znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 56/2014-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2014 v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Milana Ľalíka a Marianny Mochnáčovej prerokoval sťažnosť V. S., zastúpeného advokátkou JUDr. Janou Ftorkovou, V. Spanyola 8343/1A, Žilina, vo veci namietaného porušenia základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 349/2007 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo V. S. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a základné právo na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 349/2007   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 349/2007 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. V. S. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto   eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Žilina   p o v i n n ý   vyplatiť   mu   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. V. S. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 501,57 € (slovom päťstojeden   eur   a   päťdesiatsedem   centov),   ktorú   j e   Okresný   súd   Žilina p o v i n n ý vyplatiť   na   účet   jeho   právnej   zástupkyne   JUDr.   Jany   Ftorkovej,   V. Spanyola   8343/1A, Žilina, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti nevyhovuje.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 56/2014-13 z 5. februára 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o   ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   V.   S.   vo   veci   namietaného   porušenia základných   práv   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   a na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva   na prejednanie veci   v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 349/2007.

2. Porušenie základných práv vidí sťažovateľ v tomto skutkovom stave: „Žalobkyňa E. T... sa žalobou doručenou Okresnému súdu v Žiline dňa 13. 7. 2007 domáha   voči   žalovanému   V.   S...   v   tomto   konaní   zrušenia   a vyporiadania   podielového spoluvlastníctva rozdelením veci, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. 8 C 349/2007...

Napriek tomu, že od podania návrhu uplynulo už viac ako 6 rokov, vo veci doposiaľ nebolo vydané rozhodnutie v merite veci.

Navrhovateľ podaním zo dňa 19. 8. 2013... žiadal súd o bezprieťahové a efektívne vybavovanie veci s poukazom na to, že súd vo veci koná neefektívne a s prieťahmi v konaní, čo je zrejmé z obsahu spisu, nakoľko posledné pojednávanie vo veci určené na deň 21. 9. 2009   bolo   zrušené   z   dôvodu   PN   právneho   zástupcu   žalobkyne   a   napriek   tomu,   že navrhovateľ   navrhol   vykonať   dokazovanie   ohliadkou   na   mieste   samom,   táto   doposiaľ zo strany súdu nebola vykonaná...

Napriek   uvedenej   sťažnosti   navrhovateľa   adresovanej   predsedovi   súdu   doposiaľ nebolo na sťažnosť reagované...“

3. Sťažovateľ je toho názoru, že postupom okresného súdu dochádza k porušovaniu jeho základného práva garantovaného čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto žiada vydať tento nález:

„Základné právo V. S. na prerokovanie a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov upravené v článku 48.   ods.   2 Ústavy   Slovenskej republiky a základné právo na súdnu ochranu upravené v článku 46. ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 349/2007 bolo porušené.

Okresný súd v Žiline je povinný zaplatiť V. S. primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000 € do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

Okresný súd v Žiline je povinný zaplatiť V. S. trovy konania vrátane trov právneho zastupovania...“

Sťažovateľ   svoju   žiadosť   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia odôvodnil tak, že „V konkrétnom prípade spočíva právna neistota navrhovateľa v tom, že nie je zákonným spôsobom poskytnutá ochrana jeho právam, ktoré ako žalovaný v konaní na Okresnom súde... bráni.“.

4. Na základe žiadosti ústavného súdu podpredsedníčka okresného súdu v písomnom podaní (sp. zn. 1 SprS/62/2014 z 31. marca 2014) uviedla stručnú chronológiu vykonaných procesných   úkonov   a k namietaným   porušeniam   základných   práv   sťažovateľa   uviedla: „Z uvedeného vyplýva, že vo veci sa skutočne nekonalo v zmysle § 6 O. s. p. a došlo tak, k prieťahom,   avšak   nielen   z dôvodu   na   strane   súdu,   ale   aj   na   strane   účastníkov.   V tej súvislosti   si   dovolím   poukázať   na   neprimeranú   zaťaženosť   tunajšieho   súdu   a to   aj v porovnaní s inými súdmi, čo vyplýva aj z toho, že ročný nápad je cca 57.000 veci pri výkone 31 sudcov.“

5.   Sťažovateľ   prostredníctvom   svojej   právnej   zástupkyne k vyjadreniu   okresného súdu okrem iného uviedol: „Pokiaľ sa vo vyjadrení zo dňa 31. 3. 2014 poukazuje na to, že sa uznáva, že súd nekonal vo veci bezprieťahovo, ale dôvodí aj prieťahmi v konaní na strane účastníkov, priamo z vyjadrenia je zrejmé, že na strane odporcu vo veci samej neboli preukázané žiadne prieťahy v konaní. Pojednávania, pokiaľ boli vo veci vytýčené na deň 25. 3.   2009,   toto   bolo   odročené   na žiadosť   právneho   zástupcu   navrhovateľky,   a   ďalšie pojednávanie odročené na 15. 7. 2009 bolo odročené nie z dôvodu na strane odporcu ale na strane sudcu a právneho zástupcu navrhovateľky z dôvodu PN. Od vytýčenia posledného pojednávania na deň 21. 9. 2009, ktoré bolo odročené z dôvodu PN právneho zástupcu navrhovateľky, súd vo veci nekonal po dobu 4 roky...“

6.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označených článkov ústavy a dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie vo veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

II.

7. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností a zo spisu okresného súdu ústavný   súd   zistil,   že   žalobný   návrh   bol   podaný   na   okresnom   súde   13.   júla   2007 navrhovateľkou   E.   T.   proti   sťažovateľovi   na   zrušenie   a   vyporiadanie   podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 8 C 349/2007.

Následne okresný súd vo veci vykonal tieto procesné úkony:

- 3. augusta 2007 okresný súd vyzval navrhovateľku, aby v lehote 50 dní predložila znalecký posudok s ocenením predmetnej nehnuteľnosti,

- 15. augusta 2007 navrhovateľka predložila okresnému súdu požadovaný znalecký posudok,

- 20. augusta 2007 okresný súd vyzval navrhovateľku, aby v lehote 10 dní zaplatila súdny poplatok za podaný žalobný návrh,

- 12. septembra 2007 okresný súd vydal uznesenie č. k. 8 C 349/2007-16, ktorým konanie vo veci zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku,

- 12. septembra 2007 navrhovateľka zaplatila súdny poplatok za podaný žalobný návrh,

- 19. septembra   2007 navrhovateľka podala odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k. 8 C 349/2007-16,

- 24. septembra 2007 okresný súd vydal uznesenie č. k. 8 C 349/2007-21, ktorým zrušil svoje uznesenie č. k. 8 C 349/2007-16, ktoré bolo doručené sťažovateľovi 24. októbra 2007 s poučením o procesných právach i povinnostiach spolu so žalobným návrhom, aby sa k nemu vyjadril,

-   26.   februára   2009   dal   sudca   kancelárii   pokyn   na   nariadenie   termínu   súdneho pojednávania na 25. marec 2009,

-   2.   marca   2009   okresný   súd   opakovane   doručoval   sťažovateľovi   uznesenie č. k. 8 C 349/2007-16 spolu so žalobným návrhom, aby sa k nemu vyjadril, pošta zásielku doručila sťažovateľovi 5. marca 2009,

- 16. marca 2009 navrhovateľka i právny zástupca navrhovateľky ospravedlnili svoju neúčasť   na   pojednávaní   a požiadali   o odročenie   súdneho   pojednávania   z dôvodu   kolízie právneho zástupcu navrhovateľky s inými súdnymi pojednávaniami,

- 19. marca 2009 okresný súd odročil súdne pojednávanie na 27. apríl 2009,

-   27.   apríla   2009   okresný   súd   vykonal   súdne   pojednávanie,   na   ktorom   vypočul účastníkov   sporu   a pojednávanie   odročil   na   15.   júl   2009   pre   účely   vykonania   ďalšieho dokazovania,

- 11. júna 2009 sťažovateľ predložil okresnému súdu vyjadrenie vo veci samej,

-   13.   júla   2009   okresný   súd   bez   uvedenia   dôvodu   odročil   súdne   pojednávanie na 21. september 2009,

-   16.   septembra   2009 právny zástupca   navrhovateľky   ospravedlnil   svoju   neúčasť na pojednávaní a požiadal o odročenie súdneho pojednávania z dôvodu práceneschopnosti,

-   17.   septembra   2009   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   predložila   okresnému   súdu návrh na vykonanie dokazovania obhliadkou nehnuteľnosti,

- 23. septembra 2009 okresný súd požiadal Stredoslovenské vodárne a kanalizácie Žilina o vyjadrenie, či je a prípadne kde sa nachádza vodárenská stavba na predmetnom pozemku,

- 19. októbra 2009 Stredoslovenské vodárne a kanalizácie Žilina požiadali okresný súd o zaslanie mapových podkladov, aby sa mohli k veci vyjadriť,

- 4. novembra 2009 okresný súd zaslal Stredoslovenským vodárňam a kanalizáciám Žilina katastrálnu mapu, aby sa k veci vyjadril,

- 24. novembra 2009 Stredoslovenské vodárne a kanalizácie Žilina podali okresnému súdu stanovisko k predmetnej parcele,

-   6.   novembra   2013   dal   sudca   kancelárii   pokyn   na   nariadenie   termínu   súdneho pojednávania na 9. december 2013,

-   9.   decembra   2013   okresný   súd   vykonal   súdne   pojednávanie   a po   vypočutí sporových   strán   pojednávanie   odročil   na   neurčito   pre   účely   vykonania   ďalšieho dokazovania,

-   17.   februára   2014   dal   sudca   kancelárii   pokyn   na   nariadenie   termínu   súdneho pojednávania na 5. marec 2014,

- okresný súd listom zo 17. februára 2014 vyzval sporové strany, aby sa vyjadrili k možnosti rozdelenia nehnuteľnosti,

- 4. marca 2014 na výzvu okresného súdu sa k veci vyjadril sťažovateľ,

- 5. marca 2014 okresný súd vykonal súdne pojednávanie a po vypočutí sporových strán pojednávanie odročil na neurčito,

-   6.   marca   2014   dal   sudca   kancelárii   pokyn   na   nariadenie   termínu   súdneho pojednávania na 31. marec 2014,

- 28. marca 2014 navrhovateľka podala okresnému súdu návrh na zastavenie súdneho konania z dôvodu, že zobrala späť žalobný návrh v celom rozsahu,

- 31. marca 2014 okresný súd vykonal súdne pojednávanie a po vyjadrení právnej zástupkyne sťažovateľa odročil pojednávanie na 28. máj 2014,

III.

8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným   rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

9.   Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   každý   sa   môže   domáhať   zákonom   ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná.

10. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (m. m. IV. ÚS 221/04). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

11. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla   a   účinná,   ďalej   z   §   100   ods.   1   OSP,   podľa   ktorého   len   čo   sa   konanie   začalo, postupuje   v   ňom   súd   zásadne   bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby   sa   zabezpečilo   splnenie   účelu   pojednávania   a   úspešné   vykonanie   dôkazov.   Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže   odročiť   len   z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

12.   Pri   posudzovaní   otázky,   či   v   súdnom   konaní   došlo   k   zbytočným   prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6   ods.   1   dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú (i) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (ii) správanie účastníka súdneho konania a (iii) postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj povahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

13. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom   konania   je   rozhodovanie   o   návrhu   na   zrušenie   a   vyporiadanie   podielového spoluvlastníctva, teda po právnej stránke ide o štandardnú občianskoprávnu vec patriacu do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva.

14.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa v preskúmavanej   veci,   ústavný   súd   pri   preskúmaní   spisu   nezistil   okolnosti,   na   základe ktorých by sťažovateľ prispel k celkovej dĺžke súdneho konania.

15.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   konajúceho   okresného   súdu v predmetnej veci. Sťažovateľ v sťažnosti nekonkretizoval obdobia, počas ktorých malo dôjsť k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, ale poukázal na celkovú dĺžku konania v trvaní takmer 6 rokov. Zo zistení ústavného súdu je tiež nepochybné, že okresný súd od 24. septembra 2007 do 26. februára 2009 a od 4. novembra 2009 do 6. novembra 2013 nevykonal žiaden procesný úkon vo veci.

16. Ústavný súd zobral do úvahy, že okresný súd v odpovedi na sťažnosti fakticky priznal prieťahy v konaní. Obranu okresného súdu spočívajúcu v personálnych problémoch ako   dôvodu,   ktorý   by   mal   byť   objektívnou   príčinou   spôsobujúcou   prieťahy   v   konaní, ústavný súd neakceptoval. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 48/96, II. ÚS   52/99,   III.   ÚS   17/02)   nadmerné   množstvo   vecí,   v   ktorých   štát   musí   zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

17. Ústavný súd z hľadiska prieťahov v konaní hodnotil postup okresného súdu ako celok. Okresný súd v tomto ohľade nepochybne porušil svoje zákonné povinnosti dané mu predovšetkým Občianskym súdnym poriadkom. Konanie na okresnom súde je poznačené ako celok neefektívnosťou a nesústredenosťou. Aj keď okresný súd vykonával procesné úkony,   vykonával   pojednávania,   ktoré   však   odročil   na   neurčito   a   vec   meritórne neposudzoval. V čase od 24. septembra 2007 do 26. februára 2009 a od 4. novembra 2009 do 6. novembra 2013 bol okresný súd viac ako 5 rokov a 6 mesiacov rokov úplne nečinný.

18. Ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   349/2007   už   len   z   dôvodu   celkového   trvania   tohto   konania (7 rokov), počas ktorého nebolo ani raz vo veci meritórne rozhodnuté, došlo u sťažovateľa k porušeniu   jeho   základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Uvedenú dĺžku konania nemožno v rozumnej miere ospravedlniť žiadnymi relevantnými okolnosťami tohto prípadu.

19. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a práva na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie veci   v   primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   tak   ako   to   je   uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

20.   V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

21. Aj keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní sp. zn. 8 C 349/2007 konal   bez   zbytočných   prieťahov,   nepovažoval   ale   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu uplatnenie tejto   svojej   právomoci   za   dostatočné   na   to,   aby   sa   dosiahla   vo   veci   účinná náprava, a preto dospel k záveru, že treba rozhodnúť aj o žiadosti sťažovateľa priznať mu primerané finančné zadosťučinenie. Sťažovateľ v sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 5 000 € z dôvodu dlhodobej právnej neistoty, v ktorej sa nachádza v dôsledku prieťahov v konaní.

22.   Cieľom   primeraného   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany porušeného   základného   práva   v   prípadoch,   v   ktorých   sa   zistilo,   že   k   porušeniu   došlo spôsobom,   ktorý   vyžaduje   poskytnutie   vyššieho   stupňa   ochrany,   nielen   deklaráciu porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   porušovania   základného   práva (IV. ÚS 210/04).   Pri   určení   jeho   výšky   ústavný   súd   vychádzal   zo   zásad   spravodlivosti aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé   finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

23. Vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 8 C 349/2007, ako aj naplnenie princípu spravodlivosti, zohľadniac tiež charakter sporu ústavný súd považoval priznanie sumy 2 500 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   nepredstavuje   realizáciu   práva priznaného   čl.   46   ods.   3   ústavy,   t.   j.   primerané   finančné   zadosťučinenie   nemožno stotožňovať   s   odškodným,   s   náhradou   či   už   za   skutočnú   škodu   alebo   za   ušlý   zisk. Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené   vo   výroku   tohto rozhodnutia v bode 3.

24. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

25. Sťažovateľ, ktorý bol vo veci namietaných porušení práv úspešný, vznikli trovy konania z dôvodu   jeho   právneho   zastúpenia   advokátkou.   Advokátka   vykonala   3   úkony právnych   služieb,   a   to   prevzatie   a   prípravu   zastupovania,   spísanie   a   podanie   sťažnosti 17. októbra 2013 a zaujatie písomného stanoviska zo 16. mája 2014 k vyjadreniu okresného súdu. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“) vykonaných je 1/6 z výpočtového základu 781 €. Advokátka v roku 2013 vykonala 2 úkony právnej pomoci a v roku 2014 jeden úkon právnej pomoci. Odmena za jeden právny úkon vykonaný v roku 2013 je 130,16 €, spolu s režijným paušálom 7,81 € predstavuje sumu 137,97 € a za dva úkony 275, 94 €. Odmena za jeden právny úkon vykonaný v roku 2014 je 134 €, spolu s režijným paušálom 8,04 € predstavuje sumu 142,04 €. Odmena advokátke za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom (za 3 úkony právnych služieb a 3 x paušálna   náhrada)   predstavuje   celkovú   sumu   417,98   €   plus   20   %   DPH   (advokátka   je platcom   dane   z   pridanej   hodnoty),   teda   celkovo   predstavuje   sumu   501,57   €.   Priznanú úhradu   trov   právneho   zastúpenia   je   okresný   súd   povinný   uhradiť   na   účet   právnemu zástupcovi sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).

26. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

27. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde   časti   sťažnosti,   v   ktorej   sťažovateľ   žiadal   priznať   finančné   zadosťučinenie nad ústavným   súdom   priznanú   sumu   uvedenú   v bode   3   výroku   nálezu.   Z   uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

28. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2014