znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 568/2012-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. marca 2013 v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka a Marianny Mochnáčovej prerokoval   prijatú sťažnosť M. S., T.,   A.   T.,   T.,   Ing.   P.   S.,   T.,   J. S., T.,   Š. S., Česká republika, P. S., T., V. S., a A. S., T., zastúpených advokátom JUDr. C. S., Č., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C/18/2004 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. S., A. T., Ing. P. S., J. S., Š. S., P. S., V. S. a A. S. na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručené   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 18/2004 p o r u š e n é b o l o.

2. M. S., A. T. a Ing. P. S.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume každému po 1 000 €   (slovom   tisíc   eur),   J.   S.,   Š.   S.,   P.   S.,   V.   S.   a A.   S.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie   v sume   každému   po 500 €   (slovom   päťsto   eur),   ktoré j e   Okresný   súd Čadca p o v i n n ý   vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Čadca j e   p o v i n n ý   uhradiť M. S., A. T., Ing. P. S., J. S., Š. S., P. S., V. S.   a A.   S. trovy   konania   v sume   1   367,20   €   (slovom   tisíctristošesťdesiatsedem   eur a dvadsať centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet ich právneho zástupcu.

4. V zostávajúcej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   prijal   uznesením č. k. I. ÚS 568/2012-13 z 28. novembra 2012 na ďalšie konanie sťažnosť M. S. (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“), A. T. (ďalej len „sťažovateľka v 2. rade“), Ing. P. S. (ďalej len „sťažovateľ v 3. rade“), J. S. (ďalej len „sťažovateľ vo 4. rade“), Š. S. (ďalej len „sťažovateľ v 5. rade“), P. S. (ďalej len „sťažovateľ v 6. rade“), V. S. (ďalej len „sťažovateľ v 7. rade“) a A. S. [(ďalej len „sťažovateľ v 8. rade“) – spolu ďalej aj „sťažovatelia“], ktorou namietali porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 18/2004.

2. Sťažovatelia svoju sťažnosť odôvodnili takto: „My - sťažovatelia v 1. - 8, rade... vystupujeme v konaní pred Okresným súdom... v postavení odporcov.

Návrhom zo dňa 17. 2. 2003 podali navrhovatelia v 1. - 19. rade návrh proti nám – sťažovateľom v 1., 2., 3. rade a našej právnej predchodkyni nebohej E. S... po ktorej sme právni   nástupcovia   my   -   sťažovatelia   v   4.   -   8.   rade,   o   určenie   vlastníckeho   práva k nehnuteľnostiam,   o   určenie,   že   nehnuteľnosti   patria   do   dedičstva   a   o   nariadenie predbežného opatrenia.

Okresný   súd   v   Čadci   uznesením   č.   13   NcC/13/2003   zo   dňa   3.   3.   2003   vydal predbežné opatrenie, kde nám bolo zakázané prevádzať vlastnícke právo na tretie osoby, žalované nehnuteľnosti zaťažiť vecným bremenom, záložným právom alebo iným vecným právom a bolo nám zakázané na nich ťažiť drevnú hmotu. Na základe nášho odvolania Krajský súd v Žiline uznesením 8 Co/205/03 zo dňa 26. 8. 2003 toto predbežné opatrenie zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol...

Prvé pojednávanie sa uskutočnilo dňa 6. 4. 2004. Odvtedy bolo vo veci vykonaných veľké množstvo pojednávaní, dňa 26. 10. 2004 sa uskutočnila ohliadka na mieste samom, bol vypracovaný znalecký posudok znalcom Ing. M. K., avšak o merite veci doteraz nebolo rozhodnuté. OS v Čadci postupuje v konaní s vážnymi prieťahmi, hneď na začiatku konania OS v Čadci netrval na tom, aby navrhovatelia odstránili vady svojho podania, doložili všetky potrebné podklady pre rozhodnutie v konaní a to hlavne výpisy z pozemkovej knihy, riadne listy vlastníctva a podobne. Od roku 2003 sme pod neustálym psychickým tlakom, pretože súd vo veci doteraz nerozhodol a nie je ani predpoklad, že v blízkej dobe bude vo veci rozhodnuté...

Máme za to, že nečinnosťou OS Čadca bolo porušené naše základné právo uvedené v... článku 48 ods. 2/ Ústavy SR, aby naša vec pred OS sa prerokovala bez zbytočných prieťahov...“

3. Na základe už uvedeného sťažovatelia ústavnému súdu navrhli, aby o ich sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo M. S., A. T., Ing. P. S., J. S., Š. S., P. S., V. S. a A. S. na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručené   v   článku   48   odsek   2   Ústavy... postupom   Okresného   súdu...   v   konaní   vedenom   pod   spisovou   značkou   12   C/18/2004 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu...   v   konaní   vedenom   pod   spisovou   značkou   12   C/18/2004 prikazuje ďalej konať bez zbytočných prieťahov.

3.   M.   S.,   A.   T.,   Ing.   P.   S.,   J.   S.,   Š.   S.,   P.   S.,   V.   S.   a A.   S.   priznáva   finančné zadosťučinenie v sume po 3.000,- eur... ktorý je Okresný súd... povinný zaplatiť im do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd... je povinný uhradiť M. S., A. T., Ing. P. S., J. S., Š. S., P. S., V. S. a A. S. trovy konania v sume 1.367,20 eur do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet ich právneho zástupcu JUDr. C. S., advokáta AK Č.“

Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnili takto: „... My sa nachádzame v stave právnej neistoty od roku 2003 až doteraz, pričom tento stav na nás pôsobí veľmi nepriaznivo a to hlavne na naše zdravie a psychiku.“

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila za okresný súd jeho   predsedníčka   listom   sp. zn. Spr.   1726/12   z   19.   decembra   2012.   Právny   zástupca sťažovateľov   k vyjadreniu   okresného   súdu   nezaujal   stanovisko.   Predsedníčka   okresného súdu vo vyjadrení uviedla: „Po dôkladnom preštudovaní spisového materiálu konštatujem vo veci prieťahy v konaní. Aj sťažovatelia prispeli svojím správaním k doterajšej dĺžke konania   (osobne   sa   nezúčastňovali   pojednávaní,   podávanie   odvolaní   voči   vydaných uzneseniam,   spis   bolo   potrebné   viackrát   zasielať   na   nadriadený   súd),   čo   však neospravedlňuje neúmerne dlhé konanie...“

4.1 Súčasťou vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti sťažovateľov bolo aj vyjadrenie zákonného sudcu konajúceho vo veci, ktorý k veci uviedol:

„Zmienené   prieťahy   v   konaní   -   pretrvávajúce   i   po   pridelení   veci   na   vybavenie do môjho senátu od 03. 5. 2012 (za ktoré obdobie mi prislúcha sa k ich dôvodom vyjadriť) sú nepochybne spôsobené i subjektívnymi nedostatkami pri organizácie práce zo strany konajúceho   zákonného   sudcu,   súčasne   však   nevyhnutne   súvisia   spotrebou   riadneho naštudovania   pomerne   rozsiahleho   spisového   materiálu,   v   prvom   rade   predovšetkým po procesnej   stránke   a   to   všetko   za   súčasného   vybavovania   ostatných   vecí   v   senáte a za existencie podmienok práce v mojom senáte...

Dodávam,   že   za   dlhodobo   pretrvávajúcej   nepriaznivej   personálnej   situácie na tunajšom súde, spôsobujúcej stav neprimeranej zaťaženosti sudcov pri rozhodovaní vecí, osobitne potom v senáte 10C (dávam ďalej okrem iného do pozornosti postupný odchod troch sudcov z občianskoprávneho úseku súdu v priebehu uplynulého roku - bez náhrady) a dlhodobo pretrvávajúcich nedostatočných podmienok pre výkon všeobecného súdnictva v Slovenskej republike,   objektívne nie je   možné vo   všetkých   veciach súčasne   konať   bez prieťahov v konaní.“

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

6. Z obsahu sťažnosti, jej príloh, vyjadrení účastníkov konania a obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu sp. zn. 12 C 18/2004 ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom:

Dňa 27. februára 2003 navrhovatelia A. S. a spol. (ďalších 18 navrhovateľov) podali žalobu o určenie vlastníckeho práva a o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, proti žalovaným 1. M. S., 2. A. T., 3. E. S. (právnej predchodkyni sťažovateľov vo 4. až v 8. rade) a 4. Ing. P. S. Žalobcovia zároveň podali návrh na nariadenie predbežného opatrenia. «Dňa 3. marca 2003 okresný súd uznesením nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovaným nakladať so spornými nehnuteľnosťami a ťažiť z nich drevnú hmotu. Dňa   17.   marca   2003   žalovaní   podali   odvolanie   proti   uzneseniu   o   nariadení predbežného opatrenia.

Dňa 23. apríla 2003 okresný súd vyzval žalovaných na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie.

Dňa   24.   apríla   2003   okresný   súd   zaslal   žalobcom   odvolanie   žalovaných   na vyjadrenie (žalobcovia sa k odvolaniu nevyjadrili).

Dňa 12. mája 2003 žalovaní zaplatili súdny poplatok za odvolanie.

Dňa 14. júla 2003 bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní žalovaných.

Dňa 26. augusta 2003 krajský súd odvolaním napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Dňa 15. októbra 2003 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 26. novembra 2003 okresný súd vyzval žalobcov na predloženie znaleckého posudku na sporné nehnuteľnosti pre účely vyrubenia súdneho poplatku.

Dňa   17.   decembra   2003   právny   zástupca   žalobcov   oznámil   hodnotu   sporných nehnuteľností.

Dňa 19. januára 2004 okresný súd vyzval žalobcov na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu.

Dňa   29.   januára   2004   žalobcovia   požiadali   o   predĺženie   lehoty   na   zaplatenie súdnych poplatkov do 15. februára 2004.

Dňa 4. februára 2004 žalobcovia zaplatili súdne poplatky za žalobu. Dňa 11. februára 2004 bol spis prevedený do registra „C“ a vec bola pridelená na rozhodnutie sudcovi okresného súdu JUDr. K. K.

Dňa 2. marca 2004 okresný súd vyzval žalovaných, aby sa vyjadrili k žalobe. Dňa 26. marca 2004 sa žalovaní v 1. až 3. rade, zastúpení advokátom JUDr. S., vyjadrili k žalobe.

Dňa   6.   apríla   2004   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   bolo   nariadené dokazovanie výsluchom účastníkov konania. Pojednávanie bolo odročené na 27. máj 2004 pre účely ďalšieho výsluchu účastníkov.

Dňa 20. apríla 2004 žalobca Ing. D. okresnému súdu oznámil, že vzhľadom na svoj zdravotný stav „odstupuje“ zo súdneho konania.

Dňa 27. mája 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 22. jún 2004   pre   účely   vypočutia   žalovaných   a   vykonania   ďalšieho   dokazovania.   Žalovaný vo 4. rade splnomocnil na zastupovanie v konaní advokáta JUDr. S.

Dňa 28. mája 2004 právny zástupca žalobcov predložil listinné dôkazy vo veci. Dňa 11. júna 2004 právny zástupca žalovaných požiadal o odročenie pojednávania nariadeného na 22. jún 2004 z dôvodu kolízie pojednávaní.

Dňa 22. júna 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu, že sa nedostavil žiaden z účastníkov, na 2. september 2004.

Dňa 30. júla 2004 žalobca Ing. D. opätovne oznámil okresnému súdu, že vzhľadom na svoj zdravotný stav „odstupuje“ zo súdneho konania.

Dňa 2.   septembra 2004   sa   uskutočnilo pojednávanie,   na ktorom   súd   pokračoval vo výsluchu   účastníkov   konania.   Pojednávanie   bolo   odročené   na   30.   september   2004 pre účely vypočutia svedkyne A. T.

Dňa 30.   septembra 2004   sa   uskutočnilo pojednávanie,   na ktorom   bola vypočutá predvolaná svedkyňa. Pojednávanie bolo odročené pre účely ustanovenia súdneho znalca a vykonania ohliadky na mieste samom. Okresný súd uznesením zároveň uložil účastníkom konania, aby zložili preddavok na trovy ohliadky a znaleckého dokazovania.

Dňa 13. októbra 2004 okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie a kartografie Ing. K.

Dňa 20. októbra 2004 sa žalovaní odvolali proti uzneseniu z 30. septembra 2004, ktorým okresný súd uložil účastníkom zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Dňa   21.   októbra   2004   žalobkyňa   M.   S.   zložila   preddavok   na   trovy   znaleckého dokazovania.

Dňa 26.   októbra 2004 sa uskutočnila ohliadka na mieste samom,   na ktorej boli vypočutí prítomní svedkovia žalobcov. Okresný súd zároveň požiadal Správu katastra Č. (ďalej len „správa katastra“) o zapožičanie spisu č. Čd 415/58.

Dňa 27. októbra 2004 právny zástupca žalobcov predložil listinné dôkazy vo veci a návrh na vypočutie svedka.

Dňa 29. novembra 2004 právny zástupca žalovaných predložil návrh na vypočutie svedkov.

Dňa 15. decembra 2004 správa katastra doručila požadovaný spis. Dňa 10. augusta 2005 právny zástupca žalobcov požiadal okresný súd, aby vo veci konal a nariadil pojednávanie.

Dňa   12.   augusta   2005   okresný   súd   uznesením   nariadil   ustanovenému   znalcovi znaleckú úlohu zidentifikovať sporné nehnuteľnosti.

Dňa 5. septembra 2005 znalec predložil znalecký posudok č. 25/2005 a vyúčtovanie znalečného.

Dňa 6. októbra 2005 okresný súd uznesením priznal znalcovi odmenu a náhradu hotových výdavkov v sume 4 665 Sk.

Dňa   28.   novembra   2005   okresný   súd   zaslal   vypracovaný   znalecký   posudok účastníkom na vyjadrenie.

Dňa 21. februára 2006 okresný súd nariadil pojednávanie na 18. apríl 2006. Dňa 18. apríla 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vypočutý znalec Ing. K. Právny zástupca žalovaných oznámil, že žalovaná E. S. zomrela. Pojednávanie bolo odročené na neurčito pre účely zistenia okruhu dedičov.

Dňa 24. mája 2006 okresný súd požiadal notárku JUDr. K. o oznámenie okruhu dedičov po nebohej žalovanej.

Dňa 13. júna 2006 notárka JUDr. K. oznámila okruh dedičov po nebohej. Dňa 4. augusta 2006 okresný súd uznesením priznal znalcovi Ing. K. znalečné, ktoré zaslal účastníkom konania. Okresný súd zároveň vyzval právnych nástupcov žalovanej v 3. rade, aby sa vyjadrili k žalobe.

Dňa 7. augusta 2006 právny zástupca žalobcov oznámil, že žalobca V. Ch. zomrel... Dňa 4. a 5. septembra 2006 právni nástupcovia žalovanej E. S. podali odvolanie proti uzneseniu o priznaní odmeny súdnemu znalcovi. Dňa 19. septembra 2006 okresný súd požiadal notárku JUDr. Č. o oznámenie okruhu dedičov po nebohom žalobcovi V. Ch. Dňa 25. septembra 2006 notárka JUDr. Č. oznámila okruh dedičov po nebohom. Dňa   23.   októbra   2006   bol   spis   predložený   krajskému   súdu   na   rozhodnutie o odvolaniach proti uzneseniu o priznaní odmeny súdnemu znalcovi zo 4. augusta 2006. Dňa 22. decembra 2006 krajský súd uznesením potvrdil uznesenie okresného súdu zo 4. augusta 2006 o priznaní odmeny súdnemu znalcovi.

Dňa 11. januára 2007 právny zástupca žalobcov požiadal okresný súd, aby vo veci konal a nariadil pojednávanie.

Dňa 19. februára 2007 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 25.   apríla 2007   okresný   súd   vyzval   právnych   nástupcov žalobcu V.   Ch.   na oznámenie, či vstupujú do konania na strane žalobcu.

Dňa 22. mája 2007 právny nástupca Mgr. V. Ch. oznámil, že splnomocňuje svoju matku E. Ch. na svoje zastupovanie vo veci.

Dňa 9. júla 2007 okresný súd opätovne vyzval Mgr. V. Ch. na oznámenie, či vstupuje do konania.

Dňa   10.   augusta   2007   Mgr.   V.   Ch.   oznámil,   že   vstupuje   do   konania   na   strane žalobcu.

Dňa 13. augusta 2007 okresný súd nariadil pojednávanie na 14. september 2007. Dňa 15. augusta 2007 okresný súd uznesením pripustil, aby do konania na miesto nebohého žalobcu V. Ch. vstúpil jeho syn Mgr. V. Ch.

Dňa   14.   septembra   2007   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené na 4. december 2007 pre účely zistenia, či žalobca Ing. D. vzal svojím podaním návrh späť, a pre účely rozhodnutia o prípadnom späťvzatí.

Dňa 26. septembra 2007 okresný súd požiadal správu katastra o zaslanie fotokópií pozemkovoknižných vložiek č. 5987 a č. 8160, kat. územie T. Zároveň vyzval žalobcu Ing. D. na oznámenie, či trvá na podanej žalobe.

Dňa 17. októbra 2007 správa katastra doručila fotokópie požadovaných listín. Dňa 22. októbra 2007 žalobca Ing. D. oznámil, že trvá na podanej žalobe a žiada okresný súd, aby pokračoval v konaní.

Dňa   25.   októbra   2007   okresný   súd   uznesením   nariadil   doplnenie   znaleckého dokazovania znalcom Ing. K.

Dňa   4.   decembra   2007   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené na 4. február 2008 pre účely doplnenia znaleckého dokazovania.

Dňa   11.   decembra   2007   právny   zástupca   žalovaných   v   zmysle   záverov z pojednávania konaného 4. decembra 2007 predložil návrhy na vypočutie svedkov. Dňa 4. februára 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré po vypočutí navrhnutých svedkov bolo odročené na neurčito pre účely predloženia spisu súdnemu znalcovi. Dňa   26.   februára   2008   súdny   znalec   predložil   vypracovaný   znalecký   posudok č. 10/08 spolu s vyúčtovaním svojej odmeny.

Dňa   14.   marca   2008   okresný   súd   uznesením   priznal   znalcovi   znalečné.   Zároveň zaslal predložený znalecký posudok účastníkom konania na vyjadrenie.

Dňa   15.   apríla   2008   jeden   zo   žalovaných   podal   odvolanie   proti   uzneseniu zo 14. marca 2008 o priznaní znalečného súdnemu znalcovi. Zároveň sa právny zástupca žalobcov vyjadril k predloženému znaleckému posudku.

Dňa   6.   októbra   2008   právny   zástupca   žalobcov   doručil   žiadosť   o   nariadenie pojednávania.

Dňa 10. októbra 2008 okresný súd nariadil pojednávanie na 18. november 2008. Dňa 20. októbra 2008 právny zástupca žalobcov požiadal o odročenie pojednávania na iný termín z dôvodu kolízie pojednávaní.

Dňa   5.   novembra   2008   právny   zástupca   žalovaných   doručil   návrh   na   vypočutie svedka.

Dňa 18. novembra 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré po vypočutí účastníkov konania   bolo   odročené   na   13.   január   2009   pre   účely   uzavretia   mimosúdnej   dohody a predvolania navrhnutých svedkov.

Dňa 9. decembra 2008 okresný súd zrušil pojednávanie nariadené na 13. január 2009 a odročil ho na 20. január 2009.

Dňa   20.   januára   2009   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené na 24. marec 2009 pre účely doplnenia dokazovania a uzavretia mimosúdnej dohody. Dňa 24. marca 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito pre účely uzatvorenia mimosúdnej dohody. Právnemu zástupcovi žalobcov súd uložil, aby v lehote   30   dní   oznámil,   či   došlo   k   mimosúdnej   dohode,   resp.   či   má   ďalšie   návrhy na vykonanie dôkazov.

Dňa   8.   júna   2009   právny   zástupca   žalobcov   oznámil,   že   k   mimosúdnej   dohode nedošlo a žiada pokračovať v konaní.

Dňa   23.   júla   2009   okresný   súd   vyzval   žalobcov,   aby   odstránili   vady   návrhu na začatie konania pod sankciou jeho odmietnutia.

Dňa 21. augusta 2009 žalobca Mgr. V. Ch. reagoval na uznesenie okresného súdu z 23. júla 2009.

Dňa 2. decembra 2009 okresný súd podanie žalobcov odmietol. Dňa   21.   decembra   2009   sa   žalobcovia   odvolali   proti   uzneseniu   okresného   súdu z 2. decembra 2009.

Dňa 22. decembra 2009 sa žalovaní odvolali proti uzneseniu z 2. decembra 2009 v časti, v ktorej im nebola priznaná náhrada trov konania.

Dňa   13.   januára   2010   okresný   súd   zaslal   žalovaným   odvolanie   žalobcov na vyjadrenie.

Dňa   21.   januára   2010   okresný   súd   zaslal   odvolanie   žalovaných   žalobcom na vyjadrenie.

Dňa 8. februára 2010 sa žalovaní vyjadrili k odvolaniu žalobcov. Dňa   14.   apríla   2010   bol   spis   predložený   krajskému   súdu   na   rozhodnutie o odvolaniach účastníkov.

Dňa 29. apríla 2010 krajský súd vrátil spis bez meritórneho rozhodnutia z dôvodu, že napadnuté uznesenie nebolo riadne doručené účastníkom konania.

Dňa 16. júna 2010 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 21. júla 2010 bol spis opätovne predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaniach účastníkov.

Dňa 26. augusta 2010 krajský súd uznesením rozhodol o odvolaniach účastníkov konania tak, že napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Dňa 28. septembra 2010 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 12. novembra 2010 okresný súd nariadil pojednávanie na 7. december 2010. Dňa 30. novembra 2010 právny zástupca žalobcov doručil okresnému súdu zmenu návrhu na začatie konania.

Dňa 1. decembra 2010 žalovaní podali proti uzneseniu krajského súdu z 26. augusta 2010 dovolanie.

Dňa 7. decembra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito pre   účely   predloženia   spisu   Najvyššiemu   súdu   Slovenskej   republiky   na   rozhodnutie o dovolaní.

Dňa   15.   decembra   2010   okresný   súd   zaslal   dovolanie   žalovaných   na   vyjadrenie žalobcom.

Dňa 20. januára 2011 sa žalobcovia vyjadrili k dovolaniu žalovaných. Dňa 26. januára 2011 okresný súd požiadal Obecný úrad v T. a Obecný úrad v N. o zaslanie úmrtných listov žalobkyne M. Ch. a žalobcu F. M.

Dňa 1. februára 2011 Matričný úrad v T. oznámil, že M. Ch. zomrela v Č. Dňa 4. februára 2011 okresný súd požiadal Mesto Č. o zaslanie úmrtného listu M. Ch. Dňa 8. februára 2011 Matričný úrad v Č. doručil úmrtný list M. Ch. Dňa 14. februára 2011 Matričný úrad v N. oznámil, že F. M. zomrel v M.

Dňa 16. februára 2011 okresný súd požiadal Mesto M. o zaslanie úmrtného listu F. M. Dňa 24. februára 2011 okresný súd obdržal od Mesta M. oznámenie o úmrtí F. M. Dňa 2. mája 2011 spis vrátený z ústavného súdu okresnému súdu. Dňa 4. mája 2011 okresný súd požiadal Okresný súd Námestovo o oznámenie či je vedené dedičské konanie po zomrelom F. M.

Dňa 4. mája 2011 okresný súd požiadal Mestský úrad v Č. a Obvodné oddelenie Policajného zboru Slovenskej republiky Č. o zistenie pobytu navrhovateľky v 18. rade A. S. Dňa 26. mája 2011 okresný súd obdržal z Okresného súdu Námestovo osvedčenie o dedičstve po poručiteľovi F. M.

Dňa 26. mája 2011 Mestský úrad v Čadci oznámil, že A. S. sa odhlásila z trvalého pobytu a uviedla novú adresu: P.

Dňa 3. júna 2011 Obvodné oddelenie Policajného zboru Slovenskej republiky Č. oznámilo novú adresu trvalého pobytu navrhovateľky v 18. rade A. S., P.» (Ústavný súd si uvedený skutkový stav za obdobie od 27. februára 2003 až do 15. februára 2011 osvojil podľa § 55 zákona o ústavnom súde z nálezu sp. zn. II. ÚS 199/2011 z 24. augusta 2011, v rámci   ktorého   ústavný   súd   už   na   návrh   navrhovateľov   posudzoval   prieťahy   v teraz posudzovanom konaní okresného súdu, pozn.).

Po vydaní nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 199/2011 z 24. augusta 2011 boli vykonané tieto úkony:

Dňa 24. augusta 2011 okresný súd predložil spis najvyššiemu súdu na rozhodnutie o dovolaní. Najvyšší súd prevzal spis 16. septembra 2011.

Dňa 31. októbra 2011 najvyšší súd uznesením sp. zn. 2 Cdo 178/2011 napadnuté uznesenie   krajského   súdu   sp.   zn.   6   Co   249/2010   a uznesenie   okresného   súdu č. k. 12 C 18/2004-335 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd prevzal spis 7. decembra 2011.

Dňa 7. februára 2012 dal sudca kancelárii pokyn na nariadenie termínu pojednávania na 22. marec 2012.

Dňa   14.   februára   2012   sa   advokát   navrhovateľov   ospravedlnil   z neúčasti na nariadenom   pojednávaní   z dôvodu   kolízie   s iným   poskytovaním   právnych   služieb a požiadal o odročenie pojednávania.

Dňa 16. februára 2012 okresný súd zrušil termín pojednávania a určil nový termín pojednávania na 27. marec 2012.

Dňa 20. marca 2012 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľa v 1. rade o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov.

Dňa   27.   marca   2012   okresný   súd   uskutočnil   súdne   pojednávanie. Pre neospravedlnenú neprítomnosť na pojednávaní okresný súd uložil poriadkové opatrenia –   pokutu   po   500   €   viacerým   navrhovateľom.   Právny   zástupca   navrhovateľov   navrhol odročiť súdne pojednávania z dôvodu, že navrhovateľ vo 4. rade zomrel, je potrebné vyzvať dedičov,   či   súhlasia   so   vstupom   do   konania   a zmenou   žalobného   návrhu.   Okresný   súd pojednávanie odročil na neurčito.

Dňa   2.   mája   2012   opatrením   podpredsedu   okresného   súdu   z dôvodu   prerušenia výkonu   funkcie   doterajšieho   zákonného   sudcu   bol   spis   pridelený   na   prerokovanie a rozhodnutie sudcovi Mgr. R. G.

Dňa 10., 15. a 16. mája 2012 proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty podali odvolanie viacerí dotknutí účastníci konania.

Dňa 14. mája 2012 bol okresnému súdu doručený návrh na zmenu žalobného petitu.Dňa 14. decembra 2012 okresný súd uznesením pripustil zmenu žalobného petitu a zrušil v celom rozsahu uznesenie z 27. marca 2012 o uložení poriadkovej pokuty. Ďalej navrhovateľov   vyzval,   aby   zaujali   stanovisko   k procesnému   právnemu   nástupníctvu po navrhovateľovi vo 4. rade a pôvodnej odporkyni v 3. rade.

Dňa   17.   decembra   2012   okresný   súd   nariadil   termín   súdneho   pojednávania na 15. marec 2013.

III.

7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným   rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

8.   Sťažovatelia   sa   svojou   sťažnosťou   domáhali   vyslovenia   porušenia   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v zmysle ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

9. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).

10.   Priznanie   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

11.   Ak   závisí   rozhodnutie   od   posúdenia   skutočností,   na   ktoré   treba   odborné vedomosti, ustanoví súd podľa § 127 OSP po vypočutí účastníkov znalca. Ustanovení znalci boli povinní podľa § 8 zákona č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení neskorších predpisov [s účinnosťou od 1. septembra 2004 podľa § 16 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   znalcoch   a   tlmočníkoch)]   vykonať   znaleckú činnosť riadne a včas.

12. Podľa § 16 ods. 4 zákona o znalcoch a tlmočníkoch zadávateľ je oprávnený pred vykonaním   úkonu   znaleckej   činnosti   prekonzultovať   so   znalcom   znalecké   otázky, prerokovať uplatnenie nároku na preddavok a možnosti znalca vykonať úkon znaleckej činnosti v požadovanej lehote. Podľa § 27 ods. 1 písm. a) zákona o znalcoch a tlmočníkoch znalec sa dopustí správneho deliktu, ak spôsobí bez vážnych dôvodov uznaných súdom alebo iným orgánom verejnej moci prieťahy v súdnom alebo inom konaní, v ktorom bol ustanovený; za spôsobenie prieťahov sa považuje prekročenie lehoty určenej na vykonanie úkonu súdom alebo iným orgánom verejnej moci o viac ako 30 dní.

13. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

14.   Pokiaľ   ide   o   kritérium   právna   a   faktická   zložitosť   veci,   predmetom   konania vedeného   okresným   súdom   je   rozhodovanie   o   určenie   vlastníckeho   práva   a určenie,   že nehnuteľnosti patria do dedičstva. Konanie sa začalo 27. februára 2003 a doteraz nebolo na súde prvého stupňa ani raz meritórne rozhodnuté. V čase rozhodovania ústavného súdu konanie vedené na okresnom súde v predmetnej veci trvá desať rokov. Konania tohto typu tvoria   štandardnú   súčasť   rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov,   ktorá   je dostatočne poznaná (judikatúra, rozbory), preto vec nemožno posúdiť ako právne zložitú.

15.   Vzhľadom   na vyšší   počet   účastníkov   konania na strane   žalobcov   i odporcov (vekovo starších, niektorí v priebehu konania aj zomreli) a nutnosť nariadenia znaleckého dokazovania   možno   napadnuté   konanie   považovať   po   skutkovej   stránke   za   zložitejšie. Samotnú   skutkovú   zložitosť   však   nemožno   dávať   do súvislosti   s   pretrvávajúcou neefektívnou činnosťou okresného súdu.

16. Na základe žiadosti okresného súdu notárka JUDr. Ľ. K. listom z 8. júna 2006 oznámila, že sťažovatelia   vo 4.   až v 8. rade sú   dedičmi   po poručiteľke E.   S. Uvedená skutočnosť   má   podľa   názoru   ústavného   súdu   význam   pre   vymedzenie   obdobia,   ktoré podlieha   posúdeniu   namietanej   protiústavnosti   konania   okresného   súdu,   pretože v uvedenom   prípade   v dôsledku   zmeny   účastníkov   konania   nedošlo   ku vzniku   nového procesnoprávneho   vzťahu,   ale   k procesnoprávnemu   nástupníctvu   do   už   existujúceho procesnoprávneho   vzťahu   (m. m. I. ÚS   52/01). Z týchto   dôvodov   ústavný   súd   pri posudzovaní   postupu   okresného   súdu   prihliadal   u sťažovateľov   vo   4.   až   v   8.   rade   aj na obdobie týkajúce sa ich právneho predchodcu.

17.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľov v preskúmavanej   veci,   ústavný   súd   zistil   okolnosť,   ktorá   bola   osobitne   zohľadnená pri posudzovaní   otázky,   či   a   z   akých   dôvodov   došlo   v   tomto   konaní   k   zbytočným prieťahom. Procesné správanie sťažovateľov bolo tiež dôvodom celkovej dĺžky súdneho konania (pozri chronologický priebeh konania v časti II odôvodnenia), lebo aj keď využívali zákonné postupy a podávali opravné prostriedky, ktoré im dáva Občiansky súdny poriadok proti rozhodnutiu okresného súdu, neboli v nich úspešní.

18. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci, pričom   zbytočné   prieťahy   v   konaní   posudzoval   ako   celok   s   prihliadnutím   na   všetky okolnosti prípadu vrátane významu predmetného konania pre jeho účastníkov. Pri skúmaní skutočnosti,   či   v   dôsledku   postupu   okresného   súdu   došlo   k   porušeniu   sťažovateľmi uvedeného základného práva, ústavný súd zistil, že to tak je. Ústavný súd zároveň prihliadal na § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Vychádzajúc z predloženej sťažnosti a z pripojených dokumentov, ako aj zo stanovísk účastníkov konania a   na   vec sa   vzťahujúceho   súdneho   spisu   a veci   vedenej   na   tunajšom   súde   pod   sp.   zn. II. ÚS 199/2011   ústavný   súd   konštatuje   predovšetkým   neefektívne   správanie   okresného súdu, ktoré v spojitosti s celkovou dĺžkou súdneho konania (10 rokov) malo za následok zistenie   prieťahov.   Okresný   súd   nevykonával   úkony   smerujúce   k   rýchlemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia nachádzali.

19.   Ústavný   súd   sa   priklonil   k   názoru   sťažovateľov,   že   k   zbytočným   prieťahom v konaní došlo, aj keď v predmetnej veci okresný súd určité úkony vykonal (zabezpečoval dôkazy,   nariaďoval   znalecké   dokazovanie,   rozhodoval   o   prípustnosti   návrhu   na   zmenu žalobného petitu a okruhu účastníkov konania, uskutočňoval súdne pojednávania a rozhodol o odmenách pre znalcov). Okresný súd bol nečinný napr. v čase od 15. decembra 2004 do 12.   augusta   2005   (8   mesiacov),   ďalej   od   28. novembra   2005   do   18.   apríla   2006 (5 mesiacov) a ďalej od 14. marca 2008 do 18. novembra 2008 (8 mesiacov). Už len takto zistená doba nečinnosti okresného súdu predstavuje 21 mesiacov.

20. Okresný súd vzhľadom na celkovú dĺžku konania nekonal sústredene a efektívne, keď pristúpil k odstraňovaniu nedostatkov návrhu na začatie konania po šesť a pol roku po podaní návrhu a po vykonaní rozsiahleho dokazovania vo veci. Sudca prejavil váhavosť a nerozhodnosť   a   uspokojil   sa   s   formalizovaným   postupom   opakovaním   súdnych pojednávaní. Z judikatúry ústavného súdu pritom vyplýva, že zbytočné prieťahy v konaní môžu   byť   zapríčinené   nielen   samotnou   nečinnosťou   všeobecného   súdu,   ale   aj   jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08), a rovnako tak môže zapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy aj nesprávna činnosť štátneho orgánu (m. m. II. ÚS 33/99), t. j. v danom prípade okresného súdu.

21. Okresný súd si teda nezvolil taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty sťažovateľov, potvrdzuje to hlavne skutočnosť, keď mu bol 5. septembra 2005 doručený vyhotovený znalecký posudok, ale účastníkom konania ho   odoslal   až   28. novembra   2006   (podobných   čiastkových   prieťahov   bolo   opakovane zistených ústavným súdom, pozri časť II). Okresný súd napriek tomu, že s veľkým časovým predstihom nariaďoval termíny súdnych pojednávaní, na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania   reagoval   oneskorene,   čím   prejavil   nerozhodnosť   a   váhavosť   v postupe   pri rozhodovaní. Ústavný súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že aj keď okresný súd uznesením z 2. decembra 2009 podanie žalobcov odmietol, ktoré krajský súd uznesením z 26. augusta potvrdil, predsa podané dovolanie sťažovateľov v 1. až 3. rade bolo dôvodné. Vychádzajúc z dôvodov uvedených Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v zrušujúcom   uznesení   (napadnuté   uznesenia   sú   postihnuté   závažnou   procesnou   vadou, preto   nemôžu   byť   považované   za   správne)   možno   na   ujmu   neefektívneho   správania okresného   súdu   pripísať   aj   uvedenú   skutočnosť.   Aj   keď   samotná   dĺžka   konania   pred krajským súdom (3 a pol mesiaca) a najvyšším súdom (viac ako 3 mesiace) nie je z hľadiska posudzovaných   prieťahov   v konaní   zanedbateľná,   vychádzajúc   z   dôvodov   uvedených najvyšším   súdom   v   zrušujúcom   uznesení   možno   pripísať   aj   uvedenú   dobu   na   ujmu neefektívneho   správania   okresného   súdu.   Podstatnou   v okolnostiach   danej   veci   je skutočnosť, že vec sťažovateľov po vyše 10 rokoch sa stále nachádza na súde prvého stupňa bez jediného meritórneho rozhodnutia.

22.   Okresný   súd   v   spore   sťažovateľov   nekonal   koncentrovane a   bez   zbytočných prieťahov.   Nečinnosť   okresného   súdu   charakterizuje   konanie   vedené   pod   sp.   zn. 12 C/18/2004 ako celok, ktoré doteraz nie je skončené ani na prvom stupni.

23. Obranu okresného súdu spočívajúcu v personálnych problémoch ako dôvodu, ktorý   by   mal   byť   objektívnou   príčinou   spôsobujúcou   prieťahy   v   konaní,   ústavný   súd neakceptoval. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 48/96, II. ÚS 52/99, III. ÚS 17/02) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť,   že   Slovenská   republika   nevie   alebo   nemôže   v   čase   konania   zabezpečiť primeraný   počet   sudcov   alebo   ďalších   pracovníkov   na   súde,   ktorý   oprávnený   subjekt požiadal   o   odstránenie   svojej   právnej   neistoty,   nemôžu   byť   dôvodom   na   zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

24.   V neposlednom   rade   predsedníčka   okresného   súdu   vo   vyjadrení   k sťažnosti v liste sp. zn. Spr 1726/12 z 19. decembra 2012 uznala sťažnosť na prieťahy v konaní.

25. Ústavný súd dospel   k záveru (v súlade i so závermi obsiahnutými vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 199/2011), že doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C/18/2003 už len z dôvodu celkového trvania tohto konania   (viac   ako   10   rokov)   došlo   u   sťažovateľov   k porušeniu   ich   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Uvedenú dĺžku konania nemožno v rozumnej miere ospravedlniť žiadnymi relevantnými okolnosťami tohto prípadu.

26.Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

27. Sťažovatelia sa domáhali tiež vyslovenia príkazu, aby okresný súd konal vo veci bez zbytočných prieťahov [čl. 127 ods. 2 ústavy v spojitosti s § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Keďže uvedenú povinnosť už ústavný súd vyslovil vo svojom náleze sp. zn.   II.   ÚS   199/2011   z   24.   augusta   2011,   nebolo   potrebné   opakovane   rozhodnúť   aj o tomto návrhu sťažovateľov. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

28. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy (§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde) ústavný súd môže   svojím   rozhodnutím,   ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Podľa § 56 ods.   5 zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní   primeraného   finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

29.   Sťažovatelia   v   sťažnosti   žiadali   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie každému v sume po 3 000 €. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na okolnosti danej veci (najmä na neprimeranú dĺžku konania pred okresným súdom sp. zn. 12 C/18/2004,   na   jej   predmet   a   význam   pre   účastníkov   konania)   dospel   ústavný   súd k názoru,   že   len   konštatovanie   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať im aj primerané finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, a to podľa zásad spravodlivosti   a s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   zisteného   porušenia   ich   práv sťažovateľom   v 1.   až   3. rade   každému   po 1   000 €   a sťažovateľom   vo   4.   až   v   8.   rade každému po 500 € (pozri bod 16). Ústavný súd pri určení výšky priznaného finančného zadosťučinenia   prihliadal   na skutočnosť,   (i)   že   sťažovatelia   v posudzovanom   súdnom konaní   vystupujú   v procesnom   spoločenstve,   (ii)   ako   aj   na   základ   a vecnú   hodnotu predmetného sporu.

30. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

31. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Úspešným sťažovateľom vznikli   trovy   konania   z   dôvodu   právneho   zastúpenia   advokátom.   Advokát   vykonal 16 úkonov právnych služieb (pre každého zo sťažovateľov po 2 úkony), a to prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti 31. októbra 2012. Odmena za jeden úkon   právnych   služieb   v   zmysle   §   11   ods.   3   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) vykonaných je 1/6 z výpočtového základu 763 €. Odmena za jeden právny úkon je teda 127,16 €, znížená o 50 %   tarifnej   odmeny   (§   13   ods.   2   vyhlášky),   čo   predstavuje   sumu   63,58   €.   Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom 7,63 € predstavuje sumu 71,21 € za jeden úkon. Odmena advokátovi za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom (za 2 úkony právnych služieb a 2x paušálna náhrada) predstavuje celkovú sumu 142,42 € plus 20 % DPH (advokát je platcom dane z pridanej hodnoty), teda celkovo predstavuje sumu 170,90 € za jedného účastníka konania, t. j. za ôsmich účastníkov konania 1 367,20 €. Priznanú úhradu   trov   právneho   zastúpenia   je   okresný   súd   povinný   uhradiť   na   účet   právnemu zástupcovi sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).

32. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

33. Ústavný súd nevyhovel tej časti sťažnosti, v ktorej sťažovatelia žiadali priznať finančné   zadosťučinenie   nad ústavným   súdom   priznanú   sumu.   Z   uvedených   dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

34. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2013