znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 56/2010-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2010 predbežne prerokoval sťažnosť B. Č., P. zastúpeného advokátkou JUDr. D. Š., B. B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 12 ods. 4, čl. 20 ods. 1 a čl. 29 ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Veľký   Krtíš   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   9   S   2/2008   a   jeho   rozsudkom   z   26.   novembra   2008,   postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Co 45/2009 a jeho rozsudkom z 26. februára 2009 a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. VI/Pz 863/09 a jej listom zo 4. novembra 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť B. Č. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. januára 2010 doručená sťažnosť, ktorá bola na poštovú prepravu podaná 15. januára 2010, B. Č., P. (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   D.   Š.,   B.   B.,   ktorou   namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 4, čl. 20 ods. 1 a čl. 29 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 S 2/2008 a jeho rozsudkom z 26. novembra 2008 (ďalej len „rozsudok z 26. novembra 2008“), postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Co 45/2009 a jeho rozsudkom z 26. februára 2009 (ďalej len „rozsudok z 26. februára 2009“) a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom   pod   č.   VI/Pz   863/09   a   jej   listom   zo   4.   novembra   2009   (ďalej   len   „list   zo 4. novembra 2009“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa svojou žalobou z 27. marca 2008   doručenou   okresnému   súdu   a   smerujúcou   proti   žalovanému   –   Slovenskému poľovníckemu zväzu, Poľovníckemu združeniu P. – domáhal „nahradenia súhlasu členskej schôdze   žalovaného   tak,   že   mu   vzniká   členstvo   u   žalovaného   dňom   právoplatnosti rozsudku“. Okresný súd viedol konanie o žalobe sťažovateľa pod sp. zn. 9 S 2/2008.

Okresný   súd   rozsudkom   z 26.   novembra   2008   žalobu sťažovateľa   zamietol   a na základe   odvolania   sťažovateľa   krajský   súd   rozsudkom   z   26.   februára   2009   potvrdil rozsudok okresného súdu z 26. novembra 2008.

Sťažovateľ následne podal generálnej prokuratúre podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti rozsudku okresného súdu z 26. novembra 2008 a rozsudku krajského súdu z 26.   februára   2009.   Generálna   prokuratúra   listom   zo   4.   novembra   2009   sťažovateľovi oznámila: „... keďže rozhodnutia súdu považujem za vecne správne a dôvody na podanie mimoriadneho dovolania absentujú, podnet som odložil.“

Podľa   sťažovateľa „vyššie   uvedenými   rozhodnutiami   súdov   a   stanoviskom Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   bol   porušený   zákon   a   Ústava   Slovenskej republiky...“.

Sťažovateľ   k   splneniu   zákonných   podmienok   na   podanie   sťažnosti   uviedol: „Sťažovateľ   pri   uplatnení   ochrany   svojho   základného   práva   využil   všetky   právne prostriedky, ktoré mu právne predpisy na jeho ochranu poskytujú, tým splnil podmienku ustanovenú v § 53 ods.   1 zákona SNR č.   38/1993 Z.   z.   o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Taktiež sťažovateľ dodržal v zmysle § 53 ods. 3 zákona SNR č. 38/1993 Z. z. lehotu na podanie tejto sťažnosti, pretože stanovisko Generálnej prokuratúra Slovenskej republiky ku podanému podnetu na podanie mimoriadneho dovolania bolo sťažovateľovi doručené 16. 11. 2009.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol o jeho sťažnosti týmto nálezom:„1. Základné právo B. Č. upravené v čl. 12 ods. 4, čl. 20, ods. 1, čl. 29 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod č. k. 9S/2/2008, v konaní vedenom na Krajskom súde Banská Bystrica pod č. k. 12 Co/45/09, v konaní vedenom Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky pod č. k VI/Pz/863/09 porušené bolo.

2. Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica, č. k 12 Co/45/09-223 zo dňa 26. 2. 2009 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. B. Č. priznáva finančné zadosťučinenie 5.139,92 EUR... ktoré je Okresný súd Veľký   Krtíš,   Krajský   súd   Banská   Bystrica,   generálna   prokuratúra   Slovenskej   republiky povinní B. Č. spoločne a nerozdielne vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

4. B. Č. priznáva trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia JUDr. D. Š., advokátky so sídlom... B. B. vo výške 245,70 EUR, ktoré sú Okresný súd Veľký Krtíš, Krajský   súd   Banská.   Bystrica,   generálna   prokuratúra   Slovenskej   republiky   povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť JUDr. D. Š. do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V   súlade   s   už   uvedenými   zásadami   ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   namieta   porušenie   svojich   základných   práv   podľa   čl. 12 ods. 4, čl. 20 ods. 1 a čl. 29 ods. 1 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp.   zn. 9   S   2/2008 a   jeho rozsudkom   z 26.   novembra   2008,   postupom   krajského   súdu v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12   Co   45/2009   a   jeho   rozsudkom   z   26. februára   2009 a postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.. VI/Pz 863/09 a jej listom zo 4. novembra   2009.   Sťažovateľ   vidí   porušenie   svojich   označených   základných   práv v namietanej nesprávnosti skutkových a právnych záverov označených rozsudkov a listu generálnej prokuratúry.

Ústavný   súd   telefonickým   dožiadaním   na   okresnom   súde   zistil,   že   rozsudok okresného súdu z 26. novembra 2008 a rozsudok krajského súdu z 26. februára 2009 sa stali právoplatnými 10. marca 2009.

K namietanému porušeniu základných práv postupom okresného súdu a jeho rozsudkom   z   26.   novembra   2008   a   postupom   krajského   súdu   a jeho   rozsudkom z 26. februára 2009

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo o inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), pričom zákon o ústavnom súde neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty   odpustiť   (pozri   napr.   IV.   ÚS   14/03, III. ÚS 124/04).

Ústavný   súd   konštatuje,   že   rozsudok   okresného   súdu   z   26.   novembra   2008 a rozsudok krajského súdu z 26. februára 2009 sa stali právoplatnými v čase presahujúcom dva   mesiace   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu,   ktorá   bola   podaná   na   poštovú prepravu 15. januára 2010.

Ústavný   súd   preto   podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   sťažnosť   v časti smerujúcej proti okresnému súdu a krajskému súdu odmietol ako oneskorene podanú.

K namietanému porušeniu základných práv postupom generálnej prokuratúry a jej listom zo 4. novembra 2009

Sťažnosť   sťažovateľa   smerovala   proti   postupu   generálnej   prokuratúry   a jej   listu zo 4. novembra 2009, ktorými malo dôjsť k porušeniu ním   uvedených   základných   práv a článkov ústavy, a to z dôvodu, že generálna prokuratúra nevyhovela jeho podnetu na podanie mimoriadneho dovolania. Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že na vyhovenie podnetu na podanie mimoriadneho dovolania nie je právny nárok, t. j. právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho akceptovanie a generálny   prokurátor   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálny   prokurátor“)   nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť.

Aj vo svojej rozhodovacej činnosti už ústavný súd vyslovil, že oprávnenie na podanie mimoriadneho   dovolania   nemá   charakter   práva,   ktorému   je   poskytovaná   ústavnoprávna ochrana   (I.   ÚS   19/01,   II.   ÚS   176/03).   Z   toho   dôvodu   generálny   prokurátor   nemôže odložením   podnetu   na   podanie   mimoriadneho   dovolania,   t.   j.   jeho   neakceptovaním, spôsobiť porušenie základných práv sťažovateľa (napr. II. ÚS 14/04).

Rovnako   stabilnou   súčasťou   rozhodovacej   činnosti   ústavného   súdu   je   názor,   že súčasťou žiadneho zo základných práv (podľa ústavy alebo medzinárodnej zmluvy) nie je aj povinnosť   orgánu   štátu   podať   mimoriadny   opravný   prostriedok   na   základe   návrhu podnecovateľa (m. m. II. ÚS 168/03).

Predpoklady   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   sú   upravené   v   ustanoveniach § 243e a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Z týchto ustanovení možno bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorého využitie patrí iba generálnemu prokurátorovi. Citovaná právna norma neukladá povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť každému podnetu. Voľná úvaha generálneho prokurátora o tom, či podá, alebo   nepodá   mimoriadne   dovolanie,   je   vylúčená   iba   v   prípade,   že   zistí,   že   zákonné podmienky na podanie mimoriadneho dovolania sú splnené.

V prípade podnetu na podanie mimoriadneho dovolania nemôže však ísť o právo sťažovateľa, ktorého využitie by bolo možné zahrnúť pod ustanovenie čl. 46 ods. 1 ústavy, podľa ktorého, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom   na   inom   orgáne Slovenskej republiky.

V   namietanom   prípade   generálna   prokuratúra   oznámila   sťažovateľovi   listom zo 4. novembra   2009,   že   na   základe   jeho   podnetu   na   podanie   mimoriadneho   dovolania doručeného generálnej prokuratúre 6. mája 2009 nebude podané mimoriadne dovolanie, a náležite mu vysvetlila dôvody takéhoto postupu. Tým bol podľa názoru ústavného súdu podnet   sťažovateľa   riadne   vybavený,   čo   v   okolnostiach   prípadu   vylučuje   akúkoľvek príčinnú súvislosť medzi postupom generálnej prokuratúry a namietaným porušením práv sťažovateľa,   resp.   zistenie   takej   možnosti   porušenia   jeho práva   alebo slobody,   reálnosť ktorej by mohol ústavný súd posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Z   uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde sťažnosť sťažovateľa v časti smerujúcej proti generálnej prokuratúre odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších nárokoch na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2010