znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 57/2015-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodných   spoločností   AD   PROPERTY,   s. r. o.,   StaráVajnorská 11, Bratislava, ADP Development 1, s. r. o., Stará Vajnorská 11, Bratislava,a ADP Development 2, s. r. o., Stará Vajnorská 11, Bratislava, zastúpených advokátomJUDr. Marcelom Vasilišinom, LLM, advokátska kancelária OLEXOVA VASILISIN s. r. o.,Dunajská 18, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46Ústavy   Slovenskej   republiky   uzneseniami   Okresného   súdu   Bratislava   IIIsp. zn. 23 Cb 46/2014 z 5. marca 2014, Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8 Cob 126/2014z   23.   júna   2014   a Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn.   3   Obdo   53/2014z 29. septembra 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodných spoločností AD PROPERTY, s. r. o., ADP Development 1,s. r. o., a ADP Development 2, s. r. o.,   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísanýchnáležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. januára2015   doručená   sťažnosť   obchodných   spoločností   AD   PROPERTY,   s. r. o.,   ADPDevelopment   1,   s. r. o., a   ADP   Development   2,   s. r. o   (ďalej   len   „sťažovatelia“),zastúpených   advokátom   JUDr. Marcelom   Vasilišinom,   LLM,   advokátska   kanceláriaOLEXOVA VASILISIN s. r. o., Dunajská 18, Bratislava, vo veci namietaného porušeniazákladného   práva   podľa   čl. 46   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)uzneseniami Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 23 Cb 46/2014z 5.   marca   2014,   Krajského   súdu   v   Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp.   zn.8 Cob 126/2014   z 23. júna   2014   a Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len„najvyšší   súd“)   sp.   zn.   3 Obdo   53/2014   z 29.   septembra   2014   (ďalej   aj   „napadnutéuznesenia“).

2.   Po   zdôvodnení   sťažnosti   sťažovateľky   navrhli   vysloviť   porušenie   označenéhozákladného práva postupom krajského súdu a najvyššieho súdu a napadnuté rozhodnutiazrušiť a priznať im náhradu trov konania.

3.   Sťažnosť   sťažovateľov   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatiekonania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1, 2 a 3 a § 50 ods. 1 a 2 zákonaNárodnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súduSlovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

4. Sťažnosť sťažovateľa neobsahovala návrh rozhodnutia (petit) vymedzený presne,určito a zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutieústavného   súdu   v uvedenej   veci   (II. ÚS 37/02,   III. ÚS 78/02,   III. ÚS 17/03). Sťažovateľv sťažnosti   neoznačil   dostatočne   presne   základné   práva   a   slobody,   ktoré   mali   byťv uvedených konaniach porušené (sťažovateľmi označený čl. 46 ústavy pozostáva zo štyrochodsekov,   pozn.),   k sťažnosti   nepripojili   splnomocnenie   pre konkrétneho   advokáta (nímprijaté)   na   ich   zastupovanie   v konaní   pred   ústavným   súdom   a rovnako   nepredložilinapadnuté súdne rozhodnutia.

5. Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokujena neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovaniektorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhypodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bezústneho pojednávania.

7. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)zástupca.   Podľa   odseku 2   citovaného   ustanovenia   k návrhu   na   začatie   konania   sa   musípripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákonneustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovaniepred   ústavným   súdom.   Podľa   ods.   3   citovaného   ustanovenia   ústavný   súd   je   viazanýnávrhom na začatie konania.

Podľa   § 50   ods. 1   a   2   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   okrem   všeobecnýchnáležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie: a) ktoré základné práva aleboslobody   sa podľa   tvrdenia   sťažovateľa   porušili,   b)   právoplatného   rozhodnutia,   opatreniaalebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, c) proti komu sťažnosťsmeruje.

K sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inomzásahu.

8. Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľov neobsahuje viaceré zákonomustanovené náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom(bod 4).

9. V súvislosti s v bode 4 uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že danýrozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľov,nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinnéhoprávneho   zastúpenia   v konaní   pred   ústavným   súdom   a publikovaná   judikatúra,   z ktorejjednoznačne   vyplýva,   ako   ústavný   súd   posudzuje   nedostatok   zákonom   predpísanýchnáležitostí   podaní   účastníkov   konania   (napr.   IV.   ÚS   77/08,   I.   ÚS   368/2010,IV. ÚS 322/2010, IV. ÚS 399/2010, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 267/2010, II. ÚS 309/2010,III. ÚS 262/2010, III. ÚS 210/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010,IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). V tejto súvislosti ústavný súd užvo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2zákona   č.   586/2003   Z.   z.   o   advokácii   a   o   zmene   a   doplnení   zákona   č.   455/1991   Zb.o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát jepovinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať právaa záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkonyprávnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívnespôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak súna to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonomustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“

10.   Ústavný   súd   preto   aj   so   zreteľom   na   kvalifikované   právne   zastúpeniesťažovateľov konštatuje, že sťažnosť vykazuje také nedostatky náležitostí predpísané ústavoua zákonom o ústavnom súde (body 4 a 8), že nie je možné preskúmať splnenie hoci lenprocesných   podmienok   konania   pred   ústavným   súdom,   a preto   ju   z uvedeného   dôvoduodmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2015