SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 577/2015-37
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. marca 2016v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Marianny Mochnáčovej a PetraBrňáka prerokoval prijatú sťažnosť
, všetci zastúpení advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ &RUŽBAŠÁN Law Firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, v mene ktorej koná advokát a konateľJUDr. Lukáš Labaš, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právana prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenompod sp. zn. 29 C 34/1997 a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právoana prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo naprejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenompod sp. zn. 29 C 34/1997 p o r u š e n é b o l i.
2. Základné právo
naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súduKošice II v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 34/1997 v období po právoplatnosti nálezuÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 199/04 z 20. januára 2005 p o r u š e n éb o l i.
3.ap r i z n á v a finančné zadosťučineniekaždej po 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ývyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4.
p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému po 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j eOkresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohtorozhodnutia.
5. Okresný súd Košice IIj e p o v i n n ý uhradiť
trovy právneho zastúpenia v sume 1 221,61 € (slovom tisícdvestodvadsaťjeden eura šesťdesiatjeden centov), na účet advokátskej kancelárie AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN LawFirm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
6. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. augusta2015 doručená sťažnosť
(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušeniesvojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“)v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 34/1997 (ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že v napadnutom konaní pred okresným súdomvystupujú v procesnom postavení odporcov v konaní o určenie vlastníckeho práva začatéhona návrh mesta(ďalej aj „žalobca“). Konanie je na okresnom súde vedené od roku1997 bez toho, aby vo veci bolo meritórne rozhodnuté, a sťažovatelia ho označujú zaneefektívne, neprimerane dlhé a neodstraňujúce ich stav právnej neistoty. Poukazujú napočetné judikáty ústavného súdu, podľa ktorých je úlohou okresného súdu vec prerokovaťa rozhodnúť čo najrýchlejšie. Podľa názoru sťažovateľov okresný súd po celú dobu konanianevyvíja potrebnú aktivitu a nevykonáva úkony na právoplatné skončenie veci.
3. Sťažovatelia uviedli, že vyčerpali všetky právne prostriedky, ktoré im zákonna ochranu ich základných práv a slobôd poskytuje, t. j. podali sťažnosť na prieťahyv konaní predsedovi okresného súdu podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdocha o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
4. Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súduv konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 34/1997 bolo porušené ich základné právo podľa čl. 48ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu konať vo vecibez zbytočných prieťahov, priznal každému zo sťažovateľov finančné zadosťučineniev sume 8 000 € a náhradu trov konania.
5. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 577/2015 zo 16. decembra 2015 prijal sťažnosťna ďalšie konanie podľa § 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“).
II.
6. Po prijatí sťažnosti sťažovateľov na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 19. januára2016 právneho zástupcu sťažovateľov a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili k otázkevhodnosti ústneho pojednávania. Predsedu okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadrilk sťažnosti s osobitným dôrazom na procesné úkony vykonané okresným súdom v obdobípo 1. máji 2014. Vzhľadom na to, že tak sťažovatelia, ako aj okresný súd ústavnému súduoznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súdv súlade s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretožedospel k záveru, že od neho nie je možné očakávať ďalšie objasnenie veci.
7. Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že celkovo už rozhodol o 40 sťažnostiachsťažovateľov (sťažnosti ktorých spojil na spoločné konanie pod sp. zn. I. ÚS 199/04,II. ÚS 335/2011 a sp. zn. IV. ÚS 216/2014; medzi inými aj o sťažnostiach väčšinysúčasných sťažovateľov), ktorí v rokoch 2004 až 2014 namietali prieťahy v konaní vo vecivedenej na okresnom súde pod sp. zn. 29 C 34/97. Naposledy rozhodol vo veci sp. zn.IV. ÚS 216/2014 z 1. júla 2014.
7. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti sp. zn. 1 SprV/49/2016z 22. januára 2016 v súlade s pokynmi ústavného súdu uviedol prehľad procesných úkonovvykonaných vo veci sp. zn. 29 C 34/1997 v období od mája 2014 a poukázal na skutočnosť,že od doručenia posledného nálezu ústavného súdu okresný súd vo veci koná. Zároveňuviedol, že dĺžka predmetného konania bola ovplyvnená predovšetkým veľkým počtomúčastníkov konania, pričom v jeho priebehu došlo k viacerým úmrtiam, čo si vyžadovalozisťovanie ich právnych nástupcov. Samotná dĺžka konania bola ovplyvnená aj konanímžalobcu, ktorý opakovane podal návrh na pristúpenie ďalších účastníkov do konania a bezujasnenia okruhu účastníkov na strane žalobcu i žalovaných nebolo možné vo vecivytyčovať pojednávania. Predseda okresného súdu navrhol ústavnému súdu, aby zohľadnilskutočnosť, že len zisťovanie okruhu účastníkov v spore si vyžadovalo mimoriadnupozornosť a časový priestor, pretože ani sám žalobca nemal ujasnený okruh žalovanýcha nedisponoval ich údajmi vyžadovanými zákonom. Okresný súd pripojil k svojmuvyjadreniu uznesenie okresného súdu č. k. 29 C 34/1997-1375 z 30. júna 2015, ktorým bolokonanie voči vymenovaným žalovaným (medzi nimi aj voči všetkým sťažovateľom)vylúčené na samostatné konanie.
8. Ústavný súd odkazuje na doterajší priebeh konania vedeného na okresnom súdepod sp. zn. 29 C 34/1997, ktorý je podrobne uvedený v náleze sp. zn. IV. ÚS 216/2014z 1. júla 2014, s poukazom na skutočnosť, že v období po vydaní tohto nálezu okresný súdvo veci konal, vykonávané však boli predovšetkým úkony spojené s ustaľovanímúčastníkov konania.
III.
9. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva naprejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 34/1997.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchjudikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo naprejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieťzásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07).
11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojejustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bezzbytočnýchprieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osobadomáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde saprávna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istotydochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídanýmspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutímsúdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkkonania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vetyOSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
12. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahomv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľačl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými súprávna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdnehokonania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povahaprerokúvanej veci.
Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.
13.1 Predmetom napadnutého konania je rozhodovanie o žalobe o určenie vlastníctvak nehnuteľnostiam, ktoré sa začalo na okresnom súdu 11. februára 1997, teda pred viac ako19 rokmi, a nie je ku dňu rozhodovania ústavného súdu právoplatne skončené. Sťažovateliamajú v namietanom konaní postavenie žalovaných, žalobcom je mesto
Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd ju hodnotil už vo svojichpredchádzajúcich nálezoch na základe sťažností podaných ďalšími účastníkmi konaniana strane žalovaných, naposledy v náleze sp. zn. IV. ÚS 216/2014 z 1. júla 2014, v ktoromsa čiastočne stotožnil s názorom okresného súdu, že predmetný spor možno hodnotiť akoskutkovo náročný s poukazom na nutnosť vykonať rozsiahle dokazovanie pri potrebezabezpečenia procesných podmienok pre konanie vo veci vzhľadom na veľký početúčastníkov konania. V posledných rokoch (čo platí aj po náleze ústavného súdu sp. zn.IV. ÚS 216/2014) sa opakuje situácia, keď po úmrtí účastníka konania dochádzak následnému zisťovaniu okruhu dedičov. Dĺžku konania ovplyvnil aj samotný žalobca,ktorý niekoľkokrát podal procesný návrh na pristúpenie ďalších účastníkov konania,o ktorých musel súd rozhodovať. Žiadna skutková náročnosť však podľa názoru ústavnéhosúdu nemôže ospravedlniť doterajšiu dĺžku tohto konania (viac ako 19 rokov), napriekpočtu a meniacemu sa okruhu účastníkov napadnutého konania.
13.2 Ďalším kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočnýchprieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľov ako účastníkov súdnehokonania. Časť sťažovateľov sú pôvodnými žalovanými v napadnutom konaní, dvesťažovateľky vstúpili do konania v dôsledku procesnoprávneho nástupníctva na základeuniverzálnej sukcesie. Ústavný súd v súvislosti so zmenou účastníkov konania na základeuniverzálnej sukcesie vychádza zo svojej judikatúry (napr. I. ÚS 197/05), podľa ktorejsťažovatelia môžu uplatňovať právo na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre štádiumkonania, ktoré tejto zmene predchádzalo. Ústavný súd nezistil žiadne zásadné okolnosti,ktorými by sťažovatelia prispeli k zbytočným prieťahom v konaní. Sťažovatelia sú ajv konaní pred okresným súdom kvalifikovane právne zastúpení.
13.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlok porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovzaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehotezaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, je postup samotného okresného súdu.
Ústavný súd konštatuje, že konanie vedené pod sp. zn. 29 C 34/1997 trvá od roku1997. U sťažovateliekaide o prvú vo veci podanúsťažnosť, z čoho vyplýva, že napriek tomu, že ide o nástupníčky pôvodných žalovaných,a s odkazom na bod 13.2 je potrebné posúdiť celú dĺžku doterajšieho konania a u ostatnýchsťažovateľov obdobie po právoplatnosti nálezu sp. zn. I. ÚS 199/04 z 20. januára 2005, t. j.po 10. februári 2005. Ústavný súd odkazuje na svoj nález sp. zn. I. ÚS 199/04 z 20. januára2005, ktorým vyslovil, že k dátumu vydania nálezu v konaní došlo k porušeniu práv podľačl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu vo veci sp. zn.29 C 34/97 konať a každému zo sťažovateľov priznal finančné zadosťučinenie v sume20 000 Sk. Na základe sťažností iných sťažovateľov (žalovaných v predmetnom spore)ústavný súd o prieťahoch v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 29 C 34/97rozhodol nálezmi sp. zn. IV. ÚS 300/04 z 15. decembra 2004, sp. zn. II. ÚS 8/05z 9. februára 2005, sp. zn. III. ÚS 369/04 zo 16. februára 2005, sp. zn. IV. ÚS 37/05zo 6. apríla 2005, sp. zn. II. ÚS 48/05 z 13. apríla 2005, sp. zn. IV. ÚS 58/05z 13. apríla 2005, sp. zn. I. ÚS 27/05 zo 14. apríla 2005, sp. zn. III. ÚS 46/05z 29. apríla 2005, sp. zn. I. ÚS 80/05 z 22. júna 2005, sp. zn. IV. ÚS 110/05 z 29. júna 2005,sp. zn. IV. ÚS 128/05 zo 4. júla 2005, sp. zn. I. ÚS 148/05 z 21. septembra 2005, sp. zn.II. ÚS 174/05 z 28. septembra 2005, sp. zn. III. ÚS 230/05 z 5. októbra 2005, sp. zn.I. ÚS 153/05 z 12. októbra 2005, sp. zn. III. ÚS 281/05 z 9. novembra 2005, sp. zn.IV. ÚS 239/05 z 15. novembra 2005, sp. zn. IV. ÚS 241/05 zo 16. novembra 2005, sp. zn.I. ÚS 208/05 z 23. novembra 2005, sp. zn. III. ÚS 236/05 z 23. novembra 2005, sp. zn.III. ÚS 310/05 z 10. februára 2006 a o opakovaných sťažnostiach po právoplatnom nálezenálezom sp. zn. II. ÚS 335/2011 z 9. novembra 2011 a naposledy nálezom sp. zn.IV. ÚS 216/2014 z 1. júla 2014.
Vo všetkých nálezoch vydaných po právoplatnosti nálezu sp. zn. I. ÚS 199/04z 20. januára 2005, t. j. po 10. februári 2005 do 1. júla 2014, ústavný súd opakovanevyslovil porušenie práv sťažovateľov i porušenie práv po právoplatnom náleze, prikázalokresnému súdu konať a sťažovateľom priznal finančné zadosťučinenie. Ústavný súd pretopoukazuje na uvedené nálezy a uvádza, že pri posudzovaní predmetnej sťažnosti vychádzalz doterajších zistení ústavného súdu a osobitnú pozornosť venoval obdobiu po nálezeIV. ÚS 216/2014 z 1. júla 2014. Z prehľadu úkonov vykonaných okresným súdom vyplýva,že konanie je po poslednom náleze ústavného súdu plynulé, okresný súd v záujmeurýchlenia konania voči vymenovaným žalovaným (medzi nimi aj voči všetkýmsťažovateľom) v časti uznesením č. k. 29 C 34/1997-1375 z 30. júna 2015 vylúčil nasamostatné konanie.
Napriek uvedenému ústavný súd nemohol prehliadnuť skutočnosť, že konanie naokresnom súde trvá už viac ako 19 rokov, po právoplatnosti nálezu sp. zn. I. ÚS 199/04z 20. januára 2005, ktorým bolo rozhodnuté o sťažnostiach sťažovateľov, t. j. po10. februári 2005 už uplynulo viac ako 11 rokov, pričom vo veci dosiaľ nebolo meritórnerozhodnuté, a preto rozhodol, že konanie okresného súdu vedené pod sp. zn. 29 C 34/1997ako celok má charakter konania so zbytočnými prieťahmi a porušuje základné právasťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ich práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako toje uvedené v bode 1 a 2 výroku tohto nálezu.
IV.
14. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickejosoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatnýmrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
V danom prípade ústavný súd nepovažoval za potrebné rozhodovať podľa čl. 127ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde o príkaze okresnému súdu, abyv konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 34/1997 konal bez zbytočných prieťahov, pretože tentopríkaz ústavný súd už okresnému súdu uložil, naposledy nálezom sp. zn. II. ÚS 335/2011z 9. novembra 2011. Ústavný súd preto tejto časti sťažnosti nevyhovel.
15. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.
Sťažovatelia žiadali o priznanie finančného zadosťučinenia v sume po 8 000 €pre každého. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.29 C 34/1997, ktoré trvá už viac ako 19 rokov, berúc do úvahy konkrétne okolnosti danéhoprípadu, ako aj skutočnosť, že po poslednom náleze ústavného súdu IV. ÚS 216/2014z 1. júla 2014 okresný súd prijal opatrenia na urýchlenie konania a vo veci plynulo koná,a tiež skutočnosť, že jedenástim sťažovateľom bolo už nálezom sp. zn. I. ÚS 199/04priznané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk, ústavný súd považoval za účelnépriznanie sumy po 2 000 € sťažovateľom
, pretože posudzoval namietané porušenie ich práv v období poprávoplatnosti nálezu sp. zn. I. ÚS 199/04 z 20. januára 2005, a v sume po 3 000 €, u ktorých posudzoval porušenie ich práv v namietanomkonaní bez časového obmedzenia.
16. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré imvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátskou kanceláriouAZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Košice. Podľa § 36 ods. 2 zákonao ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konaniauznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inémuúčastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernejmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014a z návrhu predloženého právnym zástupcom sťažovateľov.
Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia,spísaniesťažnosti)v súlades príslušnýmiustanoveniamivyhláškyMinisterstvaspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátovza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a toza každý úkon po znížení základu tarifnej sadzby o 50 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky), pretožeišlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, čo spolu s režijnýmpaušálom a daňou z pridanej hodnoty predstavuje sumu 187,94 € a celkovo za všetkýchsťažovateľov sumu 2 443,22 €. Ústavný súd však vzhľadom na okolnosti danej vecia v súlade so zásadou primeranosti priznal sťažovateľom náhradu trov právneho zastúpeniaiba vo výške rovnajúcej sa polovici vzniknutého nároku, t. j. v sume 1 221,61 €.
Z týchto dôvodov ústavný súd preto v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedenév bode 5 výroku tohto rozhodnutia.
17. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nieje prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výrokutohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. marca 2016