znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 56/05-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. apríla 2005 prerokoval vo veci prijatej sťažnosti I. B., bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. P. R., Advokátska   kancelária,   Ž.,   pre   namietané   porušenie   čl.   17   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na Okresnej prokuratúre Žilina pod sp. zn. 1 Pv 170/04 späťvzatie sťažnosti z 31. marca 2005 a takto

r o z h o d o l :

Konanie o sťažnosti I. B. z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Podaním   z 18.   februára   2005   doručeným   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústavný súd“) 25. februára 2005, označeným ako „Ústavná sťažnosť“ I. B., bytom   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpený   advokátom   JUDr.   P.   R.,   Advokátska kancelária, Ž., namietal porušenie základného práva na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom   na   Okresnej   prokuratúre   Žilina   (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“)   pod sp. zn. 1 Pv 170/04 a na Okresnom súde Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 1 T 3/05.

Sťažovateľ požadoval vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie vyššie označených základných práv tak v konaní vedenom na okresnej prokuratúre, ako aj v konaní vedenom   na   okresnom   súde.   Žiadal   tiež   priznať primerané   finančné   zadosťučinenie   vo výške 50 000 Sk, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia advokátom.

Uznesením ústavného súdu č. k. I. ÚS 56/05-18 z 31. marca 2005 bola sťažnosť v časti   namietajúcej   porušenie   čl.   17   ods.   2   ústavy   a čl.   5   ods.   4   dohovoru   v konaní vedenom na okresnej prokuratúre pod sp. zn. 1 Pv 170/04 prijatá na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti bola sťažnosť odmietnutá pre zjavnú neopodstatnenosť.

Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním z 31. marca 2005 doručeným ústavnému súdu 7. apríla 2005 oznámil, že sťažnosť z 18. februára 2005 berie v celom   rozsahu   späť,   a navrhol,   aby   ústavný   súd   konanie   zastavil.   Poukazujúc   na ustanovenie § 54 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a vyslovil názor, že v danom prípade sú splnené podmienky na zastavenie konania.

Podľa ustanovenia § 54 zákona o ústavnom súde ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť,   ústavný   súd   konanie   o nej   zastaví   okrem   prípadu,   ak   ústavný   súd   rozhodne,   že späťvzatie   sa   nepripúšťa,   najmä   ak   sťažnosť   smeruje   proti   takému   právoplatnému rozhodnutiu,   opatreniu   alebo   inému   zásahu,   ktoré   mimoriadne   závažným   spôsobom porušujú základné práva alebo slobody sťažovateľa.

Sťažovateľ v prijatej časti sťažnosti namietal porušenie svojho práva na urýchlené preskúmanie   dôvodnosti   väzby   postupom   okresnej   prokuratúry,   ktorá   o jeho   žiadosti o prepustenie z väzby nerozhodla.

Keďže   z obsahu   sťažnosti   a k nej   pripojených   písomností   ústavný   súd   nezistil dôvody   hodné osobitného zreteľa pre nepripustenie jej späťvzatia, ústavný súd konanie zastavil.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. apríla 2005