znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 572/2015-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. decembra2015 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti PROGRAM spol. s r. o.,Brnianska 10, Trenčín, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Jozef Sotolářom, PhD., Južnátrieda 1, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na podnikanie podľačl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na inú právnu ochranu podľačl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Všeobecne záväzným nariadením mestaNámestovo č. 5/2013 o zákaze prevádzkovania niektorých hazardných hier na území mestaNámestovo a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti PROGRAM spol. s r. o. o d m i e t a ako zjavneneopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. decembra2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti PROGRAM spol. s r. o., Brnianska 10,Trenčín (ďalej „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného právana podnikanie podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)a základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy Všeobecne záväznýmnariadením mesta Námestovo č. 5/2013 o zákaze prevádzkovania niektorých hazardnýchhier na území mesta Námestovo (ďalej aj „napadnuté nariadenie mesta“).

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:«Predmetom ústavnej sťažnosti je /neústavnosť/ - neústavné všeobecne záväzné nariadenie mesta Námestovo č. 5/2013 o zákaze prevádzkovania niektorých hazardných hier na území mesta Námestovo.

V danej veci sťažovateľ vyčerpal všetky právne prostriedky na vymoženie ochrany jeho práv, ktoré mu umožňuje právny poriadok. Domáhal sa nápravy prostredníctvom orgánov prokuratúry - podaním podnetov na protest - na okresnú, krajskú prokuratúru i generálnu prokuratúru - nedošlo však k zmene. Vzhľadom na to, že sťažovateľ nie je oprávnený použiť iné právne prostriedky zakotvené v osobitných predpisoch, jeho jedinou možnosťou domáhať sa ochrany svojich základných ústavných práv, ktoré boli porušené, je táto sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky....

Mesto Námestovo v rámci svojej normotvornej činnosti schválilo a prijalo Všeobecne záväzné nariadenie mesta o zákaze prevádzkovania niektorých hazardných hier na území mesta Námestovo č. 5/2013.

Toto nariadenie nadobudlo účinnosť a je účinné aj ku dnešnému dňu. To znamená, že právny stav odo dňa účinnosti až doteraz sa nezmenil a protiústavný stav trvá.»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol:„1. Základné právo obchodnej spoločnosti PROGRAM spol. s r. o... podnikať podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení so základným právom na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vydaním a schválením Všeobecne záväzného nariadenia mesta Námestovo č. 5/2013 o zákaze prevádzkovania niektorých hazardných hier na území mesta Námestovo porušené bolo.

2. Všeobecne záväzné nariadenie mesta Námestovo č. 5/2013 o zákaze prevádzkovania niektorých hazardných hier na území mesta Námestovo sa zrušuje.

3. Obchodnej spoločnosti PROGRAM spol. s r. o... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 12.000,- €, ktoré mu je Mesto Námestovo povinne zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Mesto Námestovo je povinné uhradiť obchodnej spoločnosti PROGRAM spol. s r. o... trovy konania a trovy právneho zastupovania na účet jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základnéhopráva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzinapadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia aleboprocesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretožeuvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú danédôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšiekonanie.

Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľka sasťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy domáha vyslovenia porušenia svojho základnéhopráva na podnikanie podľa čl. 35 ods. 1 ústavy a základného práva na inú právnu ochranupodľa čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým nariadením mesta.

Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že podľa čl. 68 ústavy vo veciach územnejsamosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona môže obec(a aj vyšší územný celok) vydávať všeobecne záväzné nariadenia, ktoré je jednýmz prameňov práva, t. j. právnym predpisom, aj keď s obmedzenou územnou pôsobnosťouvzťahujúcou sa len na územie obce (resp. vyšší územný celok).

Z čl. 127 ods. 2 ústavy vyplýva, že k porušeniu základných práv môže dôjsťprávoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, t. j. individuálnymi právnymiaktmi, medzi ktoré nemožno zaradiť všeobecne záväzné nariadenia obcí, ktoré ak sú vydanéči už podľa čl. 68 alebo čl. 71 ústavy, sú normatívnymi právnymi aktmi, t. j. ústavný súdv konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je oprávnený rozhodovať o porušení základnýchpráv fyzických osôb a právnických osôb normatívnymi právnymi aktmi.

Ústavný súd aj s poukazom na svoju doterajšiu judikatúru v obdobných veciach(napr. IV. ÚS 100/2011, IV. US 196/2011, IV. ÚS 446/2012) konštatuje, že v konanío sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemôže rozhodnúť, že obec porušila svojímvšeobecne záväzným nariadením označené základné práva sťažovateľov.

Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre predovšetkým zdôrazňuje, že „každékonanie možno začať len ako samostatné konanie a len na návrh oprávnených subjektov,a preto žiadne z nich nemôže tvoriť súčasť iného druhu konania pred ústavným súdom a nazáklade jeho vlastného rozhodnutia. Ústavná a zákonná úprava konaní pred ústavnýmsúdom ich preto koncipuje výlučne ako samostatné konania a nepripúšťa možnosťuskutočniť ich aj v rámci a ako súčasť iného druhu konania (konaní) pred ústavnýmsúdom.“ (II. ÚS 66/01, tiež II. ÚS 184/03, III. ÚS 184/06, IV. ÚS 314/07). Z citovanéhookrem iného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemôže ústavnýsúd uplatniť právomoc, ktorou disponuje v konaní o súlade právnych predpisov podľačl. 125 ústavy.

Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež opakovane uvádza, že sťažnosťou podľa čl. 127ods. 1 ústavy sa možno brániť len proti porušeniam základných práv individuálnymi, a nienormatívnymi právnymi aktmi. Preto nemožno v konaní o takejto sťažnosti vysloviť, žek porušeniu ústavou garantovaného práva došlo priamo ustanovením normatívnehoprávneho aktu, ale iba jeho konkrétnou aplikáciou (IV. ÚS 306/08, m. m. III. ÚS 18/02).Ústavný súd ďalej poznamenáva, že je v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavyviazaný prezumpciou správnosti normatívnych právnych aktov. Na posúdenie ich ústavnostislúži iný typ konania (konanie o súlade právnych predpisov). Z tohto dôvodu takétosťažnosti odmieta ako zjavne neopodstatnené, keďže ich zjavná neopodstatnenosť spočívav rozpore medzi typom konania pred ústavným súdom, ktorý sťažovatelia zvolili,a obsahom sťažnosti (m. m. IV. ÚS 253/08, tiež II. ÚS 40/00, II. ÚS 19/01).

V nadväznosti na už uvedené ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochranyústavnosti (čl. 124 ústavy) považoval za potrebné ešte zdôrazniť, že je pri výkone svojejjurisdikcie tiež viazaný ústavným princípom vyjadreným v čl. 2 ods. 2 ústavy, a preto môžeuplatňovať svoje právomoci iba v zákonnom a ústavnom rámci, čo sa považujev podmienkach právneho štátu za conditio sine qua non pre akúkoľvek legitímnu činnosťjeho orgánov. Za tohto stavu ústavný súd dospel k záveru, že ani pri zohľadnení požiadavkymateriálneho prístupu k ochrane základných práv a slobôd nie sú v danom prípade splnenépodmienky na zásadný odklon od jeho doterajšej stabilizovanej judikatúry, ktorá vychádzaz ústavnej a zákonnej úpravy, a preto sa nemôže v tomto konaní zaoberať meritórnymiargumentmi sťažovateľky obsiahnutými v jej sťažnosti, hoci nevylučuje, že by za určitýchokolností mohli mať ústavnoprávnu relevanciu (m. m. IV. ÚS 306/08).

Na základe uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní konštatoval, žesťažovateľka sa svojou sťažnosťou podanou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy v časti namietanéhoporušenia svojich základných práv napadnutým nariadením mesta domáhala vo svojejpodstate konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ústavy, a preto jej sťažnosť vsúlade so svojou stabilizovanou judikatúrou odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ústavný súd už o ďalších požiadavkáchsťažovateľky nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2015