znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 57/2016-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. mája 2016 v senátezloženom z predsedu Milana Ľalíka (sudca spravodajca), zo sudkyne MariannyMochnáčovej a sudcu Petra Brňáka prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,, zastúpeného advokátkou JUDr. Alenou Zadákovou, Kováčska 245/32, Košice,vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veciv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 181/2015(pôvodne pod sp. zn. 8 C 146/2006) a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdpostupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 181/2015(pôvodne pod sp. zn. 8 C 146/2006) p o r u š e n é b o l i.

2. Okresnému súdu Michalovce p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.20 C 181/2015 k o n a ť bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €(slovom päťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Michalovce p o v i n n ý mu zaplatiť do dvochmesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. Okresný súd Michalove j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovykonania v sume 355,73 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov) do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. AlenyZadákovej.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola11. decembra 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) na prieťahyv označenom konaní pred Okresným súdom Michalovce (ďalej len „okresný súd“) začatom19. septembra 2006, ktoré nie je skončené. Sťažovateľ žiadal vysloviť porušenie v záhlavíoznačených základných práv, prikázať okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov,priznať mu finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 € a trovy konania v sume 355,73 €.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril predseda okresnéhosúdu, ktorý v liste z 19. apríla 2016 v podstate potvrdil neskončenie označenej veci, a tojednak z dôvodu chýbajúceho základného spisu pre postúpenie časti nároku v tomto spisena odvolací súd a jednak, že túto vylúčenú vec od 20. mája 2015 pojednáva nový zákonnýsudca spolu s ostatnými 600 vecami, ktoré mu boli zároveň pridelené. Vzhľadom na tietookolnosti podľa názoru predsedu súdu dĺžka konania sama osebe nevykazuje takú ústavnerelevantnú intenzitu, aby bolo potrebné konštatovať porušenie práva sťažovateľana prejednanie veci v primeranej dobe.

3. Predseda súdu i sťažovateľ netrvali na ústnom pojednávaní v konaní predústavným súdom.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľačl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), podľa ktorého každý máprávo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva zaručenéhočl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 20 C 181/2015 (pôvodnesp. zn. 8 C 146/2006), ktoré nie je právoplatne skončené.

6. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie označenýchzákladných práv vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelomzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavuprávnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutianeodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdualebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inakako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (m. m. I. ÚS 32/2016).

7. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľaktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vecbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OPS povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilosplnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosťpre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť lenz dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predsedasenátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

8. K otázke posudzovania dĺžky konania a jej ne/primeranosti sa opakovanepripomína, že túto nemožno vyjadriť numericky, lebo je podmienená objektívnecharakterom prejednávanej veci a musí byť skúmaná s ohľadom na konkrétne okolnostiprípadu, zložitosť veci, požiadavky na vykonávanie dokazovania v priebehu konania,celkové konanie a procesnú aktivitu sťažovateľa a ostatných účastníkov konania, akoi správanie príslušných orgánov verejnej moci (príslušného súdu); do úvahy treba vziať ajto, čo je pre sťažovateľa v konaní jeho predmetom.

9. Prieťahy v konaní však nemožno ospravedlniť všeobecne známou preťaženosťousudcov; je totiž vecou štátu, aby organizoval svoje súdnictvo tak, aby princípy súdnictva,zakotvené v ústave i v dohovore boli rešpektované, a prípadné nedostatky v tomto smerenemôžu ísť na ťarchu občanov, ktorí od súdu právom očakávajú ochranu svojich právv primeranej dobe.

10. Vzhľadom na extrémnu dĺžku konania (takmer 10 rokov) ústavný súd vôbecnepovažoval za významné podrobne skúmať uvedené kritériá, pretože ani právne čiskutkovo sebanáročnejší spor nesmie trvať v právnom štáte takú dobu, lebo oneskorenáspravodlivosť je odmietnutou spravodlivosťou (porov. rozhod. Európskeho súdu pre ľudsképráva vo veci Medvedskyi v. Ukrajina z 20. 5. 2010, bod 75).

11. Ústavný súd preto dospel k záveru, že v predmetnom konaní došlo (dochádza)k prieťahom, a teda že je ním zasiahnuté do ústavou zaručeného práva sťažovateľana prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1dohovoru.

12. Ústavný súd zároveň prikázal okresnému súdu konať v ďalšom obdobíbez zbytočných prieťahov [čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona Národnejrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskejrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalejlen „zákon o ústavnom súde“)].

13. Keďže tento preventívny prostriedok nie je spôsobilý priniesť nápravu uvedenéhostavu, ústavný súd pristúpil k použitiu kompenzačného prostriedku nápravy, ktorým jepriznanie primeraného finančného zadosťučinenia v žiadanej sume 5 000 €, pričom sumuzaplatí okresný súd sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu (čl. 127ods. 3 ústavy a § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).

14. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré muvznikli v dôsledku právneho zastúpenia advokátkou pred ústavným súdom v sume 355,73 €,a ktoré jej zaplatí okresný súd v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu(§ 36 ods. 2, § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP); ide o odmenu za dvaúkony vykonanej právnej služby podľa § 11 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Ministerstvaspravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanieprávnych služieb v znení neskorších predpisov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. mája 2016