znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 57/01-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. novembra 2001 predbežne prerokoval podnet K. B., bytom K., zastúpeného advokátom JUDr. R. Ž., K., na začatie konania vo veci porušenia jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Rob 778/00 a sp. zn. 39 Cb 1352/00 a takto

r o z h o d o l :

Podnet K. B. na začatie konania   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 12. júna 2001 doručené podanie K. B., bytom K. (ďalej len „navrhovateľ“), označené ako „Podnet na začatie konania pred Ústavným súdom SR v Košiciach pre porušenie čl. 48 ods. 2 Ústavy SR podaný na základe čl. 130 ods. 3 Ústavy SR“ (ďalej len „návrh“), v ktorom navrhovateľ namietol porušenie jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Rob 778/00 a sp. zn. 39 Cb 1352/00.

V návrhu uviedol, že 31. marca 2000 požiadal okresný súd o vydanie platobného rozkazu. Okresný súd mu síce vyhovel vydaním platobného rozkazu z 12. apríla 2000 pod č. k. 1 Rob 778/00-9, „ale ani do roka a do dňa súd právoplatne v mojej veci nerozhodol alternatívne navrhnutým rozsudkom po tom ako odporca P. podal odpor dňa 20. 6. 2000 na súde“. Keďže po tom, čo sa na výzvu okresného súdu 31. júla 2000 vyjadril k odporu, bol okresný   súd   pasívny,   podal   13.   marca   2001   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   predsedovi okresného súdu, ktorý nezistil prieťahy s tvrdením, že jeho sťažnosť je neopodstatnená. Podľa navrhovateľa toto zistenie nie je opodstatnené, lebo okresný súd bol nečinný od 31. júla 2000 do 29. apríla 2001 a iba vďaka podanej sťažnosti začal v jeho veci konať.

Navrhovateľ k návrhu pripojil rôzne podania týkajúce sa namietaného konania pred okresným súdom, ktoré 14. septembra 2001 doplnil o list okresného súdu z 3. júla 2001 obsahujúci oznámenie, že konanie v jeho veci sa v zmysle § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/91 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov prerušuje z dôvodu, že uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) z 11. apríla 2001 č. k. 2 K 34/00-11 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu P.

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu vrátane podnetu podľa čl. 130 ods. 3 ústavy v znení platnom a účinnom v čase jeho podania navrhovateľom ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nie je ústavný súd príslušný, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Inými slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 4/00).

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že konanie bez zbytočných prieťahov nemožno presne časovo ohraničiť (II. ÚS 26/95) a že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného ustanovenia (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň   významným   spôsobom   ovplyvnili   celkovú   dĺžku   súdneho   konania   (napr. I. ÚS 19/00,   I.   ÚS   39/00).   Pokiaľ   ide   o celkovú   dĺžku   súdneho   konania,   ústavný   súd pripustil, že trvanie súdneho konania napr. po dobu dvoch rokov by samo osebe vzhľadom na povahu sporu nemuselo z hľadiska čl. 48 ods. 2 ústavy vyvolať problém tzv. zbytočných prieťahov (I. ÚS 21/00).

V prípade,   keď   ústavný   súd   zistil,   že   postup   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď nevyhovel (I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01). Aj v týchto prípadoch totiž platí, že ak s ohľadom   na   tvrdené   skutočnosti   v návrhu   neprichádza   do   úvahy,   aby   ústavný   súd namietaný postup všeobecného súdu mohol po prijatí návrhu na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie práva navrhovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, dôvod zjavne neopodstatneného návrhu ustanovený v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde bráni jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Z dokladov   pripojených   k návrhu,   ako   aj   zo   spisu   okresného   súdu   sp.   zn. 39 Cb 1352/00   vyplýva,   že   navrhovateľ   31.   marca   2000   podal   návrh   na   okresný   súd, v ktorom žiadal platobným rozkazom uložiť odporcovi P., K. povinnosť na zaplatenie sumy 24.159,- Sk s poplatkom z omeškania s odôvodnením, že odporca mu neuhradil faktúry za predaný tovar. Návrh bol zapísaný pod sp. zn. 1 Rob 778/00.

Dňa 12. apríla 2000 okresný súd vydal platobný rozkaz, proti ktorému odporca podal 20. júna 2000 odpor. Okresný súd uznesením zo 4. júla 2000 vyzval odporcu na zaplatenie súdneho   poplatku   za   odpor   a zároveň   zaslal   odpor   navrhovateľovi   na   vyjadrenie. Navrhovateľ sa k nemu vyjadril 31. júla 2000. Uznesenie zo 4. júla 2000, ktoré okresný súd znovu   zaslal   odporcovi   18.   septembra   2000,   nadobudlo   právoplatnosť   6. októbra   2000. Návrh   bol   14.   decembra   2000   prevedený   do   registra   Cb   a zapísaný   pod   sp.   zn. 39 Cb 1352/00.   Dňa   26.   januára   2001   okresný   súd   určil   na   21.   jún   2001   termín pojednávania vo veci. Dňa 26. apríla 2001 okresný súd zistil, že uznesením krajského súdu z 11. apríla 2001 sp. zn. 2 K 34/00 bol vyhlásený konkurz na majetok odporcu. S odvolaním sa na § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/91 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov okresný súd pojednávanie 21. júna 2001, na ktoré sa dostavil len navrhovateľ so svojím právnym zástupcom, odročil na neurčito „s tým, že konanie bude pokračovať po odpadnutí prekážky prerušeného konania“. Dňa 3. júla 2001 okresný súd zaslal správkyni konkurznej podstaty úpadcu P., K. výzvu na vyjadrenie, či súhlasí s pokračovaním v tomto konaní.

Ústavný súd konštatuje, že navrhovateľ namietal porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v občianskom súdnom konaní, ktoré sa týka jeho majetkovej veci vyplývajúcej z obchodných vzťahov. Toto konanie trvá k dnešnému dňu cca 20 mesiacov. Okresný súd o návrhu navrhovateľa na vydanie platobného rozkazu rozhodol   do   dvoch   týždňov,   avšak   odporca   podal   proti   vydanému   platobnému   rozkazu odpor (§ 174 ods. 2 Občianskeho súdneho konania). Vyhlásenie konkurzu 11. apríla 2001 na   majetok   úpadcu   –   odporcu   navrhovateľa   v konaní   pred   okresným   súdom   zakladá zákonný   dôvod   na   jeho   prerušenie.   Až   do   toho   času   procesné   úkony   okresného   súdu plynulo   smerovali   k odstráneniu   právnej   neistoty   navrhovateľa,   čo   je   hlavným   účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 61/98). Postup okresného súdu sa zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné vzhľadom na predmet konania a jeho celkovú dĺžku kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

Pretože   s ohľadom   na   tieto   skutočnosti   neprichádza   do   úvahy,   aby   ústavný   súd namietaný postup všeobecného súdu mohol po prijatí návrhu na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie práva navrhovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd jeho návrh odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnený.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. novembra 2001