znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 569/2013-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. januára 2014 v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka a Marianny Mochnáčovej prerokoval sťažnosť A. B., zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Husárom, Advokátska kancelária,   Vojenská   14,   Košice,   ktorou   namietal   porušenie   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C/17/2009 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 19 C/573/1998 a sp. zn. 19 C/2/2007), a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo A. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   Košice   II   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn. 19 C/17/2009   (pôvodne vedenom pod sp. zn. 19 C/573/1998 a sp. zn. 19 C/2/2007) p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Košice   II   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   19   C/17/2009 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. A. B.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 6 000 € (slovom šesťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice II   j e   p o v i n n ý uhradiť A. B. trovy právneho zastúpenia v sume 496,69 € (štyristodeväťdesiatšesť   eur a šesťdesiatdeväť centov) na účet   jeho právneho   zástupcu   JUDr.   Ivana   Husára   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 569/2013-14 z 11. septembra 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o   ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   A.   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ),   ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Košice II (ďalej len „okresný súd “) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C/17/2009 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 19 C/573/1998 a sp. zn. 19 C/2/2007).

2. Sťažovateľ   svoju   sťažnosť   odôvodnil   tým,   že „...   je   účastníkom   konania (žalovaným) v súdnom spore o zaplatenie 273.454 Sk s prísl. ktoré sa pôvodne začalo na základe žalobného návrhu podaného na súd dňa 10. 12. 1997, ktorý bol pôvodne vedený pod spisovou značkou 19 C/573/1998.

Uznesením Okresného súdu... spis. značka 19 C/573/1998 súd konanie v sume 8722,- Sk   zastavil   a   vo   zvyšku   žalobu   vylúčil   na   samostatné   konanie   ktorému   bola   pridelená spisová značka 19 C/2/2007.

Následne Okresný súd... uznesením zo dňa 2. 12. 2008 spis. značka 19 C/2/2007 opätovne konanie zastavil v časti 44.999,- Sk v dôsledku čiastočného späťvzatia návrhu zo stranu   žalobcu   a   vo   zvyšku   uplatnenej   istiny   vo   výške   219.733,-   Sk   vylúčil   vec na samostatné konanie ktorému bola pridelená spisová značka 19 C 17/2009 pod ktorým sa konanie vedie do dnešného dňa.

Napriek   skutočnosti,   že   súd   2   krát   rozhodol   o   čiastočnom   zastavení   konania a vo zvyšku vec vždy vylúčil na samostatné konanie a pridelil mu samostatnú novú spisovú značku jedná sa nepochybne o to isté konanie, ktoré sa začalo už v roku 1997.

Rozsudkom   spis.   značka   19   C   17/2009-15   zo   dňa   23.   9.   2011   súd   zaviazal sťažovateľa k úhrade 3047,40 € a vo zvyšku žalobu zamietol ako nedôvodnú.

Voči uvedené rozsudku súdu sťažovateľ podal odvolanie na podklade ktorého KS Košice   uznesením   zo   dňa   23.   4.   2012   zrušil   prvostupňový   rozsudok   pre   jeho nepreskúmateľnosť a nedostatočnú odôvodnenosť.

Po zrušení prvostupňového rozsudku súd prvého stupňa vytýčil pojednávanie dňa 8. 11. 2012, ktoré súd odročil za účelom vypočutia ďalších svedkov. Uvedený svedkovia boli vypočutí na ďalšom pojednávaní dňa 28. 3. 2013 s tým, že obaja účastníci konania zhodne uviedli, že nemajú žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Súd aj tak konanie opätovne odročil s tým, že účastníci konania majú súdu, oznámiť či predsa len nebudú mať nejaké ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania... na ďalšom pojednávaní konanom dňa 28. 05. 2013 sa žiadne dokazovanie nevykonávalo a súd opätovne odročil pojednávanie tentokrát   na   neurčito   s   tým,   že   účastníci   majú   súdu   oznámiť   či   majú   ďalšie   návrhy na doplnenie dokazovania hoci opätovne bolo z ich strany prezentované, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemajú.“.

3.   Sťažovateľ   je   toho   právneho   názoru,   že   postupom   okresného   súdu   došlo k porušeniu jeho práv zaručených v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

4.   Na   základe   už   uvedeného   sťažovateľ   navrhol   ústavnému   súdu,   aby   o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Základné právo A. B... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd postupom Okresného súdu Košice II vedenom pod. sp. zn. 19 C/17/2009 a pôvodne pod spis. značkou 19 C/573/1998 a 19 C/2/2007 porušené bolo.

Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C/17/2009 prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

A.   B...   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   15.000 €...   ktoré   je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Okresnému   súdu   Košice   II   ukladá   zaplatiť   trovy   právneho   zastúpenia   právnemu zástupcovi JUDr. Ivanovi Husárovi... do 1 mesiaca od právoplatností tohto nálezu.“

5.   Svoju   žiadosť   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   odôvodnil poukázaním na skutočnosť, že „Od podania návrhu na začatie konania uplynulo 16 rokov... Dlhodobá frustrácia sťažovateľa z nečinnosti a neefektívnosti konania súdu a pocit straty dôvery, že žije v právnom a civilizovanom štáte...“.

6. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci 30. septembra 2013 písomne vyjadril predseda   okresného   súdu   (sp.   zn.   1   SprV/842/2013),   v   ktorom   uviedol   chronológiu procesných   úkonov   vo   veci   a k prieťahom   sa   vyjadril   takto:   «...   je   nutné   pripustiť,   že i zo strany súdu k určitým prieťahom v konaní došlo. Jedná sa o obdobia od 2. 3. 2000 do 19. 11. 2001, od 14. 2. 2002 do 13. 3. 2003, od 22. 4. 2004 do 7. 3. 2005, od 4. 12. 2006 do 16. 1. 2008 a roky 2009 až 2010, do 16. 3. 2011.

Nemožno   sa   však   stotožniť   s   konštatovaním   sťažovateľa,   že   jeho   správanie „absolútne nezapríčinilo spôsobené prieťahy v konaní“. Práve naopak, k celkovej dĺžke prebiehajúceho   konania   prispelo   predovšetkým   správanie   samotného   sťažovateľa,   ktorý ešte   v   priebehu   rokov   1998   -   1999   nepreberal   zásielky   súdu,   keď   mu   až   10-krát   bol zasielaný na vyjadrenie rovnopis žaloby, pričom sa zásielky vracali súdu ako nedoručiteľné s poznámkou, že si ich adresát neprevzal. Vo februári 2000 dala jeho právna zástupkyňa návrh na prerušenie konania. Toto síce prerušené nebolo, avšak za tým účelom bol žiadaný spis   tunajšieho   súdu   a   bol   zisťovaný   stav   jeho   konania.   Následne   sa   sám   sťažovateľ nezúčastnil   až desiatich vytýčených pojednávaní...   pričom tri   z týchto pojednávaní   boli odročené na žiadosť jeho právnych zástupcov...

Nemožno   sa   rovnako   stotožniť   s   konštatovaním   sťažovateľa,   že   „nepovažoval za potrebné podávať sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní predsedovi súdu...“»

7.   K   vyjadreniu   okresného   súdu   zaujal   stanovisko   právny   zástupca   sťažovateľa listom doručeným ústavnému súdu 25. októbra 2013, v ktorom uviedol: „... tak ako dnes aj v   čase   doručovania   žalobu   sťažovateľovi   bolo   možné   žalobu   doručovať   aj   náhradným spôsobom v zmysle ust. § 47 ods. 2 O. s. p...

... podstata súdneho sporu je úplne jednoduchá (úhrada nájomného) a takúto vec súd pri správnej   príprave pojednávania a zákonnom postupe musí byť   spôsobilý rozhodnúť na 1 - 2 pojednávaniach. V uvedenej veci sa sťažovateľ už predtým niekoľkokrát k podstate súdneho   sporu   vyjadril   a   jeho   účasť   na   pojednávaní   nepochybne   nebola   potrebná   pre rozhodnutie súdu.

Taktiež   poukazujeme   na   to,   že   samotný   Okresný   súd...   priznáva   existenciu neodôvodnených prieťahov v rozsahu 83 mesiacov čo je takmer 7 rokov. Podľa názoru sťažovateľa je však prieťah v konaní omnoho väčší...

Pokračovanie v prieťahoch teda aj naďalej pretrváva a to napriek prijatiu Ústavnej sťažnosti   a   vedomosti   súdu   o   Ústavnej   sťažnosti.   Obdobný   vývoj   by   teda   bolo   možné očakávať aj v prípade sťažnosti predsedovi súdu a to o to viac, že v našom prípade už Ústavná   sťažnosť   bola   prijatá   na   ďalšie   konanie   a   k   prieťahom   v   konaní   naďalej dochádza...“

8.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práv podľa označených článkov ústavy a dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie vo veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

II.

9. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností a zo spisu okresného súdu sp. zn. 19 C/17/2009 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 19 C/573/1998 a sp. zn. 19 C/2/2007) ústavný súd zistil,   že 10. decembra   1997 podal žalobca B.   K. na okresnom   súde   proti sťažovateľovi   žalobný   návrh   na   zaplatenie   264   732   Sk   s príslušenstvom,   ktorý   bol zaevidovaný pod sp. zn. Nc 5256/97. Následne okresný súd vo veci vykonal tieto úkony:

-   14.   januára   1998   okresný   súd   vyzval   odporcu   na   zaplatenie   súdneho   poplatku za podaný návrh,

-   29.   januára   1998   navrhovateľ   zaplatil   súdny   poplatok   a spis   bol   zaevidovaný pod sp. zn. 19 C 573/98,

- v čase od 27. apríla 1998 do 15. februára 1999 okresný súd opakovane zasielal žalobný návrh sťažovateľovi (celkom 9-krát), aby sa k nemu vyjadril v stanovenej lehote, pošta opakovane zásielku vrátila z dôvodu, že adresát si ju v odbernej lehote nevyzdvihol,

- 29. februára 2000 okresný súd uskutočnil pojednávanie, ktoré odročil na neurčito pre účely pripojenia súdneho spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15 C 914/1996,

- 18. decembra 2001 uskutočnil okresný súd pojednávanie. Sťažovateľ a jeho právna zástupkyňa sa z neúčasti na súdnom pojednávaní ospravedlnili; pojednávanie bolo odročené na 17. január 2002,

- 17. januára 2002 okresný súd uskutočnil pojednávanie za účasti právnej zástupkynesťažovateľa; pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu zistenia adresy sťažovateľa,

- 20. marca 2002 podal sťažovateľ návrh na vylúčenie zákonného sudcu z dôvodu, jeho zaujatosti, pretože neberie do úvahy ním predložené doklady,

- 11. marca 2003 sa k vznesenej námietke vyjadril zákonný sudca s tým, že sa necíti byť vo veci zaujatý a sťažovateľ doteraz vo veci nebol vypočutý,

-   31.   marca 2003   krajský   súd   uznesením   rozhodol   tak,   že   zákonný sudca   nie   je vylúčený z prejednania a rozhodovania predmetnej veci,

-   29.   januára   2004   okresný   súd   uskutočnil   pojednávanie.   Strana   sťažovateľa   sa pojednávania bez ospravedlnenia nezúčastnila. Pojednávanie bolo odročené na 30. marec 2004,

- 30. marca 2004 okresný súd uskutočnil pojednávanie, vypočul účastníkov konania, ktorým   uložil,   aby   predložili   ďalšie   návrhy   na   vykonanie   dokazovania,   a pojednávanie odročil na neurčito,

- 5. a 22. apríla 2004 oznámili účastníci okresnému súdu adresy svedkov, ktorých navrhujú vo veci vypočuť,

- 1. marca 2005 žalobca požiadal okresný súd o konanie vo veci,

-   5.   apríla 2005   okresný   súd   uskutočnil   pojednávanie,   strana   sťažovateľa   sa   bez ospravedlnenia nedostavila; pojednávanie bolo odročené na 26. máj 2005,

-   24.   mája   2005   sa   sťažovateľ   ospravedlnil   z neúčasti   na   súdnom   pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti,

- 26. mája 2005 okresný súd uskutočnil pojednávanie, súd vypočul predvolaných svedkov,   pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   pre   účely   vykonania   ďalšieho dokazovania,

-   6.   septembra   2005   okresný   súd   uskutočnil   pojednávanie,   na   ktorom   vypočul predvolaných   svedkov;   pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   pre   účely   vykonania ďalšieho dokazovania,

-   7.   februára   2006   okresný   súd   uskutočnil   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené na 14. február 2006 pre účely vyhlásenia rozhodnutia,

- 13. februára 2006 sťažovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu pracovnej cesty,

-   14.   februára   2006   okresný   súd   uskutočnil   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené na 30. máj 2006 pre účely ďalšieho dokazovania,

-   30.   mája   2006   okresný   súd   uskutočnil   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené na 17. október 2006 pre účely ďalšieho dokazovania,

- 6. septembra 2006 žalobca zobral čiastočne späť žalobný návrh do výšky 8 722 Sk,

-   17.   októbra   2006   uskutočnil   okresný   súd   pojednávanie,   na   ktorom   uznesením v časti o zaplatenie sumy 8 722 Sk konanie zastavil a návrh žalobcu na zaplatenie sumy 264 732 Sk vylúčil na samostatné konanie,

- 23. októbra 2006 zobral žalobca čiastočne späť žalobný návrh do výšky 44 999 Sk,

-   5.   januára   2007   okresný   súd   vylúčený   návrh   žalobcu   zaevidoval pod sp. zn. 19 C 2/2007,

- 14. februára 2008 bolo okresnému súdu doručené oznámenie, že žalobca zomrel a jeho právnym nástupcom sa stala jeho manželka A. K. (ďalej len „žalobkyňa“),

- 18. septembra 2008 sa sťažovateľ ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní z dôvodu starostlivosti o maloletú dcéru A.,

-   23.   septembra   2008   okresný   súd   uskutočnil   pojednávanie,   ktoré z dôvodu neprítomnosti sťažovateľa bolo odročené na 2. december 2008,

-   2.   decembra   2008   okresný   súd   uskutočnil   pojednávanie,   na   ktorom   v časti o zaplatenie sumy 44 999 Sk konanie zastavil a žalobu vo zvyšku vylúčil na samostatné konanie,

- 4. februára 2009 okresný súd vylúčený návrh zaevidoval pod sp. zn. 19 C/17/2009,

- 20. mája 2011 okresný súd uskutočnil pojednávanie, ktoré bolo pre neprítomnosť sťažovateľa odročené na 28. jún 2011,

- 28. júna 2011 okresný súd uskutočnil pojednávanie, ktoré bez prerokovania veci (hoci účastníci boli prítomní) bolo odročené na 23. september 2011,

- 23. septembra 2011 uskutočnil okresný súd pojednávanie a rozhodol v merite veci,

- 23. novembra 2001 podal sťažovateľ proti rozsudku okresného súdu odvolanie,

-   23.   januára   2012   okresný   súd   predložil   spis   krajskému   súdu,   aby   rozhodol o podanom odvolaní,

- 23. apríla 2012 krajský súd uznesením zrušil rozsudok okresného súdu, okresný súd prevzal spis 31. mája 2012,

- 7. septembra 2012 právny zástupca sťažovateľa požiadal okresný súd o odročenie pojednávania na iný termín z dôvodu kolízie s iným súdnym pojednávaním,

- 8. novembra 2012 okresný súd uskutočnil pojednávanie, ktoré odročil na neurčito a uložil   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa,   aby v lehote   10 dní   oznámil prípadné   ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania,

- 23. novembra 2012 sťažovateľ doručil okresnému súdu adresy svedkov, ktorých navrhuje vo veci vypočuť,

- 28. marca 2013 okresný súd uskutočnil pojednávanie a po vypočutí predvolaných svedkov   pojednávanie   odročil   na   28.   máj   2013.   Zároveň uložil   sporovým   stranám,   aby v lehote 10 dní oznámili prípadné ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania,

- 28. mája 2013 okresný súd uskutočnil pojednávanie, ktoré po vypočutí účastníkov odročil na neurčito a uložil sporovým stranám, aby v lehote 10 dní oznámili prípadné ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania,

- 11. júla 2013 žalobkyňa žiada okresný súd o nariadenie termínu pojednávania,

- 19. augusta 2013 bol zrušený termín nariadeného pojednávania z dôvodu ukončenia funkcie zákonného sudca a pridelenia veci novému zákonnému sudcovi.

III.

10. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným   rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

11. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

12.   Ústavný   súd   si   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) vo vzťahu k právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   t.   j.   v   obsahu   týchto   práv   podľa   názoru   ústavného   súdu nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. I. ÚS 28/01).

13. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného   súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iným   zákonom   predvídaným   spôsobom,   ktorý znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

14. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu   vyplýva   z   §   119   ods.   1   OSP,   podľa   ktorého   sa   pojednávanie môže   odročiť   len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa podľa § 226 OSP viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

15.   Pri   posudzovaní   otázky,   či   v   súdnom   konaní   došlo   k   zbytočným   prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6   ods.   1   dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj povahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

15.1   Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetom   posúdenia   je   konanie týkajúce sa žaloby o zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom, ktoré začalo 10. decembra 1997 a dosiaľ nebolo na súde prvého stupňa skončené.

15.2   Pokiaľ   ide   o   kritérium   právna   a   faktická   zložitosť   veci,   ústavný   súd   bral do úvahy aj v predmetnom prípade skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (II. ÚS 26/95, I. ÚS   92/97   a   iné)   relevantnú   pre   rozhodnutie.   Na   základe   týchto   hľadísk   konanie o zaplatenie istiny s príslušenstvom nehodnotil ako právne a skutkovo zložité. Zákonný sudca   v   postupe   prejavil   váhavosť   a nerozhodnosť   a uspokojili   sa   s   formalizovaným postupom, znášal prieťahy v konaní.

15.3   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd pri preskúmaní spisu zistil okolnosť, ktorou sťažovateľ čiastočne prispel k zbytočným prieťahom v konaní tým, že na označenej adrese nepreberal opakovane zásielky súdu, ktoré mu boli zasielané od 14. januára 1998 do 15. marca 1999, a pošta ich vrátila z dôvodu, že si ich nevyzdvihol v odbernej lehote. Ďalej sťažoval prispel k prieťahom   v konaní   tým,   že   sa   opakovane   ospravedlňoval   (aj   jeho   právny   zástupca) z neúčasti na súdnom   pojednávaní (18. januára 2001, 29. januára 2004, 5. apríla 2005, 26. mája 2005, 13.   februára 2006, 18.   septembra 2008).   Jeho právny zástupca   požiadal o preloženie súdneho pojednávania nariadeného 19. novembra 2002,   7. septembra 2012 a 7. februára   2013.   Na   strane   druhej   okresný   súd   disponoval   dostatočnými   procesnými nástrojmi, na základe ktorých bolo možné vo veci konať.

15.4 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu   označených   práv   sťažovateľa,   bol   postup   samotného   okresného   súdu.   Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedeného základného práva, ústavný súd zistil, že to tak je. Ústavný súd zároveň pri posudzovaní prihliadal aj na § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sťažovateľ v sťažnosti   nekonkretizoval   obdobia,   počas   ktorých   malo   dôjsť   k zbytočným   prieťahom v napadnutom konaní, ale poukázal na celkovú dĺžku konania v trvaní takmer 16 rokov.

16. Aj vzhľadom na už uvedené (pozri časť III a body 15.1 až 15.4) ústavný súd z hľadiska prieťahov v konaní hodnotil postup okresného súdu ako celok. Napriek tomu, že okresný   súd   v   danej   veci   raz   vecne   rozhodol   (toto   rozhodnutie   však   pre   pochybenia okresného súdu krajský súd zrušil, pozn.), vykonával procesné úkony spojené s prípravou pojednávania,   vykonával   pojednávania,   zabezpečoval   dôkazy,   na   ktoré   sa   účastníci odvolávali,   doručoval   písomnosti,   zisťoval   adresu   sťažovateľa,   predsa   nekonal koncentrovane ani efektívne (pozri tiež časť II odôvodnenia).

17. Ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C/17/2009 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 19 C/573/1998 a sp. zn. 19   C/2/2007)   už   len   z   dôvodu   celkového   trvania   tohto   konania   (16 rokov)   došlo u sťažovateľa   k porušeniu   jeho základného práva   na prerokovanie veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podstatnou v okolnostiach danej veci je skutočnosť, že vec sťažovateľa ako taká nebola do času rozhodovania ústavného súdu právoplatne skončená. Uvedenú dĺžku konania nemožno v rozumnej miere ospravedlniť žiadnymi relevantnými okolnosťami tohto prípadu.

18. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

19.   Keďže   namietané   konanie   nebolo   do   času   rozhodnutia   ústavného   súdu   o sťažnosti   právoplatne   skončené,   ústavný   súd   okresnému   súdu   prikázal,   aby   v   konaní vedenom pod sp. zn. 19 C/17/2009 v ďalšom období postupoval bez zbytočných prieťahov, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

20. Aj keď ústavný súd okresnému súdu prikázal, aby v konaní sp. zn. 19 C/17/2009 konal bez zbytočných prieťahov, nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu uplatnenie tejto svojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná náprava, a preto dospel   k   záveru,   že   treba   rozhodnúť   aj   o   žiadosti   sťažovateľa   priznať   mu   primerané finančné zadosťučinenie.

21.   Podľa   čl.   127   ods.   3   ústavy   ústavný   súd   môže   svojím   rozhodnutím,   ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné   zadosťučinenie.   Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o   ústavnom   súde   ak   ústavný   súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti   rozhodnutia   ústavného   súdu.   Cieľom   primeraného   finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa   zistilo,   že   k porušeniu   došlo   spôsobom,   ktorý   vyžaduje poskytnutie   vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

22. Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 15 000 € z dôvodu svojej dlhodobej frustrácie z nečinnosti a neefektívneho konania súdu i pocitu straty dôvery.

23.   Pri   určení   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad   spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom   pod   sp. zn. 19   C/17/2009   (pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn.   19   C/573/1998 a sp. zn. 19 C/2/2007) a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu považoval ústavný súd priznanie sumy 6 000 € sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods.   4   zákona   o   ústavnom   súde   a   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené   vo   výroku   tohto rozhodnutia v bode 3.

24. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Úspešnému sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom. Advokát vykonal 3 úkony právnych   služieb,   a   to   prevzatie   a prípravu   zastupovania,   spísanie   a   podanie   sťažnosti 9. júla 2013 a vyjadrenie podané 25. októbra 2013. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle   §   11   ods.   3   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“)   vykonaných   je   1/6   z   výpočtového základu 781 €. Odmena za jeden právny úkon je teda 130,16 €, spolu s režijným paušálom 7,81 € predstavuje sumu 137,97 € za jeden úkon. Odmena advokátovi za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom   (za 3 úkony právnych služieb a 3 x paušálna náhrada) predstavuje celkovú sumu 413,91 € plus 20 % DPH (advokát je platcom dane z pridanej hodnoty),   teda   celkovo   predstavuje   sumu   496,69   €.   Priznanú   úhradu   trov   právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právnemu zástupcovi sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).

25. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

26. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde   časti   sťažnosti,   v   ktorej   sťažovateľ   žiadal   priznať   finančné   zadosťučinenie nad ústavným   súdom   priznanú   sumu   uvedenú   v bode   3   výroku   nálezu.   Z   uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

27. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2014