znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 57/02

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. mája 2002 predbežne prerokoval sťažnosť D. K., bytom Ž. n. H., zastúpeného komerčným právnikom JUDr. D. K., Sládkovičova 16/61, Ž. n. H., vo veci porušenia základného práva podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. marca 2000 sp. zn. 12 Co 1800/99 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. septembra 2001 sp. zn. 1 Cdo 13/01 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. K.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. apríla 2002 doručená   sťažnosť   D.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   komerčným   právnikom JUDr. D. K., ktorou sťažovateľ namietal porušenie ochrany vlastníckeho práva upraveného v čl.   20   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   rozsudkom   Krajského   súdu v Banskej   Bystrici   (ďalej   aj   „krajský   súd“)   z 28.   marca   2000   sp.   zn.   12   Co   1800/99 v spojení   s rozsudkom Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   aj   „najvyšší   súd“) z 25. septembra 2001 sp. zn. 1 Cdo 13/01.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal, že napriek tomu, že platnou dražbou boli pririeknuté do jeho vlastníctva nehnuteľnosti, ktoré ako vlastník užíval na podnikanie viac ako   osem   rokov,   v dôsledku   uvedených   rozsudkov   krajského   súdu   a najvyššieho   súdu katastrálny   úrad   „zrušil   sťažovateľovi   vlastnícke   právo“,   čím   bude   znemožnené   jeho podnikanie   v celom   rozsahu,   a to   nielen   jemu,   ale   i jeho   rodinným   príslušníkom a zamestnancom.  

Vzhľadom   na uvedené   skutočnosti   sa   sťažovateľ   domáhal   zrušenia   rozsudku Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   z 28.   marca   2000   sp.   zn.   12   Co   1800/99   v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. septembra 2001 sp. zn. 1 Cdo 13/01 (pôvodne uviedol sťažovateľ nesprávnu sp. zn. predmetného rozhodnutia najvyššieho súdu, čo dodatočne upresnil), navrhol vrátiť vec na ďalšie konanie a zakázať pokračovať v porušovaní základných práv.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ   namietal   rozhodnutia   všeobecných   súdov,   z ktorých   posledné   bolo vynesené 25. septembra 2001 a právnemu zástupcovi sťažovateľa JUDr. D. K. bolo toto rozhodnutie   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn.   1   Cdo   13/01   doručené   12. októbra 2001, a tým nadobudlo právoplatnosť.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy je podanie sťažnosti   v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   ktorým   malo   byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Predmetná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 25. apríla 2002, teda po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom.

Z vyššie   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. mája 2002