znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 58/04-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. marca 2004 predbežne prerokoval sťažnosť PhDr. V. K., bytom Š., zastúpeného advokátom JUDr. P. B., Advokátska   kancelária,   Š.,   ktorou   namietal   porušenie   jeho   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I vo veci vedenej pod sp. zn. 2 E 164/2003, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť PhDr. V. K.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. februára 2004   doručená   sťažnosť   PhDr.   V.   K.,   bytom   Š.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátom   JUDr.   P.   B.,   Advokátska   kancelária,   Š.,   ktorou   namietal   porušenie   jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 E 164/2003.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že:„V bode č. 3 výroku nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd)   č.   k.   III.   ÚS   123/02-96   zo   dňa   6.   júna   2003   orgán   ochrany   ústavnosti   rozhodol o porušení základných ľudských práv sťažovateľa Krajským súdom v Bratislave (ďalej len krajský   súd)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   Z-2-28   Cb   1257/93.   V bode   č.   4   výroku citovaného nálezu ústavný súd krajskému súdu prikázal vyplatiť sťažovateľovi pätnásťtisíc korún   primeraného   finančného   zadosťučinenia   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti rozhodnutia.

Nález   ústavného   súdu   č.   k.   III.   ÚS   123/02-96   nadobudol   právoplatnosť   dňa 14. 7. 2003. Krajský súd (ďalej i povinný) mal plniť do 14. 9. 2003. Keďže posledný deň lehoty   pripadol   na   nedeľu   po   ktorej   nasledoval   štátny   sviatok,   prvým   nasledujúcim pracovným   dňom   bol   utorok   16.   9.   2003.   S ohľadom   na   to,   že   lehoty   na   plnenie z právoplatných rozhodnutí sú lehotami hmotnoprávnymi, plnenie musí dôjsť oprávnenému najneskôr v posledný deň lehoty. Krajský súd však svoju povinnosť včas nesplnil, čím sa titul stal nútene vymáhateľným.

Sťažovateľ podal dňa 17. 9. 2003 na miestne i vecne príslušnom Okresnom súde Bratislava I (ďalej len okresný súd) návrh na nariadenie a uskutočnenie súdneho výkonu rozhodnutia   prikázaním   pohľadávky   z účtu   povinného   v prospech   účtu   oprávneného. Sťažovateľ   spolu   s návrhom   zaplatil   súdny   poplatok   a priložil   i potrebné   listiny preukazujúce nárok.

Alternatívnym petitom   žiadal, že ak povinný počas konania o výkon rozhodnutia istinu uhradí, nech okresný súd pokračuje vo výkone trov výkonu rozhodnutia.

(...)   Listom   zo   dňa   24.   9.   2003,   doručeným   13.   10.   2003,   okresný   súd   vyzval sťažovateľa, aby na náleze č. k. III. ÚS 123/02-96 dal vyznačiť vykonateľnosť a v lehote 15 dní takto doplnený nález založil do spisu 2 E 164/2003.

Sťažovateľ obratom,   ešte v deň   doručenia výzvy   okresného   súdu   listom   požiadal príslušné   pracovisko   ústavného   súdu   o vyznačenie   vykonateľnosti   na   kópii   nálezu č.   k.   III.   ÚS   123/02-96   a o jeho   nadväzné   zaslanie   priamo   okresnému   súdu   do   spisu 2 E 164/2003. Ústavný súd tejto žiadosti vyhovel okamžite a citovaný nález s vyznačenou doložkou   vykonateľnosti   zaslal   dňa   15.   10.   2003   okresnému   súdu,   ktorému   bola   táto zásielka doručená 17. 10. 2003.

Od 17. 10. 2003 však okresný súd vo veci ďalej nekoná, o návrhu na nariadenie a uskutočnenie súdneho výkonu rozhodnutia dodnes nerozhodol.“

Sťažovateľ ďalej uviedol, že „... oprávnený (síce s viactýždňovým omeškaním) už obdržal od povinného istinu.“

Sťažovateľ   žiadal   vysloviť   porušenie   označených   základných   práv,   prikázať okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov, priznať mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk a náhradu trov jeho právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

Ústavný súd dopytom na Krajskom súde v Bratislave zistil, že tento 11. septembra 2003 poukázal sťažovateľovi sumu vo výške 15 000 Sk, ktorá bola poštovým úradom v Šali doručená adresátovi 16. septembra 2003.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   sťažnosť   sťažovateľa   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   a preskúmal   ju   zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností je zrejmé, že sťažovateľ podal 17. septembra 2003 okresnému súdu návrh na nariadenie a uskutočnenie súdneho výkonu rozhodnutia a že 17. októbra 2003 bol (podľa tvrdenia sťažovateľa) doručený okresnému súdu nález ústavného súdu s vyznačenou doložkou vykonateľnosti.

Vychádzajúc   z uvedených   skutočností   ústavný   súd   konštatuje,   že   konanie o návrhu sťažovateľa na okresnom súde trvá ku dňu podania sťažnosti   ústavnému súdu (19. február 2004) 5 mesiacov. Z tejto doby je podľa tvrdenia sťažovateľa okresný súd nečinný od 17. októbra 2003, teda 4 mesiace. Ústavný súd ďalej konštatuje,   že napriek uhradeniu   vymáhanej   istiny   Krajským   súdom   v Bratislave   sťažovateľ   neuviedol,   či a z akých dôvodov aspoň v rozsahu uhradenej istiny nevzal návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia späť.

Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr.   I.   ÚS   35/01,   I.   ÚS   42/01, II. ÚS 21/02, III. ÚS 102/02) ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama o sebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností (najmä celkovej doterajšej dĺžky predmetného   konania,   charakteru   posudzovanej   veci   a skutočnosti,   že   istina   bola sťažovateľovi vyplatená) zastáva ústavný súd názor, že prípadné prijatie sťažnosti na ďalšie konanie   by   v konečnom   dôsledku   neviedlo   k zisteniu   takých   nedostatkov   v postupe okresného súdu, ktoré by odôvodňovali vyslovenie porušenia   sťažovateľom   označených základných práv. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol jednak pre jej zjavnú neopodstatnenosť spočívajúcu v tom,že celková dĺžka doterajšieho konania (5 mesiacov) spolu s charakterom veci (konanie o návrhu na výkon rozhodnutia už v súčasnosti splnenej povinnosti) vylučuje, aby konanie sp. zn. 2 E 164/2003 bolo možné pokladať za konanie so zbytočnými prieťahmi.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2004