znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 577/2013-22

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   6.   novembra   2013 v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Marianny Mochnáčovej a Petra Brňáka   prerokoval   prijatú   sťažnosť   J.   O.,   T.,   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   M.   P.,   Ž., pre namietané   porušenie   jej základných   práv   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   čl.   38   ods.   2   Listiny základných   práv   a   slobôd   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Žilina   v konaní   vedenom pod sp. zn. 12 C 361/2004 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. O. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   právo   zaručené   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   a základné   právo   zaručené   čl.   38   ods.   2 Listiny   základných   práv   a   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Žilina   v   konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 361/2004   p o r u š e n é   b o l i.

2. Okresnému   súdu   Žilina p r i k a z u j e v   konaní   vedenom pod sp. zn. 12 C 361/2004 konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. O.   p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré   j e   Okresný súd Žilina p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Žilina   j e   p o v i n n ý   uhradiť trovy právneho zastúpenia J. O. advokátskej   kancelárii JUDr.   M.   P.,   advokátka,   s.   r.   o.,   Ž.,   v sume   331,12 € do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júla 2013 doručená sťažnosť J. O. (ďalej len „sťažovateľka“) pre namietané porušenie jej základných práv podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny   základných   práv   a slobôd   (ďalej   len   „listina“),   ako   aj   práva   podľa   čl. 6   ods.   1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Okresného   súdu   Žilina   (ďalej   aj   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 12 C 361/2004.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka ako účastníčka napadnutého konania   podala   10.   mája   2013   predsedovi   okresného   súdu   sťažnosť   proti   porušovaniu jej práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   ktorý   ju   uznal   za   dôvodnú, za čo sa jej ospravedlnil, ale aj napriek tomu vec nie je skončená.

3. Na základe uvedeného sťažovateľka v sťažnosti navrhla, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo J. O. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd Okresným súdom v Žiline postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 361/2004 porušené bolo. Okresnému súdu v Žiline prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 361/2004 konať bez zbytočných prieťahov.

J.   O.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   4.000,-   €   (slovom štyritisíc   eur),   ktoré   je   Okresný   súd   Žilina   povinný   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný   súd   Žilina   je   povinný   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľa advokátskej kancelárii JUDr. M. P., advokátka, s.r.o., Ž., vo výške 331,12 € na účet č.:....“

4. Predseda okresného súdu vo vyjadrení z 2. októbra 2013 uviedol, že v predmetnej veci sa koná priebežne a k prieťahom došlo iba z objektívnych dôvodov; zároveň súhlasil s upustením od ústneho pojednávania.

5. Aj sťažovateľka súhlasila s upustením od ústneho pojednávania.

6. Ústavný súd preto podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania a vo veci rozhodol na neverejnom zasadnutí senátu.

7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

9. Ústavný súd pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy,   resp.   čl.   38   ods.   2   listiny   si   osvojil   judikatúru Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o „právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 182/06).

10. Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K   odstráneniu   stavu právnej   neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného štátneho orgánu.

Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo, lebo oneskorená spravodlivosť nie je žiadna spravodlivosť.

11. Podľa § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v konaní postupuje súd... tak, aby ochrana bola rýchla účinná.

Podľa § 100 ods. 1 OSP len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola do najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Podľa § 114 ods. 1 OSP súd pripraví pojednávanie tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní.

12. O prieťahoch   v súdnom   konaní   možno   hovoriť   vtedy,   ak   súd   vôbec, resp. dôsledne   nevyužije   tie   procesné   inštitúty   alebo   iné   prostriedky,   účelom   ktorých je zabezpečenie   nielen   účinnej,   ale tiež   rýchlej   ochrany práv   alebo záujmov účastníkov konania.

13. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v   čl.   48   ods.   2 ústavy,   sa   skúma vždy   s ohľadom   na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie   účastníka   a   postup   súdu   (napr.   I.   ÚS   41/02).   Ústavný   súd   pritom   prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.   I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02,   II.   ÚS   32/02).   Podľa   rovnakých   kritérií   postupoval aj v danom prípade.

a)   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosť   veci,   posúdením   namietaného   konania   podľa prvého   kritéria   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   preskúmavané   konanie   je   po   právnej i skutkovej stránke dosť zložité – jeho predmetom je konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva   k nehnuteľnostiam,   ktorého   sa   zúčastňuje   veľa   účastníkov   konania (iba 44 odporcov).   Na   „komplikovaný“   priebeh   súdneho   konania   pre   veľký   počet účastníkov poukázala vo svojom vyjadrení aj konajúca sudkyňa okresného súdu, najmä s ohľadom na neznámy pobyt niektorých účastníkov, či ich umretie v priebehu sporu, a tým nutnosť   vykonať   dedičské   konanie   a pod.   Podľa   názoru   ústavného   súdu   preto   možno konštatovať, že doterajšia dĺžka konania značne závisela od zložitosti a komplikovanosti veci   týkajúcej   sa   nedoložených   vlastníckych   práv   k nehnuteľnostiam   u veľkého   počtu spoluvlastníkov.

b) Pri hodnotení druhého kritéria – teda správania sťažovateľky v preskúmavanom konaní – ústavný súd nezistil skutočnosti, ktoré by svedčili o závere, že aj sťažovateľka sa pričinila o doterajšiu dĺžku konania.

c)   Naostatok   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   v namietanom konaní   a v tejto   súvislosti   zistil,   že   aj   okresný   súd   spôsobil   predĺženie   konania   jednak svojou nečinnosťou (najmä do roku 2008), a potom svojou neefektívnou a nesústredenou činnosťou   pri   riešení   daných   vzťahov.   V tejto   súvislosti   musíme   dodať,   že   na splnenie požiadaviek čl. 48 ods. 2 ústavy či čl. 6 ods. 1 dohovoru nestačí, aby súd vo veci iba vykonával určité procesné úkony (bez ohľadu na ich počet), ale je potrebné, aby vec bola právoplatne skončená po niekoľkých pojednávaniach v horizonte 3   4 rokov na okresnom̶ súde. Tým si sudca vytvorí časový priestor na skončenie ďalších vecí a zároveň prinavráti súdnej moci takú prestíž, akú by mala mať v demokratickom právnom štáte.

14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a celkovú dĺžku konania (9 rokov) je ústavný súd toho názoru, že okresný súd v prerokovávanej veci zjavne prekročil dané medze konať bez zbytočných prieťahov a skončiť ju v primeranej dobe v zmysle uvedeného čl. 48 ods. 2 ústavy či čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorého porušenie sťažovateľka namietala.

15. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu   práva   alebo   slobody   došlo   (nečinnosťou   súdu),   prikáže   tomu,   kto   právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby,   ktorej   práva   boli   porušené,   rozhodnúť   o priznaní   primeraného   finančného zadosťučinenia. Vzhľadom na to, že okresný súd vo veci ešte nerozhodol, ústavný súd mu prikázal, aby konal bez zbytočných prieťahov podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

16. Keďže   ústavný   súd   rozhodol   o tom,   že   bolo   porušené   základné   právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré je podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom   súde   náhradou   nemajetkovej   ujmy   vyjadrenej   v peniazoch.   Vzhľadom na okolnosti prípadu, povahu veci a celkovú dĺžku konania dospel ústavný súd k záveru, že v danom   prípade   suma   2 000   €   zodpovedá   primeranému   finančnému   zadosťučineniu sťažovateľky za ujmu, ktorú zatiaľ utrpela. Riadil sa pritom najmä judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (porov. Keszeli v. SR a pod.), ale aj úvahou, že cieľom primeraného finančného   zadosťučinenia je len zmiernenie   nemajetkovej   ujmy, teda   určitá   satisfakcia za dlhotrvajúci stav právnej neistoty, týkajúcej sa výsledku súdneho sporu a zapríčinenej výlučne súdom.

17. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže v odôvodnených prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátkou za dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a príprava   zastúpenia,   napísanie   sťažnosti) v celkovej sume 331,12 €, ktorú jej uhradí Okresný súd Žilina.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. novembra 2013