znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 579/2014-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2015 v senátezloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Milana Ľalíka a Marianny Mochnáčovejprerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného   advokátom   JUDr.   Petrom   Peružekom,   Radlinského   1,   Hlohovec,   vo   vecinamietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jehozáležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práva základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.24 C 86/2007 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 86/2007p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   I   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   24   C   86/2007p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ n e p r i z n á v a finančné zadosťučinenie.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy konaniav sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) do dvoch mesiacovod právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. PetraPeružeka, Radlinského 1, Hlohovec.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesenímč. k. I. ÚS 579/2014-8 z 24. septembra 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“),   ktorou   namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) apráva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnéhosúdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 86/2007.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa podanou žalobou doručenou 2. apríla 2007Okresnému súdu Nitra domáhal „ochrany svojich osobnostných práv“, ktorý ju postúpilokresnému súdu 11. mája 2007. Konanie nie je právoplatne skončené a okresný súd vo veciešte ani raz meritórne nerozhodol.

3. Sťažovateľ podal v apríli 2014 predsedníčke okresného súdu v zmysle § 62 ods. 1zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sťažnosťna prieťahy v súdnom konaní, ktorú uznala za dôvodnú s prihliadnutím na celkovú dĺžkukonania.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby nálezom vyslovil,že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 86/2007 porušil jeho základné právopodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a prikázal okresnému súduvo veci   konať   bez   zbytočných   prieťahov.   Okrem   toho   sa   domáha   priznania   finančnéhozadosťučinenia v sume 10 000 € a náhrady trov právneho zastúpenia.

5. Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnostipodaním sp. zn. Spr. 3654/2014 doručeným ústavnému súdu 14. novembra 2014, v ktoromuviedol:

„... K samotnému priebehu konania vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 24C/86/2007 uvádzam vykonané procesné úkony súdu a účastníkov konania, a to od postúpenia návrhu na začatie konania tunajšiemu súdu dňa 11.05.2007. V návrhu sa navrhovateľ   domáhal   pôvodne   (pred   rozšírením   okruhu   odporcov)   proti   odporcom 1) Slovenskej   republike   zastúpenej   -   Ministerstvom   spravodlivosti   Slovenskej   republiky, 2) Slovenskej   republike   zastúpenej   Ministerstvom   vnútra   Slovenskej   republiky,   uloženia povinnosti zaplatiť nemajetkovú ujmu vo výške 200.000,- Sk...

Dňa   02.08.2007   súd   uznesením   vyzval   navrhovateľa   na   odstránenie   vád   návrhu na začatie konania.

Dňa 16.08.2007 bolo doručené vyjadrenie navrhovateľa ktorým zároveň požiadal o ustanovenie advokáta.

Dňa   30.06.2008   uznesením   navrhovateľovi   oslobodenie   od   platenia súdneho poplatku nepriznal.

Dňa   05.09.2008   sa   navrhovateľ   odvolal   voči   uzneseniu   č.l.   20,   ktorým   súdu oslobodenie od platenia súdneho poplatku nepriznal.

Dňa 12.05.2009 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa.

Dňa   30.10.2009   odvolací   súd   zmenil   -   uznesenie   tunajšieho   súdu   a   priznal navrhovateľovi oslobodenie od platenia súdneho poplatku; spis vrátený tunajšiemu súdu dňa 18.11.2009.

Dňa   03.02.2010   súd   uznesením   č.l.   28   navrhovateľovi   ustanovil   zástupcu ⬛⬛⬛⬛.

Dňa 23.02.2010 ⬛⬛⬛⬛ podal odvolenie voči uzneseniu č.l. 28 ktorým bol ustanovený za zástupcu navrhovateľa.

Dňa 25.05.2010   súd   uznesením   č.l. 30   vyhovel odvolaniu a zmenil právneho zástupcu navrhovateľa na ⬛⬛⬛⬛.

Dňa   11.06.2010 ⬛⬛⬛⬛ z   dôvodu   svojej   práceneschopnosti   podal odvolenie voči uzneseniu č.l. 30 ktorým bol ustanovený za zástupcu navrhovateľa.

Dňa 07.09.2010 súd uznesením č.l. 35 vyhovel odvolaniu a zmenil právneho zástupcu navrhovateľa na ⬛⬛⬛⬛.

Dňa 14.10.2010 súd uznesením vyzval navrhovateľa prostredníctvom ustanoveného zástupcu na odstránenie vád návrhu.

Dňa 22.10.2010 PZ navrhovateľa požiadal o predĺženie lehoty na odstránenie vád podania do 30.11.2010 z dôvodu zahraničnej cesty do USA.

Dňa   01.04.2011   navrhovateľ   prostredníctvom   svojho   PZ   doručil   úpravy   petitu, označenia   účastníkov   a   zároveň   požiadal   o   pripustenie   ďalších   účastníkov   na   starne odporcu do konania.

Dňa   15.06.2011   súd   uznesením   č.l.   46   pripustil   vstup   Ústavu   na   výkon   väzby Leopoldov, Ústavu na výkon väzby Nitra, a Krajského riaditeľstva policajného zboru v Nitre do konania na strane odporcov.

Dňa   22.06.2011   bol   daný   pokyn   zákonnej   sudkyne   na   zrealizovanie   výzvy   na vyjadrenie a doručenie návrhu odporcom.

Dňa 14.07.2011 sa vyjadril odporca 3/. Dňa 26.08.2011 sa vyjadril odporca 1/. Dňa 14.09.2014 sa vyjadril k návrhu odporca 4/. Dňa 18.10.2011 sa vyjadril k návrhu odporca 2/

Dňa 21.11.2011 odporca 3/ doplnil svoje vyjadrenie k návrhu. Dňa 22.12.2011 odporca 5/ sa vyjadril k návrhu. Dňa   06.02.2012   súd   doručoval   právnemu   zástupcovi   navrhovateľa   vyjadrenia odporcov.

Dňa 12.03.2012 bolo doručené podanie navrhovateľa s tým, že jeho PZ do 30 dní vyjadrenie doplní.

Dňa 29.05.2012 PZ navrhovateľa doložil podanie ktorým sa vyjadril vo veci samej, navrhol pripustenie vstupu odporcu 6/, 11 a 8/, a upravil žalobný petit.

Dňa 08.06.2012 súd uznesením č.l. 82 pripustil vstup navrhovaných odporcov. Dňa 02.10.2012 sudca dal pokyn spisovej kancelárii na realizácii výzvy k návrhu odporcov 6), 7) a 8). Dňa 25.10.2012 sa vyjadril odporca II k žalobnému návrhu. Dňa 08.11.2012 sa vyjadril odporca 8/ k žalobnému návrhu.

Dňa   17.12.2012   súd   zasielal   vyjadrenia   odporcov   právnemu   zástupcovi navrhovateľa.

Dňa 14.01.2013 oznámenie KR PZ v Nitre o procesnom nástupníctve. Dňa 07.02.2013 bolo doručené vyjadrenie navrhovateľa k vyjadreniu odporcov 1) a 2). Dňa 13.05.2013 súd doručil oznámenie KR PZ v Nitre o procesnom nástupníctve a vyzval navrhovateľa aby upravil aktuálny okruh účastníkov.

Dňa   07.06.2013   navrhovateľ   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   upravil okruh účastníkov na strane odporcu.

Dňa 15.07.2013 súd vytýčil pojednávanie na 07.10.2013. Dňa 18.09.2013 právny zástupca navrhovateľa požiadal o odročení e pojednávania nariadeného na 07.10.2013 z dôvodu kolízie pojednávaní.

Dňa 19.09.2013 sudkyňa zmenila termín pojednávania na 25.11.2013. Dňa 15.11.2013 doručené doplnenie vyjadrenia k návrhu odporcu 8/. Dňa 21.11.2013 pojednávanie zrušené z dôvodu PN sudkyne. Dňa 23.01.2014 vytýčený nový termín pojednávania na 06.03.2014

Dňa   06.03.2014   bolo   pojednávanie   odročené   na   neurčito   za   účelom   vypočutia navrhovateľa dožiadaným súdom...

Dňa   13.06.2014   súčasný   zákonný   sudca   určil   otázky   za   účelom   vypočutia navrhovateľa   prostredníctvom   dožiadaného   súdu   OS   Trnava   a   zároveň   vytýčil   termín pojednávania na 02.12.2014.

Dňa 05.09.2014 bolo vybavenie dožiadania dožiadaným súdom OS Trnava doručené tunajšiemu súdu.

Dňa 12.09.2014 dal sudca pokyn na doručenie vyjadrení a zápisnice z výsluchu navrhovateľa účastníkom konania.

Termín pojednávania je vytýčený na 02.12.2014. K   meritu   veci   uvádzam,   že   na   celkovú   dĺžku   konania   malo   vplyv   aj   správanie sťažovateľa   v   dôsledku   podania   nedostatočného   návrhu,   potreby   zmeny   ustanovených právnych   zástupcov,   žiadosti   o   odročenie   pojednávania   z   dôvodu   na   strane   právneho zástupcu navrhovateľa. Predĺženie konania bolo zapríčinené aj tým, že v konaní došlo k zmene zákonného sudcu, ako aj potreba rozhodnúť o procesných návrhoch navrhovateľa (žiadosť o oslobodenie od platenia súdneho poplatku, zmena petitu, návrh na vstup ďalších účastníkov do konania). Ďalej by som rada poukázala na skutočnosť, že od pridelenia veci súčasnému zákonnému sudcovi, súd koná priebežne a bez zbytočných prieťahov.

V prípade, ak Ústavný súd... dospeje k záveru, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, dovoľujem si požiadať Ústavný súd..., aby pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy vyššie uvedené objektívne dôvody a aby sťažovateľke uplatnený nárok na finančné zadosťučinenie nepriznal v plnej výške. Konečné rozhodnutie ponechávam na zváženie Ústavnému súdu...“

6. Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 24 C 86/2007ústavný súd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie úkonov, akéuviedol okresný súd, preto ich považoval za preukázané.

7. Navyše, ústavný súd zistil, že 28. júla 2014 (zápisnica o výsluchu č. l. 175 až 180)sa   prostredníctvom   dožiadaného   Okresného   súdu   Trnava   reálne   uskutočnil   výsluchsťažovateľa   v ⬛⬛⬛⬛ (predtým   7.   júla   2014   sťažovateľpo predvedení odmietol vypovedať, pretože mu nebolo doručené predvolanie a nestihol sadostatočne pripraviť).

Dňa 2. decembra 2014 okresný súd konanie uznesením zastavil (č. l. 202 až 206),pretože   navrhovateľ   pred   podaním   návrhu   nepostupoval   v súlade   s „§   15   ods.   1   zák. č. 514/2003 Z. z.“ s tým, že po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania bude vec„postúpená   Slovenskej   republike   zastúpenej   Ministerstvom   spravodlivosti... a Ministerstvom vnútra“.

Pokynom z 31. decembra 2014 zákonný sudca (č. l. 207) uložil doručiť predmetnéuznesenie účastníkom konania.

8. Právny zástupca sťažovateľa podaním doručeným ústavnému súdu 1. decembra2014   sa   vyjadril   k stanovisku   okresného   súdu   takto: „Správanie   navrhovateľa   -,   nemalo   vplyv   na   rýchlosť,   plynulosť   uvedenej   veci.   V   prvom   rade   súd   od 16.08.2007 do 30.06.2008 hľadal súd advokáta pre navrhovateľa. Dňa 30.06.2008 súd vyrátal takmer po jednom roku súdny poplatok.

Dňa 05.09.2008 podal navrhovateľ - ⬛⬛⬛⬛ odvolanie, o ktorom Krajský súd Bratislava začal rozhodovať až po predložení súdneho spisu po 9 mesiacoch. Krajský súd Bratislava vrátil spis súdu prvého stupňa dňa 18.11.2009, ale súd prvého stupňa začal konať až po 4 mesiacoch.

Navrhovateľ   - ⬛⬛⬛⬛,   neovplyvnil   rozhodovania   advokátov,   že   nechceli (nemohli) prevziať obhajobu v tejto právnej veci.

Prieťahy v predmetnom konaní nastali aj v tom, že súd prvého stupňa nedostatočne rýchlo rozoslal návrhy navrhovateľa - ⬛⬛⬛⬛ odporcom, pričom títo sa vyjadrovali viac ako 6 mesiacov.

Máme   za   to,   že   za   vzniknuté   prieťahy   v   predmetnom   konaní   je   jednoznačne zodpovedná sudkyňa ⬛⬛⬛⬛.“

9. K veci sa okrem právneho zástupcu vyjadril aj samotný sťažovateľ v podaniachdoručených ústavnému súdu 11. a 15. decembra 2014, v ktorých poukázal na neefektívnučinnosť   okresného   súdu   a trval   na   dôvodoch   podanej   sťažnosti   a   súčasne   nesúhlasils názorom, že by sa akýmkoľvek spôsobom podieľal na doterajšej dĺžke konania. Domáhasa priznania finančného zadosťučinenia v požadovanej výške poukazujúc na rozhodnutiaEurópskeho súdu pre ľudské práva za spôsobenú nemajetkovú ujmu, duševné utrpenie, stresa krivdy zdĺhavým postupom okresného súdu.

10.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákonao ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, žeod tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

11. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného právapodľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejneprerokovala   bez   zbytočných   prieťahov...,   ako   aj   práva   na   prejednanie   jeho   záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, abyjeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislýma nestranným súdom...

12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojejustálenej judikatúry (IV. ÚS 15/03, I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03), v súlade s ktorou možnoza konanie   (postup)   súdu   odstraňujúce   právnu   neistotu   sťažovateľa   v   konkrétnomposudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiuvo   veci   alebo   k   odstráneniu   jeho   právnej   neistoty   zákonom   dovoleným   spôsobom.   Kvytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu aleboiného štátneho orgánu (III. ÚS 127/03).

13. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

14. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalejlen   „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľaktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vecbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

15.   Pri   posudzovaní   otázky,   či   v   súdnom   konaní   došlo   k   zbytočným   prieťahomv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľačl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02,III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktickázložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postupsamotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.

15.1 Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd zo spisu nezistil, žeby išlo o právne alebo skutkovo zložitú vec. Sťažovateľ sa domáhal od viacerých odporcov(Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republikya neskôr aj ďalších, Ústavu na výkon väzby Leopoldov, Ústavu na výkon väzby Nitraa Krajského   riaditeľstva   Policajného   zboru   v Nitre,   Generálneho   riaditeľstva   Zboruväzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky) zaplatenia nemajetkovej ujmy v sume200 000 Sk za to, že boli porušené jeho základné právo na súkromie a ďalšie osobnostnépráva podľa § 11 Občianskeho zákonníka tým, že mu nebola umožnená plánovaná návštevajeho blízkych 17. marca 2007 v ⬛⬛⬛⬛, a totým, že pred tým 13. marca 2007 bol eskortovaný do ⬛⬛⬛⬛ na účelyvykonania vyšetrovacieho úkonu „výsluchu svedka – poškodeného“, ako aj z dôvodu, že munebolo umožnené v tomto ústave „sledovanie televízie“ (vyplýva to z č. l. 44b súdnehospisu – z podania jeho právneho zástupcu doručeného okresnému súdu 1. apríla 2011).

15.2   Pri   posudzovaní   druhého   kritéria,   t.   j.   hodnotenia   prípadných   zbytočnýchprieťahov   v   konaní,   dospel   ústavný   súd   k   záveru,   že   k   dĺžke   posudzovaného   konaniav podstatnej miere prispeli aj niektoré okolnosti na strane sťažovateľa. Návrh sťažovateľa nazačatie   konania   nemal   zákonom   požadované   náležitosti,   preto   bol   sťažovateľ   vyzvanýna odstránenie   nedostatkov   návrhu.   Obdobne   sťažovateľ   niekoľkokrát   dopĺňal   návrhna začatie   konania   a jeho   petit   a tiež   navrhoval   ďalších   účastníkov   na   strane   odporcov(naposledy 7. júna 2013 č. l. 99 spisu) a na jeho ťarchu možno pripísať aj to, že na výzvuokresného   súdu   na   odstránenie   nedostatkov   návrhu   zo   14.   októbra   2010,   ktorá   boladoručená 21. októbra 2010, reagoval jeho právny zástupca s oneskorením viac ako štyrochmesiacov (1. apríla 2011), hoci bol osobne nahliadnuť do spisu už 16. novembra 2014 (č. l.40 spisu). K doterajšej dĺžke konania čiastočne prispeli aj žiadosti o odročenie pojednávaniajeho   právneho   zástupcu,   napr.   pojednávanie   určené   na   7.   október   2013   bolo   odročenéna 21. november   2013   z dôvodu   kolízie   s iným   pojednávaním   vedeným   na   inom   súde.Ústavný súd pri hodnotení postupu sťažovateľa bral do úvahy to, že ako účastník konanianesporne má právo na tieto procesné úkony, ktoré urobil. Za prieťahy vzniknuté v dôsledkuuplatnenia procesných práv účastníkom konania neznáša zodpovednosť oprávnená osoba,ale   zodpovednosť   v   takomto   prípade   nemožno   pripísať   ani   na   vrub   štátnemu   orgánukonajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03). V súlade s touto judikatúrou preto dobu potrebnúna rozhodnutie o sťažovateľom uplatnených procesných právach ústavný súd nezapočítaldo doby   zbytočných   prieťahov   v   konaní   okresného   súdu   (obdobne   III. ÚS 242/03,IV. ÚS 218/04).

15.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanejveci a poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania 7 rokov a 8 mesiacov je už samoosebe neprimerané. Okresný súd rozhodoval v priebehu konania o procesných otázkach, akoto   vyplýva   z uvedenej   chronológie   jeho   úkonov,   ale   tieto   úkony   spočiatku   vykonávals veľkým   časovým   odstupom a tiež   neefektívne. Svedčí   o tom skutočnosť, že o žiadostisťažovateľa   doručenej   okresnému   súdu   16.   augusta   2007   rozhodol   až   po   viac   ako   10mesiacoch (30. júna 2008), keď mu nepriznal oslobodenie od platenia súdneho poplatku.Takisto po podaní odvolania proti tomuto uzneseniu (5. september 2008) spis predložilKrajskému súdu v Bratislave až viac ako po 8 mesiacoch (12. mája 2009), ktorý jehouznesenie   zmenil,   a   vyhovel   tak   žiadosti   sťažovateľa.   Hoci   okresnému   súdu   v ďalšomobdobí   od   roku   2010   nemožno   uprieť   zvýšenú   aktivitu   v tejto   veci   (nariaďovalpojednávania, rozhodoval o návrhoch sťažovateľa a jeho právneho zástupcu a podobne, akoto vyplýva z uvedenej chronológie úkonov), do podania sťažnosti ústavnému súdu (22. júl2014)   však   nedokázal   vo   veci   rozhodnúť,   čo   nemožno   vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžkukonania   akceptovať.   Na   druhej   strane   však   v priebehu   konania   o sťažnosti   doručenejústavnému súdu 2. decembra 2014 okresný súd už rozhodol o zastavení konania z takýchdôvodov, ktoré smerujú k právoplatnému skončeniu veci.

16.   Všeobecný   súd   v   rozsahu   svojej   právomoci   nesie   zodpovednosť   aj   zazabezpečenie   efektívneho   postupu,   ktorý   mal   smerovať   k   odstráneniu   právnej   neistoty,v ktorej sa sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základnýmúčelom   práva   zaručeného   v   citovanom   článku   ústavy   (pozri   napr.   I.   ÚS 41/02)   a jehoneefektívna činnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania.

17.   Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   preto   ústavný   súd   dospel   k   názoru,   žedoterajším   postupom   okresného   súdu   v   konaní,   ktoré   je   ním   vedené   pod   sp.   zn.24 C 86/2007, došlo aj k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného právana prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   právana prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

18. Pretože ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľapodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom v konanívedenom   pod   sp.   zn. 24   C   86/2007,   prikázal   mu,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočnýchprieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúcisa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

19. Podľa   čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorýmvyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené,   primeranéfinančné zadosťučinenie.

20. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde, ale aj nemusípriznať finančné zadosťučinenie osobe domáhajúcej sa ochrany svojich práv na ústavnomsúde.

21. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučineniav sume 10 000 € z dôvodu, že „v tomto konaní súd nezabezpečil a neposkytol ústavou garantované právo na súdnu a inú právnu ochranu a ani neodstránil stav právnej neistoty“.

22. Podľa názoru ústavného súdu neprichádza v tomto prípade do úvahy priznanie ajfinančného zadosťučinenia. Z ďalšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu (sťažovateľ podalcelkom   67   sťažností,   pozn.)   je   známe,   že   sťažovateľ   opakovane   podáva   na   súdynekvalifikované   podania,   ktorými zaťažuje   súdne   a iné   štátne   orgány   v Slovenskejrepublike. Rovnako zneužíva vyťaženosť orgánov ochrany ľudských práv v Európskej únii,ktoré   niekedy   dobre   nerozpoznajú   skutočné   ciele   a zámery   sťažovateľa   (právoplatneodsúdeného   za závažné   trestné   činy)   získať   zo   svojich   káuz   čo   najviac   finančnýchprostriedkov bez ohľadu na podstatu týchto sporov. K tomuto konštatovaniu o nepriznanífinančného zadosťučinenia sťažovateľovi podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 3výroku)   však prispeli aj   iné   okolnosti   danej   veci   (správanie   sťažovateľa   bod   15.2)a najmä súčasný   stav   konania   (bod   15.3),   ktorý   už   po   podaní   sťažnosti   smerujek právoplatnému skončeniu veci (zastaveniu konania).

23. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré muvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľatrovy konania vyčíslil sumou 284,08 €, a to za dva úkony právnej služby.

24. Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“)   priznal   sťažovateľovi   náhradu   trovkonania.   Základom   pre   výpočet   náhrady   za   úkon   právnej   služby   je   v   danom   prípadepriemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku2013 v sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnomsúde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (prípravaa prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 134 €. Ďalej má právny zástupcasťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,04 € za jeden úkon podľa vyhlášky.Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu predstavuje sumu284,08 €.

25.   Priznanú   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   je   okresný   súd   povinný   zaplatiťna účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149OSP).

26. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nieje   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jehodoručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2015