SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 563/2015-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. decembra 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,
, zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Lackom, PRO IURE – advokátskakancelária, s. r. o., Zámocká 32, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Zvolen v konanívedenom pod sp. zn. 13 C 172/2004 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísanýchnáležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola13. novembra 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“),ktorou namietala porušenie svojho základného práva podľa
l. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako i práva podľa čl. 6Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupomOkresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C172/2004.
2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka v právnom postavení navrhovateľkysa návrhom z 25. novembra 2004 na okresnom súde domáhala, aby„rozhodol o úprave užívania spoločných častí nehnuteľných vecí“a zaviazal odporkyňu (sestru sťažovateľky)uhrádzať jej za užívanie spoluvlastníckeho podielu sumu 142,73 € mesačne už od roku1992.
3. Sťažovateľka ďalej uvádza podrobne chronológiu procesných úkonov okresnéhosúdu a účastníkov konania v jej veci, z ktorej vyplýva, že okresný súd rozhodol rozsudkomz 22. novembra 2007. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) jehorozsudok potvrdil 16. septembra 2008, avšak dovolací súd zrušil rozsudok krajského súdu17. decembra 2009 a odvtedy nie je konanie právoplatne skončené, pretože okresný súd bolviackrát nečinný a jeho postup bol aj neefektívny. Stav právnej neistoty sťažovateľkyv tomto konaní nebol dosiaľ odstránený a trvá už viac ako 11 rokov.
4. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom rozhodol,že jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote postupom okresného súduv konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 172/2004 porušené bolo, prikázal okresnému súdukonať v predmetnom konaní bez zbytočných prieťahov, a súčasne sa domáha priznaniafinančného zadosťučinenia v sume 20 000 € a úhrady trov konania.
II.
5. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcovustanoví zákon.
6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, naktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitostipredpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Podľa § 20 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania saústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať sťažovateľ alebo jehoprávny zástupca. K návrhu na začatie konania sa musí priložiť splnomocnenie nazastupovanie navrhovateľa advokátom s výslovným uvedením, že sa udeľuje nazastupovanie pred ústavným súdom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení samusí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.
8. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľkou predložená sťažnosťnespĺňa všetky náležitosti kvalifikovaného návrhu v zmysle ustanovenia § 20 ods. 2 zákonao ústavnom súde s tým, že sťažovateľka s návrhom nedoručila splnomocnenie pre advokátana zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, ktorý sám koncipoval jej sťažnosťa vyčíslil si aj trovy právneho zastúpenia, a to i napriek skutočnosti, že predloženiesplnomocnenia je povinnosťou vyplývajúcou z už citovaného § 20 zákona o ústavnom súde(obdobne I. ÚS 262/2015).
9. V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie jepovinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinnéhoprávneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacejčinnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatokzákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08,I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010,III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). V tejto súvislostiústavný súd zdôrazňuje, že advokát je osobou povinnou pri výkone advokácie dôslednevyužívať všetky právne prostriedky (a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta)a tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby,ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolaťnielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnenézákonom ustanovené predpoklady.
10. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnenízákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v zneníneskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Osobitne to platí pre všetky zákonomustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom. Aj v tomtoohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patríprávo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).
11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľky pretoodmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí už pri jej predbežnomprerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
12. Ústavný súd v závere taktiež poznamenáva, že toto rozhodnutie nezakladáprekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebránitomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka predložilaústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. decembra 2015