu ich nečinnosti. Žaloba bola podľa sťažovateľa „jednoduchá   a dôvodná“,   pretože   vyšetrovatelia   boli   v jeho   veci   nečinní „napriek   výzvam   prokurátora   3x,   začali   trestné   stíhanie   po   9-mesiacoch,   keď   Trestný poriadok prikazuje začať trestné stíhanie ihneď alebo najneskoršie do 30 dní. Policajti si trúfali byť nečinní aj po disciplinárnom konaní začaté prezidentom PZ SR gen. JUDr. J. P.“.

Sťažovateľ namietal, že zákonný sudca v predmetnej veci „prišiel na pojednávanie už napísaným rozsudkom, pojednávanie prespal a zapisoval len hocičo a ledabolo, dôkazy nevyhodnotil a nedal možnosť sa vyjadriť k vyhodnoteniu dôkazov“. Uvedeným postupom podľa sťažovateľa zákonný sudca porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Rozsudok okresného súdu nebol sťažovateľovi doručený ani po dvoch mesiacoch od jeho vyhlásenia 6. októbra 2008. Sťažovateľ proti tomuto rozsudku ešte v čase, keď mu nebol   doručený,   podal   odvolanie   12.   decembra   2008.   Rozsudok   v predmetnej   veci   bol napokon sťažovateľovi doručený 5. januára 2009.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal rozhodnutie, v ktorom vysloví, že:

„II.A. Okresný súd Bratislava II porušil základné práva D. B. garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 medzinárodného dohovoru o základných ľudských právach a slobodách.

II.B.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   skrátenou   cestou   zrušuje   rozsudok 8C/4/2008-91 ako protizákonný, protiústavný a proti medzinárodným dohovorom. Súčasne prikazuje Okresnému súdu konať spravodlivo a objektívne a na základe obsahu spisu. II.C.   Okresný   súd   Bratislava   II   je   povinný   zaplatiť   D.   B.   primerané   finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 Eur (opakované delikty - porušovania práva) v lehote 15 dní   od   dňa   doručenia   Nálezu   Ústavného   súdu,   súčasne   zaplatiť   trovy   sťažovateľa a advokáta.“

V závere svojej sťažnosti sťažovateľ požiadal ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom z dôvodu nepriaznivých finančných pomerov.

II.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom okresného   súdu   zo   6.   októbra   2008   a jemu   predchádzajúcim   postupom.   K porušeniu sťažovateľových práv malo dôjsť neprimeranou dĺžkou konania a postupom okresného súdu v konaní, v ktorom dostatočne nevyhodnotil predložené dôkazy a nedovolil sťažovateľovi sa k nim vyjadriť.

II.A K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neprimeranou dĺžkou konania vedeného pred okresným súdom pod sp. zn. 8 C 4/2008

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak   namietaným   postupom   orgánu   verejnej   moci   (v   tomto   prípade   okresného   súdu v občianskoprávnom   konaní)   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva,   ktoré označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a práva   na prejednanie záležitosti   v primeranej   lehote podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   môže   vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už okresný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Ústavný súd vychádza aj zo svojej doterajšej judikatúry, podľa ktorej ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2   ústavy   len   vtedy,   ak   bola   sťažnosť   ústavnému   súdu   uplatnená   v čase,   keď k namietanému porušeniu označeného práva ešte dochádza alebo porušenie v tom čase ešte trvá (I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, II. ÚS 204/03, IV. ÚS 102/05).

Podľa zistenia ústavného súdu okresný súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom zo 6.   októbra   2008.   Sťažnosť   sťažovateľa   bola   podaná   na   poštovú   prepravu   zrejme 12. februára 2009 (podacia pečiatka pošty je zle čitateľná, pozn.) a ústavnému súdu bola doručená 16. februára 2009.

Z uvedeného   vyplýva,   že   sťažovateľ   namietal   prieťahy   v konaní okresného   súdu, ktorý v čase podania sťažnosti ústavnému súdu už v predmetnej veci nekonal, a teda ani nemohol   žiadnym   ústavne   relevantným   spôsobom   ovplyvniť   priebeh   tohto   konania, prípadne   v ňom   spôsobiť prieťahy,   a tým   porušiť   sťažovateľom   označené práva.   V čase podania sťažnosti ústavnému súdu už vo veci sťažovateľa prebiehalo odvolacie konanie na krajskom súde.

Tento   stav   viedol   ústavný   súd   so   zreteľom   na podstatu   a   účel   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj s prihliadnutím na celkovú dĺžku prvostupňového   konania   (okresný   súd   v predmetnom   konaní   rozhodol   a doručil   svoje rozhodnutie za necelý rok od začatia konania 10. januára 2008) k záveru, že sťažnosť vo vzťahu k námietke týkajúcej sa neprimerane dlhého konania podaná proti okresnému súdu je zjavne neopodstatnená, a preto ju v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po   jej   predbežnom   prerokovaní   odmietol   (podobne   napr.   IV. ÚS 219/03,   II. ÚS 1/05, II. ÚS 24/06).

II.B K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   nedostatočným   vyhodnotením   predložených dôkazov v napadnutom konaní, ako aj odopretím práva vyjadriť sa k predloženým dôkazom

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická   osoba,   ktorá   namieta   porušenie   svojho   základného   práva,   musí   rešpektovať postupnosť   tejto   ochrany   a   požiadať   o   ochranu   ten   orgán   verejnej   moci,   ktorý   je kompetenčne   predsunutý   pred   uplatnenie   právomoci   ústavného   súdu   (podobne II. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04, I. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04).

Podľa § 201 Občianskeho súdneho poriadku účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d)   súd   prvého   stupňa   dospel   na   základe   vykonaných   dôkazov   k   nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Z uvedeného   vyplýva,   že   v konaní,   v ktorom   sa   sťažovateľ   domáha   vyslovenia porušenia svojich v sťažnosti označených práv, sa za účinný a dostupný prostriedok nápravy vád   konania   (resp.   rozhodnutia)   považuje odvolanie,   v ktorom   mohol   uplatniť   aj   svoju argumentáciu   uvedenú   v sťažnosti   a o ktorom   je   v konečnom   dôsledku   oprávnený rozhodnúť príslušný krajský súd. Z obsahu sťažnosti taktiež vyplýva, že sťažovateľ túto možnosť ochrany svojich práv aj využil.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods.   1 zákona o ústavnom   súde   sťažnosť   v tejto   časti   odmietol   podľa   § 25 ods.   2 uvedeného zákona pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

Pretože   sťažnosť   bola   odmietnutá,   ústavný   súd   o ďalších   nárokoch   na ochranu ústavnosti   uplatnených   v   návrhu   na   rozhodnutie   vo   veci   samej   (v   petite   sťažnosti) nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. februára 2009