znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 577/2014-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. septembra 2014   predbežne   prerokoval   sťažnosť   P.   V.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   Annou Žedényiovou, Palackého 85/5, Trenčín, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajskej prokuratúry v Trenčíne č. k. 1 Kv 29/2013-9 z 5. novembra 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. V. o d m i e t a pre oneskorenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júla 2014 doručená   sťažnosť   P.   V.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   vo   veci   namietaného   porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   uznesením   Krajskej   prokuratúry   v   Trenčíne   (ďalej   len „krajská   prokuratúra“)   č.   k.   1   Kv   29/2013-9   z 5.   novembra   2013   (ďalej   aj   „napadnuté uznesenie“).

2. Z obsahu sťažnosti a priložených príloh – v rozsahu procesného rozhodovania ústavného   súdu   (pozri   výrok,   pozn.)   –   inter   alia   vyplýva,   že   krajská   prokuratúra napadnutým   uznesením   v zmysle   dikcie   ustanovenia   §   193   ods.   1   písm.   c)   zákona č. 301/2005   Z.   z.   Trestný   poriadok   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „Trestný poriadok“)   zamietla   sťažnosť   obvineného   sťažovateľa   proti   uzneseniu   vyšetrovateľa Prezídia   Policajného   zboru,   národnej   kriminálnej   agentúry,   národnej   protizločineckej jednotky,   expozitúry   Západ,   Trnava   ČVS:   PPZ-367/NKA-PZ-ZA-2012   z 30.   septembra 2013,   ktorým   bolo   začaté   trestné   stíhanie   podľa   § 199   ods.   1   a 2   Trestného   poriadku a súčasne   podľa   §   206   ods.   1   Trestného   poriadku   vznesené   obvinenie   za   pokračovací obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 a 2 písm. a) a ods. 4 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon “), pretože sťažnosť nebola dôvodná.

3. Sťažovateľ v sťažnosti namieta, argumentujúc skutkovými okolnosťami prípadu, viaceré pochybenia krajskej prokuratúry v odôvodnení napadnutého uznesenia, z ktorých s poukazom na judikatúru ústavného súdu odvodzuje porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Zdôrazňuje, že:

„Prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín sa v procese konania a rozhodovania o sťažnosti   obv.  ...   náležite,   resp.   prakticky   vôbec   nevysporiadal   s   vecne   a   právne podstatnými   námietkami   sťažovateľa   /obvineného/.   Odôvodnenie   uznesenia   prokurátora Krajskej prokuratúry nedáva odpovede na výhrady sťažovateľa.

Prokurátor   Krajskej   prokuratúry   Trenčín   nesprávne   právne   posúdil   a   vyhodnotil doposiaľ zistený skutkový stav veci.

Rozhodnutie   dozorujúceho   prokurátora,   ktorým   bola   zamietnutá   sťažnosť   proti vzneseniu   obvinenia,   je   svojvôlne,   arbitrárne,   nepreskúmateľné   a   celkom   zjavne neodôvodnené, lebo sa dozorujúci prokurátor nevysporiadal s argumentáciou obvineného bez racionálneho, zákonného základu, čím hrubo porušil nielen ust. Trestného poriadku, ale aj ústavné práva obvineného na spravodlivý proces, garantované v čl.46 ods. 1 Ústavy SR a čl.6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, spojené s právom na obhajobu. Uznesenie prokurátora neuvádza preskúmateľné dôvody....

Prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnym relevantným spôsobom nereagoval na konkrétnu argumentáciu sťažovateľa - obv. a v tom zmysle treba ním predmetné uznesenie považovať za arbitrárne rozhodnutie, neuvádzajúce preskúmateľné dôvody a právne úvahy, na ktorých je založené.

Vyhodnotiac   všetky   horeuvedené   skutočnosti   možno   bez   akýchkoľvek   pochybností vysloviť záver, že postup vyšetrovateľa PZ podľa §206 ods. 1 Tr. poriadku voči osobe... v danej trestnej veci bol jednoznačne predčasný, nezodpovedajúci konkrétnym dôkazom vo vyšetrovacom   spise   a   neopierajúci   sa   o   v   tom   čase   zhromaždené   dôkazy,   pričom rozhodnutie   o   vznesení   obvinenia   zo   dňa   30.09.2013   vydané   po   takomto   postupe   je nezákonné a nedôvodné.“

4. Sťažovateľ ďalej uvádza:„... prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal návrh podľa ust. §363 a nasl. Trestného poriadku na zrušenie právoplatného rozhodnutia - hore uvedeného uznesenia prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín a tiež uznesenia policajta PZ Trenčín.

Generálna prokuratúra SR listom zo dňa 02.05.2014, sp. zn.: IV Pz 281/13/1000-14 uviedla, že jej bol doručený náš návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku, uznesenia prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín zo dňa 05.11.2013, sp. zn.1 Kv 29/2013-9 a jemu predchádzajúceho uznesenia vyšetrovateľa PZ zo dňa 30.09.2013, sp. zn. PPZ-367/NKA-ZA-2012, ktoré jej dňa 25.11.2013 bolo doručené. Po úvodnom obsahovom posúdení podania prijala náš návrh s konštatovaním, že sa jedná o návrh   na   postup podľa § 363 a nasl.   Trestného   poriadku,   s príslušnosťou   na   ďalšie konanie   pre   Generálnu   prokuratúru   SR,   čím   sa   stotožnila   s   naším   označením   podania a skutočnosťou, že návrh bol podaný oprávnenou osobou a v zákonom určenej lehote, ako to ukladá § 364 odsek 1, odsek 3 Trestného poriadku.

Posúdením   doručeného   návrhu   z   hľadiska   v   ňom   namietaných   skutočností, v konfrontácii s predloženým spisovým materiálom, preskúmaním napádaných rozhodnutí z formálnych a vecných dôvodov, opakovane konštatovala, že návrh bol podaný oprávnenou osobou, v zákonom určenej lehote, avšak nie je dôvodný...

Generálna   prokuratúra   SR   uviedla,   že   s   postupom   vyšetrovateľa   a   dozorového prokurátora sa plne stotožňuje a vydané rozhodnutia považuje za vecne správne, zákonné a v   primeranom   rozsahu   dostatočne   podrobne   odôvodnené.   Vzhľadom   na   uvedené,   že vyšetrovateľ   a   podriadený   prokurátor   dostatočným   spôsobom   popísali   zistené   skutkové a právne závery tieto nebude opakovane uvádzať, ako už uviedla plne sa s nimi stotožňuje a v podrobnostiach nás na ne odkazuje.“

5.   Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   v   sťažnosti   navrhuje,   aby   ústavný   súd po predbežnom prerokovaní prijal sťažnosť na ďalšie konanie a nálezom takto rozhodol: „Základné právo sťažovateľa... podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR na súdnu a inú právnu ochranu uznesením Krajskej prokuratúry Trenčín zo dňa 05.11.2013, sp. zn. 1 Kv 29/2013-9 bolo porušené.

Uznesenie Krajskej prokuratúry Trenčín zo dňa 05.11.2013, sp. zn. 1 Kv 29/2013-9 sa zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

Okresná prokuratúra Trenčín je povinná právnemu zástupcovi sťažovateľa zaplatiť trovy právneho zastúpenia, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

6. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

7. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

8. Sťažovateľ sťažnosťou namieta porušenie v bode 1 označeného základného práva výlučne uznesením krajskej prokuratúry č. k. 1 Kv 29/2013-9 z 5. novembra 2013, ktorým zamietla   sťažnosť   obvineného   sťažovateľa   proti   uzneseniu   vyšetrovateľa,   ktorým   bolo začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 a 2 Trestného poriadku a súčasne podľa § 206 ods. 1   Trestného   poriadku   vznesené   obvinenie   za   pokračovací   obzvlášť   závažný   zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 a 2 písm. a) a ods. 4 písm. b) Trestného zákona, pretože sťažnosť nebola dôvodná. Zo sťažnosti, ako i z jej príloh pritom ústavný súd považuje za zrejmé,   že   sťažovateľ   prostredníctvom   svojej   advokátky   podal   25.   novembra   2013   na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v zmysle ustanovenia § 363 a nasl. Trestného poriadku návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia krajskej prokuratúry č. k. 1 Kv 29/2013-9 z 5. novembra 2013, ako i jemu predchádzajúceho uznesenia   vyšetrovateľa   Prezídia   Policajného   zboru,   národnej   kriminálnej   agentúry, národnej protizločineckej jednotky, expozitúry Západ, Trnava ČVS: PPZ-367/NKA-PZ-ZA-2012 z 30. septembra 2013.

Pretože   sťažovateľ   v petite   ústavnej   sťažnosti   napáda   len   uznesenie   krajskej prokuratúry   (a nie   aj   neskoršie   rozhodnutia/upovedomenia   generálnej   prokuratúry), ústavný súd sa zameral na včasnosť podania ústavnej sťažnosti zo strany sťažovateľa.

9. Z obsahu sťažovateľom priložených listín považoval ústavný súd za preukázané, že sťažnosť bola podaná po lehote, keďže z podania generálnej prokuratúry z 2. decembra 2013   ústavnému   súdu   vyplynulo,   že   sťažovateľ   mal   vedomosť   o napadnutom   uznesení krajskej prokuratúry č. k. 1 Kv 29/2013-9 z 5. novembra 2013 minimálne od 25. novembra 2013,   keď   sa prostredníctvom   svojej   splnomocnenej   zástupkyne   obrátil   s návrhom na zrušenie tohto právoplatného rozhodnutia na generálnu prokuratúru.

10. V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu   návrhom   sa   vzťahuje   zvlášť   na   návrh   výroku   rozhodnutia,   ktorého   sa   sťažovateľ domáhal.   Ústavný   súd   môže   rozhodnúť len   o tom,   čoho   sa   sťažovateľ   domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy)

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

11.   Pretože   sťažovateľ   podal   sťažnosť   na   ústavnom   súde   zjavne   po uplynutí   2-mesačnej   lehoty   (pozri   k tomu   bod   9),   ústavný   súd   musel   sťažnosť   odmietnuť   ako oneskorene podanú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

12. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2014