znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 567/2015-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. decembra2015 predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,

; ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ; ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ; ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ; ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpených advokátkou JUDr. GabrielouKľačanovou, Andreja Kmeťa 28, Martin, vo veci namietaného porušenia ich základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konanívedenom pod sp. zn. 26 CbR 200/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavneneopodstatnenú.

⬛⬛⬛⬛

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. septembra2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,

; ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ; ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ; ⬛⬛⬛⬛,

; ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛,

(spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojhozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“)v konaní vedenom pod sp. zn. 26 CbR 200/2013.

Zo sťažnosti vyplýva:«Sťažovatelia... 24.09.2013 podali podnet na začatie konania o zhode vo vzťahu k obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛... Sídlo predmetnej obchodnej spoločnosti bolo na adrese Škultétyho 4 v Martine zriadené bez vedomia a súhlasu sťažovateľov v rade 1/ až 6/, ktorí sú podielovými spoluvlastníkmi administratívnej budovy... Obchodná spoločnosť ⬛⬛⬛⬛ nemá k nehnuteľnosti, v ktorej má sídlo vlastnícke a ani iné užívacie právo. Okresný súd Žilina písomne vyzval konateľa obchodnej spoločnosti žiadosťou zo dňa 09.07.2014, aby okresnému súdu predložil nájomnú zmluvu, od ktorej odvodzuje právo obchodnej spoločnosti užívať nehnuteľnosť ako svoje sídlo, bezvýsledne. Od tohto okamihu až do mesiaca júl 2015 nevykonal okresný súd nijaký úkon. Okresný súd je v predmetnej právnej veci nečinný a v merite veci do dnešného dňa nerozhodol...

Sťažovatelia v rade 1/ až 6 /považujú celkovú dĺžku súdneho konania v predmetnej právnej veci v dĺžke 24 mesiacov neprijateľne dlhú, neadekvátnu a nespĺňajúcu požiadavku „primeranej lehoty“.»

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd takto rozhodol:„1. Okresný súd Žilina... v civilnom konaní vedenom pod sp. zn.: 26CbR/200/2013 porušil základné právo sťažovateľov v rade 1/ až 6/ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Článku 48 ods. (2) Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa Článku 6 ods. (1) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky Okresnému súdu Žilina v súdnom konaní vedenom pod sp. zn.:26CbR/200/2013 prikazuje v civilnej veci sp. zn.: 26CbR/200/2013 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľom v rade 1/ až 6/ priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 18.000,00 EUR..., každému vo výške 3.000,00 EUR..., ktoré je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť každému zo sťažovateľov v rade 1/ až 6/ do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažovateľom v rade 1/ až 6/ priznáva právo na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 939,72 EUR..., ktoré je Okresný súd Žilina... povinný uhradiť spoločne a nerozdielne na účet JUDr. Gabriely Kľačanovej, advokátky... do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajúporušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôdvyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bolavyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujeiný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 20 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd jeviazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežneprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či nie sú dôvodyna jeho odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorýchprerokovanie ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísanénáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,ktorá je zjavne neopodstatnená.

Sťažovatelia namietajú porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavya práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. K porušeniu označených práv malo dôjsť tým, žeokresný súd nerozhodol o ich návrhu na začatie konania dva roky po podaní návrhua v období od júla 2014 do júla 2015 vo veci nevykonal žiaden úkon.

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru, žesťažnosť v tomto čase je zjavne neopodstatnená. Ústavný súd pri sťažnostiachnamietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1dohovoru odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, žecelková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnumožnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2ústavy“ (II. ÚS 109/03), resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v časepodania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosťprijatá na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04). K iným dôvodom, ktoré môžuzakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávnyrozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnostialebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontextes konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).

Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach tiež vyslovil, že zjavnáneopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže vyplývaťaj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecnýmsúdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovaťo zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05, I. ÚS 455/2014).

Ústavný súd v súlade so svojou predchádzajúcou judikatúrou, podľa ktorej „niekaždý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (napr.II. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05), dospel k záveru, že aj v danej veci ide o takýto prípad, pretožekonanie okresného súdu nevykazuje také znaky nečinnosti, ktoré by v čase rozhodovaniaústavného súdu boli ústavne významné. Sťažovatelia v sťažnosti uviedli jedno dlhšieobdobia nečinnosti okresného súdu v namietanom konaní, a to obdobie jedného roka.V okolnostiach danej veci doba konania na okresnom súde však nie je neprimerane dlháa v prípade sťažovateľov išlo len o ojedinelé prieťahy, ktoré samy osebe nedosahujú ústavneneprimeranú intenzitu. Vychádzajúc z analýzy postupu okresného súdu preto ústavný súdhodnotí sťažnosť sťažovateľov (v tomto čase) ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd nepovažoval doterajší postup okresného súdu za taký, ktorý bysignalizoval možnosť kvalifikovať ho po prijatí sťažnosti sťažovateľov na ďalšie konanieako porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2ústavy, resp. podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Až pokračujúca nečinnosť okresného súdu byeventuálne mohla spôsobiť porušenie označených práv, čo však ústavný súd v súčasnomobdobí nemôže posúdiť.

Vzhľadom na to ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľov podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu neprichádzalo už do úvahy, abyústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľov (čl. 127 ods. 2 ústavy).

Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku vecirozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby posplnení všetkých zákonom ustanovených náležitostí sťažovatelia v tejto veci v prípade, žepostupom okresného súdu bude dochádzať k zbytočným prieťahom, predložili ústavnémusúdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2015