znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 565/2012-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. novembra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť Š. O. a H. O., obaja bytom R., zastúpených advokátom JUDr. B. M. N., vo veci namietaného porušenia základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 16 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5 Co/334/2011 z 12. decembra 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Š. O. a H. O.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. októbra 2012 doručená sťažnosť Š. O. a H. O. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 16 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 Co/334/2011 z 12. decembra 2011.

2.   Sťažovatelia   v   sťažnosti   uvádzajú,   že «... boli   ako   žalovaní   v   rade   1.   a   2. účastníkmi   súdneho   konania   vedeného   pred   Okresným   súdom   Čadca   č.   10   C/86/2009, v ktorom prvostupňový súd rozsudkom zo dňa 24. 06. 2011 rozhodol...

Z   dôvodu,   že   my,   sťažovatelia,   sme   pre   svoje   právne   a   skutkové   tvrdenia prezentované v konaní pred prvostupňovým súdom, považovali rozhodnutie prvostupňového súdu za nesprávne a nezákonné, podali proti nemu odvolanie so zdôvodnením...

V   odvolacom   konaní,   ktoré   sa   viedlo   pred   Krajským   súdom   v   Žiline   pod   č.   5 Co/334/2011,   odvolací   krajský   súd   vlastným   rozsudkom   zo   dňa   12.   12.   2011   rozsudok prvostupňového súdu potvrdil, okrem časti výroku označenej I/, v ktorej súd v tejto časti konanie zastavil, v časti o zastavení konania ponechal rozsudok okresného súdu nedotknutý a   nás   ako   žalovaných   v   rade   1/   a   2/   zaviazal   spoločne   a   nerozdielne   zaplatiť   z titulu náhrady trov odvolacieho konania...

Z dôvodu, že v po právoplatnom skončení konania pred súdom (rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12. 03. 2012) neboli splnené procesné podmienky O. s. p. na podanie mimoriadneho opravného   prostriedku -   dovolania,   sťažovatelia   ako   neúspešní účastníci konania využili svoje právo a svojim podaním zo dňa 10. 04. 2012 podali v súlade s ust. § 31 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre podnet na podanie mimoriadneho dovolania generálnym   prokurátorom   Generálnej   prokuratúry   SR   podľa   §   243e   ods.   1   O.   s.   p. z dôvodov podľa § 243f, ods. 1 písm. b) a c) O. s. p...

V   uvedenom   podaní   sme   prostredníctvom   nášho   právneho   zástupcu   namietali porušenie   našich   práv   účastníka   konania   a   zároveň   aj   arbitrárny   a   nesprávny   výklad právnych noriem, o ktoré vo veci konajúce súdy opierali svoje rozhodnutie...

Vo   vzťahu k podanému podnetu nám bolo v tejto veci k rukám nášho právneho zástupcu dňa 21. 08. 2012 doručené podanie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky Bratislava c. VI/1 Pz 366/12-20 zo dňa 14. 08. 2012, ktorým nám bolo oznámené, že: „Váš podnet   som,   vzhľadom   na   absenciu   zákonných   dôvodov   na   podanie   mimoriadneho dovolania odložil...“».

3.   Sťažovatelia   ďalej   v sťažnosti   podrobne   uviedli   vecnoprávnu   argumentáciu a v závere navrhli, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné práva sťažovateľov, Š. O. a H. O., podľa čl. 16 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. zn. 5 Co 334/11 zo dňa 12. 12. 2011 porušené boli.

2. Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5 Co 334/11 zo dňa 12. 12. 2011 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Krajský súd Žilina je povinný uhradiť sťažovateľom trovy konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky na účet jeho právneho zástupcu JUDr. B. M., advokát, spol. s r. o. so sídlom v N. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne   prerokuje   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa tohto ustanovenia môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho pojednávania   návrhy,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

5. Sťažovatelia namietajú sťažnosťou porušenie svojich základných práv (bod 1 a 3) rozsudkom krajského súdu sp. zn. 5 Co/334/2011 z 12. decembra 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 12. marca 2012.

6. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo   dňa,   keď   sa   sťažovateľ   mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Zákon o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty   odpustiť   (pozri   napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 24/05).

7.   Sťažovatelia   lehotu   dvoch   mesiacov   na   podanie   sťažnosti   odvodzujú   odo   dňa doručenia oznámenia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VI/1 Pz 366/12-20 zo 14. augusta 2012 o odmietnutí podnetu na podanie mimoriadneho dovolania, ktoré bolo doručené ich právnemu zástupcovi 21. augusta 2012. Sťažovatelia teda považujú podanie podnetu   generálnemu   prokurátorovi   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálny prokurátor“) na podanie mimoriadneho dovolania za právny prostriedok ochrany, ktorý im zákon na ochranu ich základných práv a slobôd účinne poskytuje a ktorý treba vyčerpať v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde predtým, ako podá sťažovateľ sťažnosť ústavnému súdu.

8. S citovaným tvrdením sťažovateľov sa ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti   nestotožnil.   Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   podanie   podnetu   na   podanie mimoriadneho   dovolania   adresované   generálnemu   prokurátorovi   nezakladá podnecovateľovi (v danom prípade sťažovateľom) právny nárok na podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom, nemožno ho podľa stabilnej rozhodovacej činnosti ústavného   súdu   (napr. II. ÚS 42/01,   I. ÚS 67/02,   III. ÚS 11/04)   považovať   za   právny prostriedok ochrany základných práv a slobôd podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ktorý treba vyčerpať pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Z toho zároveň vyplýva, že lehota   na   podanie   sťažnosti   proti   označenému   rozsudku   krajského   súdu   začala   plynúť nadobudnutím jeho právoplatnosti, t. j. od 12. marca 2012. Keďže sťažovatelia doručili ústavnému súdu sťažnosť proti označenému rozsudku krajského súdu zjavne po uplynutí lehoty   uvedenej   v § 53   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde,   ústavný   súd   pri   predbežnom prerokovaní sťažnosti odmietol aj túto jej časť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

9. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

10. Vzhľadom   na   to,   že   oneskorenosť   podania   sťažnosti   je   základnou a neodstrániteľnou   prekážkou   konania,   ústavný   súd   nepovažoval   za   dôvodné   v rámci predbežného   prerokovania   sťažnosti   skúmať   existenciu   ďalších   možných   dôvodov brániacich   prijatiu   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   vyplývajúcich   z ustanovenia   § 25   ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. novembra 2012