znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 56/04-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. marca 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. S., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátkou JUDr. Z. V., Advokátska kancelária, Z., vo veci porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 2, 3 a 4, čl. 19 ods. 2, čl. 20 a čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 5 ods. 1 písm. b) a písm. c), ods. 3 a 4 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. Tp 20/02 zo 4. decembra 2003 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. M. S.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. februára 2004   doručená   (na   poštovú   prepravu   bola   odovzdaná   23.   februára   2004)   sťažnosť Ing. M. S.,   t.   č.   vo   väzbe   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie   svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2, 3 a 4, čl. 19 ods. 2, čl. 20 a čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 5 ods. 1 písm. b) a písm. c), ods. 3 a 4 a čl. 13 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných   slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením   Okresného   súdu   Zvolen   (ďalej   len   „okresný   súd“)   sp.   zn.   Tp   20/02   zo 4. decembra 2003.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených listín vyplýva, že uznesením sudcu okresného súdu sp. zn. Tp 20/02 zo 4. decembra 2003 bola podľa § 71 ods. 1 Trestného poriadku predĺžená   lehota   trvania   väzby   v prípade   sťažovateľa,   ktorý   je   stíhaný   pre   trestný   čin podvodu podľa § 250 ods. 1 a ods. 4 písm. b) a § 248 ods. 1 a 3 Trestného zákona, do 9. marca 2004. Sťažovateľ namieta, že uvedeným uznesením okresného súdu boli porušené jeho označené základné práva a slobody najmä z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie mu bolo neskoro doručené, totiž väzba mu pred týmto rozhodnutím mala skončiť 9. decembra 2003, pričom on dostal toto rozhodnutie až 10. decembra 2003, okrem toho ho sudca nesprávne poučil o opravnom prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu a rozhodoval 4. decembra 2003 podľa „starého“ zákona, a nie podľa zákona účinného od 1. decembra 2003.

Vzhľadom na uvedené relevantné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie vydal tento nález :

„1. Okresný súd Zvolen uznesením sp. zn. Tp 20/02 zo dňa 04. decembra 2003, ktorým predĺžil lehotu trvania väzby u obvineného Ing. M. S., porušil jeho práva podľa čl. 17 ods. 2, ods. 3, ods. 4, čl. 19 ods. 2, čl. 20, čl. 47 ods. 2, ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 5 odst. 1 písm. b, písm. c, odst. 3, odst. 4 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Toto uznesenie sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Zvolen, aby v nej znova konal a rozhodol.

3. Okresnému súdu Zvolen prikazuje, aby obvineného Ing. M. S., z výkonu väzby neodkladne prepustil na slobodu.

4. Ing. M. S. sa priznáva primerané zadosťučinenie vo výške 50.000,- Sk, ktoré je Okresný   súd   Zvolen   povinný   mu   vyplatiť   do   jedného   mesiaca   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia, ako aj v konečnom dôsledku trovy právneho zastúpenia.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. Tp 20/02 zo 4. decembra 2003. Uvedené rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené 10. decembra 2003. V tomto čase sa mohol dozvedieť o všetkých skutočnostiach, ktoré vo svojej sťažnosti namieta pred ústavným súdom.  

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti   na   konanie   pred   ústavným   súdom   podľa   čl.   127   ústavy   je   podanie   sťažnosti v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Predmetná   sťažnosť   zo 16.   februára   2004   bola   odovzdaná   na   poštovú   prepravu 23. februára 2004, teda už po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom.

Podnet   na   podanie   sťažnosti   pre   porušenie   zákona,   ktorý   sťažovateľ   podal 22. decembra 2003 Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky nemožno považovať za taký prostriedok nápravy, ktorý predĺžuje lehotu na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Z vyššie   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. marca 2004