znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 570/2014-12

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu 24. septembra 2014   predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   J.,   zastúpeného   advokátom Mgr. Petrom   Arendackým,   Čapkova   2,   Bratislava,   vo veci   namietaného   porušenia   jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave vo veci vedenej pod sp. zn. 2 Co 317/2012 a jeho rozsudkom z 30. októbra 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. J. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 27. januára 2014 doručená sťažnosť M. J. (ďalej len „sťažovateľ“, v citáciách aj „odporca“) vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského   súdu   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   vo veci   vedenej pod sp. zn. 2 Co 317/2012 a jeho rozsudkom z 30. októbra 2013.

2. Z   obsahu   sťažnosti   a   k   nej   pripojených   písomností   vyplýva,   že sťažovateľ je v procesnom postavení odporcu v súdnom spore o zaplatenie 1 096,25 € s príslušenstvom vedenom Okresným súdom Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 21 C 32/2010. Okresný   súd   rozsudkom   z 29.   júna   2012   uložil   sťažovateľovi   povinnosť   zaplatiť navrhovateľovi istinu 580,49 € a trovy konania. O odvolaní sťažovateľa rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. 2 Co 317/2012-179 z 30. októbra 2013 tak, že prvostupňový rozsudok „v časti výroku, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 580,49 € potvrdzuje“. Súčasne zrušil prvostupňový rozsudok vo výroku o trovách konania a vec v zrušenom rozsahu vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

3.   Sťažovateľ   v sťažnosti   namietal, „že   súdy   pri   rozhodovaní   vychádzali pri prerokovaní vlastníctva sporného bytu výlučne iba z údajov katastra nehnuteľností... boli   povinní   najprv   skúmať,   či   navrhovateľ   je   v konaní   aktívne   vecne   legitimovaný na podanie žaloby...“.

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd „vydal nález o porušení základného práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy..., článku 36 ods. 1 Listiny... a v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru... a rozhodnutie Krajského súdu v... zo dňa 30. októbra 2013, č. k. 2Co 317/2012 zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie“. Súčasne navrhol priznať mu trovy právneho zastúpenia „vo výške 340,90 €“.

5. Ako   dôkazový   materiál   sťažovateľ   predložil   rozsudok   okresného   súdu z 29. júna 2012 a sťažnosťou namietaný rozsudok krajského súdu č. k. 2 Co 317/2012-179 z 30. októbra 2013.

II.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Podľa   § 20 ods.   3 zákona o ústavnom   súde   ústavný súd je viazaný návrhom na začatie   konania   (koncentrovaným   v   jeho   petite,   pozn.)   okrem   prípadov   výslovne uvedených v tomto zákone.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným   postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde   a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl.   6   ods. 1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

9.   Predmetom   sťažovateľovej   sťažnosti   je   namietané   porušenie   označených   práv zaručených ústavou, listinou a dohovorom (body 1 a 4) postupom krajského súdu a jeho rozsudkom sp. zn. 2 Co 317/2012 z 30. októbra 2013.

10.   Podstatou   námietok   sťažovateľa   boli   tvrdenia   o   neopodstatnenosti   faktických a právnych   záverov   vo   veci   konajúcich   všeobecných   súdov   (pozri   bod   3),   najmä nedostatočne   zistený   skutkový   stav   a   v   dôsledku   toho   aj   nesprávne   právne   závery. Tým podľa názoru sťažovateľa došlo k porušeniu ním označených práv (body 1 a 4).

11. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákon neustanovuje   inak.   V splnomocnení   sa   musí   uviesť,   že   sa   udeľuje   na   zastupovanie pred ústavným súdom.

12.   Ústavný   súd   zdôrazňuje,   že   viazanosť   ústavného   súdu   návrhom   na   začatie konania i ostatnými požadovanými zákonnými náležitosťami osobitne platí v prípadoch, v ktorých   osoby   požadujúce   ochranu   svojich   základných   práv   a slobôd   sú   zastúpené advokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne   definované   právomoci,   uplatnenie   ktorých   je   viazané   na   splnenie   viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

13.   Ústavný   súd   v zmysle už uvedeného   predovšetkým   konštatuje, že sťažovateľ so sťažnosťou, ktorú koncipoval jeho právny zástupca (advokát), nedoručil splnomocnenie na   jeho   zastupovanie   (bod   11).   Tento   nedostatok   sťažovateľ   neodstránil   a predmetné splnomocnenie nedoručil ani do času rozhodovania o jeho sťažnosti.

14. V súvislosti s uvedeným nedostatkom (bod 13) ústavný súd pripomína, že tento nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného právneho   zastúpenia   v   konaní   pred   ústavným   súdom,   pričom   z doterajšej   rozhodovacej činnosti   ústavného   súdu   jednoznačne   vyplýva,   ako   ústavný   súd   posudzuje   nedostatok zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania   (napr.   IV.   ÚS   77/08, I. ÚS 368/2010,   III.   ÚS   357/2010,   II. ÚS 309/2010,   I.   ÚS   162/2010,   IV.   ÚS   234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010).

15. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona   č.   455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení neskorších   predpisov   advokát   je povinný   dôsledne   využívať všetky   právne   prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti   na   ďalšie   konanie,   ak   sú   na   to   splnené   zákonom   ustanovené   predpoklady. Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom   ustanovené   náležitosti   úkonov,   ktorými   začína konanie   pred   ústavným   súdom.   Aj   v   tomto   ohľade   naďalej   zostáva   v   platnosti   zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

16. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje taký nedostatok náležitostí predpísaných zákonom (absencia splnomocnenia), že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2014