znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 58/05-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. apríla 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Doc.   MUDr.   Jozefa   Karáska,   CSc.,   bytom   U.   H., zastúpeného   advokátom   JUDr.   J.   S.,   Advokátska   kancelária,   B.,   vo   veci   namietaného porušenia základných práv a slobôd podľa čl. 8 Listiny základných práv a slobôd postupom a   rozsudkom   bývalého   Okresného   súdu   Skalica   sp.   zn.   2   T   96/03   z 20. októbra   2003 a postupom a uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3 Nto 8/04 z 3. júna 2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Doc. MUDr. Jozefa Karáska, CSc.,   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. marca 2005 doručená   sťažnosť   Doc.   MUDr.   Jozefa   Karáska,   CSc.,   bytom   U.   H.   (ďalej   len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich práv podľa čl. 8 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom a rozsudkom bývalého Okresného súdu Skalica (ďalej aj „okresný súd“) sp. zn. 2 T 96/03 z 20. októbra 2003 a postupom a uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) sp. zn. 3 Nto 8/04 z 3. júna 2004.

Z obsahu sťažnosti a z pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ a MUDr. R. Z. boli rozsudkom okresného súdu sp. zn. 2 T 96/03 z 20. októbra 2003 uznaní vinnými z trestného činu neoprávneného odoberania orgánov a tkanív spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 a § 209b   Trestného   zákona.   Tento   rozsudok   nadobudol   právoplatnosť   u každého z obžalovaných 23. októbra 2003.

Dňa 2. marca 2004 sťažovateľ požiadal krajský súd o navrátenie lehoty k podaniu odvolania proti uvedenému rozsudku. Túto žiadosť odôvodnil tým, že napriek tomu, že plnú moc, ktorou bol splnomocnený na obhajobu sťažovateľa, riadne a včas založil do trestného spisu, nebola mu okresným súdom doručená ani obžaloba v predmetnej trestnej veci a ako obhajca   sťažovateľa   nebol   vyrozumený   ani   o   termíne   hlavného   pojednávania,   ktoré   sa uskutočnilo 20. októbra 2003. Nahliadnutím do spisu obhajca sťažovateľa zistil, že obžaloba spolu   s upovedomením   o konaní   hlavného   pojednávania   mu   boli   doručované   zásielkou z 24. septembra 2003, ktorá však bola vrátená súdu s vyznačením, že adresát je na liečení. Napriek   uvedenému   v zápisnici   o hlavnom   pojednávaní   bolo   vyznačené,   že „obhajca JUDr. S. doručenie má vykázané včas, neprítomný“, čo nekorešpondovalo so skutočnosťou. Po doručení rozsudku okresného súdu sa obhajca sťažovateľa JUDr. S. stretol s druhým obhajcom sťažovateľa v tejto veci JUDr. K., ktorý mu oznámil, že sťažovateľ sa nachádza vo väzbe a z obáv o jeho   zdravie je prioritou prepustenie sťažovateľa na slobodu, čo by mohlo   byť   zmarené   podaním   odvolania   proti   uvedenému   rozsudku.   Vzhľadom   najmä k týmto skutočnostiam a s poukazom na porušenie ústavných práv na obhajobu zakotvených v   čl.   50   ods.   3   ústavy   sťažovateľ   požiadal   krajský   súd   o navrátenie   lehoty   na   podanie odvolania.

O uvedenej žiadosti rozhodoval krajský súd, ktorý uznesením sp. zn. 3 Nto 8/04 z 3. júna 2004 túto žiadosť zamietol, pričom v závere svojho rozhodnutia konštatoval, že vzhľadom   na   procesné   pochybenia   okresného   súdu   sa   javí   ako   priechodnejšie   podanie podnetu k podaniu sťažnosti pre porušenia zákona. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 3. júna 2004.

Ochrany svojho práva sa preto sťažovateľ domáhal aj podaním podnetu generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) na podanie sťažnosti pre porušenie zákona, ktorý bol 23. februára 2005 ako neodôvodnený odložený.

Vzhľadom   na uvedené   skutočnosti   a rozsiahle   vecné   argumenty,   ktoré   obhajca sťažovateľa uviedol, ako i námietky sťažovateľa, ktoré uviedol v doplnení tejto ústavnej sťažnosti   a podľa   ktorého   celý   prípad   bol   negatívne   ovplyvnený   jeho   medializáciou a nevhodným   vystúpením   niektorých   ústavných   činiteľov,   čo   vyvolalo aj určitý   tlak na nezávislosť súdu, bolo navrhnuté, aby ústavný súd ohľadom danej sťažnosti vydal tento nález:„1. Krajský súd v Trnave v súvislosti s rozhodovaním v trestnej veci Doc. MUDr. Jozefa Karáska, CSc, bytom U. H., o navrátení lehoty k podaniu odvolania proti rozsudku OS Skalica 2 T 96/03 zo dňa 20. 10. 2003 svojím rozhodnutím 3 Nto 8/04 zo dňa 3. 6. 2004 porušil jeho práva uvedené v čl. 8 Listiny základných práv a slobôd.

2.   Okresný   súd   Skalica   v súvislosti   s rozhodovaním   v trestnej   veci   Doc.   MUDr. Jozefa Karáska, CSc, bytom U. H., rozsudkom 2 T 96/03 zo dňa 20. 10. 2003 porušil jeho práva uvedené v čl. 8 Listiny základných práv a slobôd“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Sťažovateľ namietal porušenie svojich základných práv a slobôd podľa čl. 8 listiny základných práv a slobôd postupom a rozsudkom bývalého Okresného súdu Skalica sp. zn. 2 T 96/03 z 20. októbra 2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť 23. októbra 2003, a postupom a uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3 Nto 8/04 z 3. júna 2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť 3. júna 2004.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy je podanie sťažnosti   v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   ktorým   malo   byť spôsobené   namietané   porušenie   základného   práva,   pričom   zákon   o ústavnom   súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03). Nedodržanie tejto lehoty je teda zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Predmetná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 31. marca 2005, teda v prípade oboch   napadnutých   rozhodnutí,   dávno   po   uplynutí   dvojmesačnej   lehoty   ustanovenej zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom.

Ústavný súd poznamenáva, že podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona generálnym prokurátorom nemožno z hľadiska čl. 127 ods. 1 ústavy považovať za účinný a dostupný   právny   prostriedok   nápravy,   ktorý   je   predpokladom   (podmienkou)   podania sťažnosti na ústavnom súde   podľa   tohto článku ústavy, a na jeho podanie nie je preto z hľadiska   plynutia   uvedenej   lehoty   na   podanie   sťažnosti   na   ústavnom   súde   možné prihliadať (mutatis mutandis I. ÚS 134/03, I. ÚS 209/03).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. apríla 2005