znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 576/2012-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. novembra 2012   predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.,   B.,   zastúpenej advokátom doc. JUDr. B. F., PhD., Advokátska kancelária F., s. r. o., B., vedené pod sp. zn. Rvp 10959/2012 až sp. zn. Rvp 10966/2012 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Nitra   v exekučných   konaniach vedených pod sp. zn. 7 Er 526/2010, sp. zn. 12 Er 803/2010, sp. zn. 9 Er 104/2011, sp. zn. 9 Er 581/2010, sp. zn. 7 Er 783/2010, sp. zn. 9 Er 527/2010, sp. zn. 9 Er 525/2010 a sp. zn. 16 Er 244/2010 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 10959/2012 až sp. zn. Rvp 10966/2012 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 10959/2012.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o.,   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 30. júla 2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práv   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   a podľa   čl.   1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v exekučných konaniach vedených pod sp. zn. 7 Er 526/2010, sp. zn. 12 Er 803/2010, sp. zn. 9 Er 104/2011, sp. zn. 9 Er 581/2010, sp. zn. 7 Er 783/2010, sp. zn. 9 Er 527/2010, sp. zn. 9 Er 525/2010 a sp. zn. 16 Er 244/2010 (ďalej aj „napadnuté konania okresného súdu“).

2.   Zo   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn.   Rvp   10959/2012 až sp. zn. Rvp   10966/2012 (s identickým   obsahom, rozdielom   len v označení povinného a spisovej značky konania pred okresným súdom, pozn.) vyplýva, že sťažovateľka (v konaní pred okresným súdom oprávnená, pozn.) osobitne podanými návrhmi požiadala zvoleného súdneho   exekútora   o vykonanie   exekúcie.   Zvolený   súdny   exekútor   postupujúc   podľa procesnej   úpravy   obsiahnutej   v zákone   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 233/1995 Z. z.   o súdnych   exekútoroch   a exekučnej   činnosti   (Exekučný   poriadok) a o zmene   a doplnení   ďalších   zákonov   v znení   neskorších   predpisov   následne   požiadal okresný   súd   o udelenie   poverení   na   vykonanie   exekúcií,   o ktorých   okresný   súd   podľa tvrdení sťažovateľky do dňa podania sťažností ústavnému súdu nerozhodol. Sťažovateľka namietala, že okresný súd bol v označených veciach neodôvodnene nečinný a jeho postup bol poznamenaný prieťahmi, v dôsledku čoho okresnému súdu adresovala žiadosti a výzvy, aby   vo   veciach   konal,   a predsedovi   okresného   súdu   podala   aj   sťažnosti   podľa   §   62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o súdoch“),   a to   23.   novembra   2010   a následne 25. mája 2011.

3. Postupom okresného súdu v uvedených konaniach malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   ako   aj   práva   na prejednanie   jej záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu a tiež k porušeniu čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru upravujúcich zákaz diskriminácie.

4. Sťažovateľka v petite sťažností navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom okresného   súdu   v exekučných   konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   7   Er   526/2010, sp. zn. 12 Er 803/2010, sp. zn. 9 Er 104/2011, sp. zn. 9 Er 581/2010, sp. zn. 7 Er 783/2010, sp. zn. 9 Er 527/2010, sp. zn. 9 Er 525/2010 a sp. zn. 16 Er 244/2010 boli porušené ňou označené   práva,   a aby   okresnému   súdu   prikázal   konať   bez   zbytočných   prieťahov. Sťažovateľka   sa   zároveň   domáha,   aby   jej   ústavný   súd   priznal   primerané   finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.  

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II. A

K spoločnému prerokovaniu vecí

7. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).   V zmysle § 112 ods.   1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti   konania spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom   súde možno v konaní o sťažnosti   podľa čl. 127 použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

8.   S prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom pod sp. zn. Rvp 10959/2012   až   sp.   zn.   Rvp   10966/2012   a z tohto   obsahu   vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky   a okresného   súdu,   proti   ktorému   sťažnosti   smerujú,   rozhodol   ústavný   súd o spojení   sťažností   na   spoločné   konanie   tak,   ako   to   je   uvedené   v bode   1   výroku   tohto uznesenia.

II. B

K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv postupom okresného súdu v napadnutých konaniach

9.   O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a to   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z iných   dôvodov.   Za   zjavne neopodstatnenú   možno   preto   považovať   sťažnosť,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej ústavný   súd   nezistil   možnosť   porušenia   označeného   základného   práva   alebo   slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia sp.   zn.   I.   ÚS   66/98,   I.   ÚS   110/02,   I.   ÚS   140/03,   IV.   ÚS   66/04,   IV.   ÚS   136/05 a sp. zn. III. ÚS 168/05).

10. Sťažovateľka v podaných sťažnostiach poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že   do   podania   ústavných   sťažností   nebolo   okresným   súdom   v napadnutých   konaniach rozhodnuté o žiadostiach o udelenie poverenia zvolenému súdnemu exekútorovi na výkon exekúcie proti povinným. Namietala, že súd je vo veci neefektívny a nečinný v jednotlivých veciach   po   dobu   14   až   22   mesiacov.   Dôsledkom   tohto   postupu   okresného   súdu v napadnutých   konaniach   je   porušenie   jej   základných   práv,   a to   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pričom od porušenia týchto práv odvodzuje porušenie ďalších označených práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 1 dodatkového protokolu a čl. 14 dohovoru.

11. V rozpore s argumentáciou sťažovateľky boli zistenia ústavného súdu. Dopytom na okresnom súde ústavný súd zistil, že v siedmich prípadoch vedených na ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 10959/2012 až sp. zn. Rvp 10964/2012 a sp. zn. Rvp10966/2012 bolo do rozhodovania ústavného súdu   okresným   súdom   o návrhoch   sťažovateľky   rozhodnuté. O niektorých okresný súd rozhodol v čase pred podaním ústavnej sťažnosti a o niektorých v čase do rozhodnutia vydaného ústavným súdom. V prípade vedenom na ústavnom súde pod   sp.   zn.   Rvp   10965/2012   sťažovateľka   uviedla,   že   exekučné   konanie   je   vedené pod sp. zn. 1 Er 525/2010 proti povinnej M. S. Z oznámenia okresného súdu vyplýva, že toto konanie je vedené proti L. D.

12. V konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 12 Er 803/2010 bolo týmto súdom   7.   februára   2011   vydané   poverenie   na   vykonanie   exekúcie,   ktorá   v súčasnosti prebieha. V ďalších sťažovateľkou napadnutých konaniach okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 581/2010 uznesením č. k. 9 Er 581/2010-13 z 23. apríla 2012 zamietol žiadosť   súdneho   exekútora   o udelenie   poverenia   na   vykonanie   exekúcie   a   v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 527/2010 uznesením č. k. 9 Er 527/2010-13 z 24. apríla 2011 zamietol   žiadosť   súdneho   exekútora   o uvedenie   poverenia   na   vykonanie   exekúcie. Z uvedených skutočností vyplýva, že v čase, keď sťažovateľka podala na ústavnom súde sťažnosti,   v   ktorých   namietala,   že   okresný   súd   vo   veciach   nekonal   a neprijal   žiadne opatrenia   na   odstránenie   porušovania   práv   sťažovateľky,   napriek   tomu,   že   sa   toho opakovane domáhala, boli   napadnuté   konania   vedené   pred   okresným   súdom   ukončené, resp. bolo v nich rozhodnuté vo vzťahu k ňou zvolenému exekútorovi, ktorého žiadostiam o udelenie poverenia na výkon exekúcie súd nevyhovel.

13. V ďalších sťažovateľkou napadnutých konaniach vedených na okresnom súde pod   sp.   zn.   7   Er   526/2010,   sp.   zn.   9   Er   104/2011,   sp.   zn.   7   Er   783/2010 a sp. zn. 16 Er 244/2010   došlo   k ich   skončeniu   v čase   do   rozhodnutia   ústavného   súdu. V exekučnom konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 7 Er 526/2010 okresný súd uznesením č. k. 7 Er 526/2010-14 z 20. septembra 2012, v konaní sp. zn. 9 Er 104/2011 uznesením č. k. 9 Er 104/2011-10 zo 17. októbra 2012 a v konaní sp. zn.   7 Er 783/2010 uznesením č. k. 7 Er 783/2010-9 z 3. októbra 2012 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia   zamietol.   V konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   16   Er   244/2010   uznesením č. k. 16 Er 244/2010-25 z 23. júna 2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia čiastočne zamietol a uznesením č. k. 16 Er 244/2010-29 z 31. októbra 2011 bolo konanie v tejto časti zastavené. Na zostávajúcu sumu bolo 27. septembra 2012 vydané poverenie na vykonanie exekúcie.

14. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty. Ústavný   súd   preto   poskytuje   ochranu   tomuto   základnému   právu   len   vtedy,   ak   bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).

15.   Z judikatúry   ústavného   súdu   rovnako   vyplýva,   že   nie   každý   zistený   prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I.   ÚS   66/02).   Pojem   „zbytočné   prieťahy“   obsiahnutý   v čl.   48   ods.   2   ústavy   je   pojem autonómny,   ktorý   možno   vykladať   a aplikovať   predovšetkým   materiálne.   S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy“ v zmysle   čl.   48   ods.   2   ústavy   (napr.   I.   ÚS   63/00).   Ústavný   súd   už   vo   svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých   mesiacov,   sama   osebe   ešte   nemusí   zakladať   porušenie   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy (napr. I. ÚS 42/01).

16. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že   musí   smerovať   proti   aktuálnemu   a trvajúcemu   zásahu   orgánov   verejnej   moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo.

17.   V okolnostiach   posudzovaných   vecí   sťažovateľka   namietala   prieťahy v exekučných konaniach okresného súdu, ktorý do okamihu podania sťažností ústavnému súdu buď o návrhoch sťažovateľky už rozhodol (bod 12), alebo   o nich rozhodol v čase do rozhodnutia ústavného súdu (keď od podania sťažností ústavnému súdu do meritórneho skončenia   vecí   uplynul   krátky   čas,   pozri   bod   13,   pozn.)   a celková   dĺžka   konania pred okresným   súdom   v týchto   prípadoch   nedosahovala   ústavnú   intenzitu   „zbytočného prieťahu“   (čl.   48   ods.   2   ústavy).   Rozhodnutiami   okresného   súdu   v sťažovateľkou napadnutých exekučných konaniach nepochybne došlo k odstráneniu stavu právnej neistoty, v ktorom   sa   sťažovateľka nachádzala, pričom odstránenie stavu právnej neistoty   je tým meritórnym dôsledkom tak samotného konania ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy v nadväznosti na čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako tak podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ako aj využitia účinného prostriedku nápravy podľa § 62 zákona o súdoch. Z uvedeného vyplýva, že   okresný   súd   v čase   podania   sťažností,   resp.   v čase   rozhodovania   ústavného   súdu, už nemohol porušovať sťažovateľkou označené práva.

18.   Ústavný   súd   k dôvodom   odmietnutia   sťažností   dodáva,   že   napriek   tomu,   že sťažovateľka disponuje kvalifikovaným právnym zastúpením (advokátom), nedodržala ani zákonom ustanovené podmienky (§ 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde) a okrem samotnej sťažnosti   nepredložila   žiadne   písomné   dôkazy,   na   ktoré   sa   odvoláva   na   prvej   strane sťažností,   napr.   jej   žiadosti,   výzvy   a sťažnosti   (strana   4   a 11   sťažností   sťažovateľky). Ústavný súd pre úplnosť dodáva, že napriek tvrdeniu sťažovateľky, že okresný súd na jej sťažnosti podané predsedovi súdu nereagoval, okresný súd predložil dôkazy – odpovede na podané sťažnosti z 20. decembra 2010 a 27. júna 2011.

19.   Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   sťažovateľka   sa   v predmetnej   veci   domáhala ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v čase, keď v napadnutých exekučných konaniach vedených na okresnom súde k namietanému porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru už nedochádzalo, a teda bola odstránená jej právna neistota, resp. celková dĺžka konania pred okresným súdom v týchto prípadoch nedosahovala ústavnú intenzitu „zbytočného prieťahu“ (čl. 48 ods. 2 ústavy), bolo preto potrebné podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť predmetné sťažnosti ako zjavne neopodstatnené. Keďže porušenie svojich ďalších označených základných práv podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 46 ods. 1 ústavy sťažovateľka namieta v príčinnej súvislosti s porušením jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie zistené nebolo, nemohlo dôjsť ani k porušeniu týchto ďalších označených základných práv a slobôd.

20. Z dôvodu odmietnutia sťažovateľkou podaných ústavných sťažností podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre ich zjavnú neopodstatnenosť rozhodovaním o ďalších ňou uplatnených procesných návrhoch sa už ústavný súd nezaoberal, pretože rozhodovanie o nich sa stalo bezpredmetným.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. novembra 2012