SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 570/2015-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. decembra2015 predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpenej advokátkou JUDr. Želmírou Varjassyovou, Kpt. Nálepku 1072/20, Michalovce,vo veci namietaného porušenia základného práva na informácie podľa čl. 26 ods. 1 a 2Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na vyjadrenie sa ku všetkýmvykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupomOkresného úradu Michalovce vo veci vedenej pod č. OU-MI-OVVS-2015/011548-3 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. novembra2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na informácie a ichslobodné vyhľadávanie, prijímanie a rozširovanie podľa čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a základného práva na vyjadrenie sa ku všetkýmvykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného úradu Michalovce(ďalej len „okresný úrad“) v konaní vedenom pod č. OU-MI-OVVS-2015/011548-3 (ďalejlen „namietaný postup“).
Sťažovateľka v sťažnosti k skutkovému stavu uviedla:„Sťažovateľke dňa 24.8.2015 ⬛⬛⬛⬛ spôsobil majetkovú škodu na jej rekreačnej chate... vedenej na LV č... a to tým, že v ten deň zabetónované oporné stĺpy budúceho prístrešku na prekrytie parkoviska hrubou silou vykýval a jeden zvalil, čo zaznamenal kamerový systéme na chate. Na základe toho, bolo na neznámeho páchateľa zo strany manžela sťažovateľky podané trestné oznámenie, na príslušnom PZ na Zemplínskej Šírave. Následne bola na poškodených stĺpikoch vykonaná demontáž a ich opätovné osadenie, za ktoré sťažovateľka uhradila zhotoviteľovi sumu 666 €, pričom toto spolu s kamerovým záznamom doručila Obv. odd. PZ na Zemplínskej Šírave.
Dňa 23.9.2015 bolo sťažovateľke oznámené, že prípad bol odstúpený v zmysle § 60 ods. 3 písm. b/ zák č. 372/81990 Z. z. na Okresný úrad Michalovce, odbor všeobecnej vnútornej správy, nakoľko z dokladu zabezpečeného príslušníkom PZ vyplynulo, že nejde o trestný čin, ale priestupok. Tento doklad však vykazoval znaky podvodného potvrdenia, preto sťažovateľka podala sťažnosť na Okresnú prokuratúru Michalovce na prešetrenie vybavenia trestného oznámenia.
Následne bol manžel sťažovateľky predvolaný na Okresný úrad Michalovce na prejednanie predmetnej priestupkovej veci vedenej na OÚ Michalovce pod sp. značkou OU-MI-OVVS-2015/011548-3 ako poškodený, nakoľko on podal oznámenie na polícii. V predvolaní poverený pracovník ⬛⬛⬛⬛ požadoval aj doklad o výške spôsobenej škody, ktorý však nešpecifikoval, preto ho sťažovateľka ešte pred pojednávaním navštívila, aby si ozrejmila, čo je nevyhnutné na pojednávanie doručiť. Na jej počudovanie však správanie tohto pracovníka Okresného úradu Michalovce, odboru všeobecnej verejnej správy ju veľmi zarazilo, nakoľko ju tento začal osočovať. Voči týmto jeho útokom sa sťažovateľka ohradila, ale zo strany tohto pracovníka jej to nebolo umožnené, ale naopak jeho útoky na jej osobu sa stupňovali a dokonca ju vyzval na opustenie kancelárie. Na základe týchto skutočnosti sa sťažovateľka, ako vlastnícka predmetnej nehnuteľnosti, rozhodla aj napriek tomu, že nebola na pojednávanie predvolaná zúčastniť sa prejednania priestupku. Dňa 21.10.2015 sa sťažovateľka spolu s manželom dostavila na Okresný úrad Michalovce, do kancelárie č. 504 na 5 poschodí. Vzhľadom k predchádzajúcim skúsenostiam s pracovníkom Okresného úradu Michalovce, ktoré mala z predchádzajúceho dňa, sa sťažovateľka rozhodla nahrať si zvukový záznam z prejednania priestupku, aby bolo zabezpečené korektné prejednanie veci, keďže mala pochybností o nestrannosti pracovníka Okresného úradu. Nahrávanie zvukového záznamu ⬛⬛⬛⬛ - pracovník OÚ Michalovce sťažovateľke neumožnil, ale zavolal svedka ⬛⬛⬛⬛. Nakoľko sa obvinený nedostavil v stanovenom čase na prejednanie veci začal pojednávanie za prítomnosti sťažovateľky, jej manžela, ako aj ďalšej pracovníčky OÚ Michalovce. Od sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛ požadoval LV, ktorý pri sebe nemala, keďže táto požiadavka nebola uvedená ani v predvolaní. ⬛⬛⬛⬛ na ňu slovne zaútočil, že nie je ochotná predložiť LV a aj napriek jej prísľubom, že tento doručí na budúci deň, do zápisnice začal uvádzať, že odmieta predložiť LV, voči čomu sa sťažovateľka a jej manžel ohradili. Až na zásah prítomnej pracovníčky ⬛⬛⬛⬛, túto vetu zo zápisnice vymazal. Mám za to, že v súčasnej dobe internetu, nie je problém pre pracovníka OU nájsť si na katastrálnom portáli LV, a iný doklad týkajúci sa nehnuteľnosti.
Od tohto okamihu sa ⬛⬛⬛⬛ začal voči sťažovateľke aj jej manželovi správať arogantne a po príchode obvineného ⬛⬛⬛⬛, manžela sťažovateľky doslova vykázal z miestnosti, kde sa priestupok prejednával, čo sťažovateľka považovala za šokujúce, keďže práve on, ako podávateľ oznámenia bol predvolaný na prejednanie priestupku. Ďalší priebeh prejednania priestupku sťažovateľka vnímala ako neobjektívne, zaujaté voči jej osobe a všetko sa vyvíjalo tak, ako keby ona bola obvinená a škoda spôsobená ⬛⬛⬛⬛. Pracovník OU Michalovce ⬛⬛⬛⬛ sa nezaoberal predmetom sporu, neoprávneným zásahom do majetku sťažovateľky, poškodením jej majetku, výškou škody, ale útočil na sťažovateľku a zaoberal sa tým, či predmetné poškodené stĺpiky sú umiestnené ne jej pozemku resp. na cestnej komunikácii. Neumožnil sťažovateľke sa k predmetu sporu vyjadriť, obhájiť jej podanie ako aj stavbu prístrešku, na ktorú má súhlasné stanovisko Obecného úradu Kaluža. Dokonca sa jej začal vyhrážať, že keď nebude ticho uloží jej pokutu a vykáže ju z miestnosti. Aj po jej upozornení, že predmetom sporu nie je hranica pozemku, na ktorom sa môže stavať ale poškodzovanie jej majetku ju pracovník ⬛⬛⬛⬛ iba zahriakol a nepustil k slovu. Na túto skutočnosť ho upozornila aj pracovníčka OU ⬛⬛⬛⬛, ktorú však odignoroval a dokonca ani neuviedol v zápisnici z pojednávania. Pred ukončením celého pojednávania sa sťažovateľka snažila zistiť, či ⬛⬛⬛⬛ vôbec zaujíma jej stanovisko, no ten jej odvrkol, že ho jej výmysly nezaujímajú. Celé jeho konanie sťažovateľku presvedčilo o neprofesionálnom, neetickom, neštandardnom postupe pracovníka Okresného úradu Michalovce ⬛⬛⬛⬛. Jeho konanie ju presvedčilo o jeho zaujatosti voči jej osobe a nadržovaní obvinenému.“
Podľa názoru sťažovateľky účastník priestupkového konania je oprávnený nahrávaťpriebeh ústneho prejednávania priestupku zvukovým záznamovým zariadením, čo vyplývaaj zo stanoviska konzultačného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Ak platí, žeúčastník konania má právo byť prítomný na pojednávaní v zmysle zákona Slovenskejnárodnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, z nijakéhoďalšieho ustanovenia tohto zákona nemožno vyložiť, že účastník konania nemôže vyhotoviťnahrávky na záznamovom zariadení z tohto pojednávania. Uvedené potvrdzuje aj čl. 26ods. 2 ústavy, a preto postup okresného úradu, ktorým znemožnil sťažovateľke zvukovýzáznam vyhotoviť, nebol v súlade so zákonom. Z uvedených dôvodov podala sťažovateľkaaj sťažnosť na okresnom úrade, ako aj na Okresnej prokuratúre Michalovce (ďalej len„okresná prokuratúra“).
Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po predbežnomprerokovaní ústavnú sťažnosť prijal na ďalšie konanie a rozhodol nálezom, v ktoromvysloví:
„Právo sťažovateľky
- na informácie a ich slobodné vyhľadávanie a rozširovanie, priznané čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky
- na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
bolo postupom Okresného úradu Michalovce vo veci OU MI OVVS 2015/011548-3 porušené.
Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému úradu Michalovce pokračovať v porušovaní namietaných práv sťažovateľky
Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 2 000 Eur.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanovených zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky ústavný súd skúmal jej zákonompredpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ako aj prípadnédôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa tohtoustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podanéoneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bezústneho pojednávania.
Zo sťažnosti sťažovateľky a z jej príloh ústavný súd zistil, že 21. októbra 2015 sakonalo na okresnom úrade ústne pojednávanie vo veci priestupku proti majetku vedené podč. OU-MI-OVVS-2015/011548-3, na ktorom bolo sťažovateľke správnym orgánomodopreté zaznamenávať priebeh pojednávania na zvukovom záznamníku, s čím onanesúhlasila. Proti postupu okresného úradu z 21. októbra 2015 podala sťažovateľka22. októbra 2015 na okresnom úrade sťažnosť v zmysle zákona č. 9/2010 Z. z.o sťažnostiach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sťažnostiach“), ktoránebola do podania sťažnosti ústavnému súdu vybavená.
Z uvedeného je zrejmé, že ku dňu doručenia sťažnosti ústavnému súdu je postupokresného úradu, ktorým malo dôjsť k porušeniu označených práv sťažovateľky,predmetom vybavovania sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach.
Ako to vyplýva z čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovaťochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak o ochranetýchto práv a slobôd nerozhodujú iné súdy, t. j. všeobecné súdy. Ústavný súd sa tedazaoberal otázkou, či neexistuje iný súd, ktorý je oprávnený poskytnúť ochranu namietanémuporušeniu práv sťažovateľky. Pri tomto skúmaní ústavný súd dospel k záveru žesťažovateľka bola povinná ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu obrátiť sa navšeobecný súd, ktorý je v konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj,,OSP“) oprávnený rozhodovať o ochrane jej práv pred nezákonným zásahom správnehoorgánu.
Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnychveciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosťrozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôbalebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosťrozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako ajorgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľim zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnickýchosôb v oblasti verejnej správy.
Podľa § 250v ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bolaukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánuverejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebov jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany protizásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.
Podľa § 250v ods. 4 OSP súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhuvyhovie, vo výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá,predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy tútopovinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní právanavrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie § 250uplatí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný.
Rozhodovanie všeobecného súdu v rámci správneho súdnictva v tomto prípade jesúčasne rozhodovaním aj o ochrane základných práv, ktorých porušenie sťažovateľkanamietala v sťažnosti. Správny súd musí na základe žaloby preskúmať zásah okresnéhoúradu a rozhodnúť o tom, či bol alebo nebol v súlade s platným právnym poriadkom vrátanejeho časti, v ktorej je upravené a konkretizované základné právo na informácie podľa čl. 26ods. 1 a 2 ústavy, ako aj základné právo na vyjadrenie sa ku všetkým vykonávanýmdôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorých porušenie sťažovateľka namietala. Takátorozšírená právomoc správneho súdnictva vylučuje právomoc ústavného súdu.
Na základe týchto skutočností považoval ústavný súd za preukázané, žesťažovateľkou formulovaný skutkový obsah sťažnosti a možnosť jeho podradenia podpríslušné civilno-procesné normy upravujúce súdny prieskum zákonnosti rozhodovacejčinnosti a postupov správnych orgánov (medzi ktoré okresný úrad jednoznačne patrí)nevyhnutne vedie k záveru, že zákonnú právomoc na poskytnutie ochrany namietanýmprávam sťažovateľky má všeobecný súd. Pokiaľ sťažovateľka pred podaním sťažnostiústavnému súdu nepristúpila k ochrane svojich práv prostredníctvom návrhu na všeobecnomsúde, ktorým by sa domáhala ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy,nie je s ohľadom na uvedený princíp subsidiarity daná právomoc ústavného súdu (obdobneIII. ÚS 152/03, II. ÚS 61/02, III. ÚS 72/02, I. ÚS 88/09).
Navyše ústavný súd dodáva, že zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v zneníneskorších predpisov (ďalej len,,zákon o prokuratúre“) upravuje dozor prokuratúry nadzachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy a umožňuje osobám, ktoré namietajúnezákonnosť v konaní orgánov verejnej správy, aby sa s podnetom obrátili na prokurátora.
Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupua rozhodnutí orgánov verejnej správy v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základepodnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak naich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústnažiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smerujek tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podalnávrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatéhokonania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatnýchvšeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákonaoprávnený.
Podľa § 28 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je oprávnený podať orgánuverejnej správy upozornenie na účel odstránenia porušovania zákonov a ostatnýchvšeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánu verejnejsprávy pri vydávaní opatrenia alebo rozhodnutia alebo jeho nečinnosťou.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh síce vyplýva, že sťažovateľka sa obrátila aj na okresnúprokuratúru, avšak žiadala len prešetrenie vybavenia trestného oznámenia Obvodnýmoddelením Policajného zboru Vinné.
Taktiež v zmysle zákona o sťažnostiach fyzická alebo právnická osoba môže podaťsťažnosť, okrem iného aj ak sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránenýchzáujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou orgánuverejnej správy [§ 3 ods. 1 písm. a) zákona o sťažnostiach]. Zo sťažnosti a z jej prílohvyplynulo, že sťažovateľka tento právny prostriedok ochrany využila, avšak pred podanímsťažnosti ústavnému súdu nepočkala ani na písomné oznámenie o výsledku jej prešetrenia.
Z uvedeného teda vyplýva, že sťažovateľka nevyužila účinné právne možnostiochrany svojich označených práv podľa Občianskeho súdneho poriadku (podala ibasťažnosť podľa zákona o sťažnostiach), ale bez zreteľa na tieto možnosti sa rozhodlapožiadať o ochranu svojich základných práv priamo ústavný súd. Takýto postup však ústavaa zákon o ústavnom súde nepripúšťa. Ústavný súd považuje za vylúčené, aby si sťažovateľvyberal spôsob ochrany svojho základného práva, ako aj orgán, pred ktorým ho uplatní,pretože v takom prípade by stratil zmysel princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu,ktorý súčasne núti, aby každý orgán verejnej moci sa podieľal na ochrane základných práva slobôd v rozsahu svojich kompetencií.
Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdeodmietol sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. decembra 2015