znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 56/02

  Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. mája 2003 v senáte zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Daniela Švábyho prerokoval prijatú sťažnosť maloletého P. P., zastúpeného matkou H. P., obaja bytom B., právne zastúpeného advokátom JUDr. P. A., Advokátska kancelária, B., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vo veci vedenej pod sp. zn. 15 E 460/98 a postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vo veci vedenej pod sp. zn. E 582/01 a takto

r o z h o d o l :

1.   Základné právo maloletého P.   P.,   aby sa   jeho vec   prerokovala bez zbytočných prieťahov, podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní o výkon rozhodnutia na vymoženie výživného vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 15 E 460/98 a na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. E 582/01   b o l o   p o r u š e n é   postupom týchto súdov.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   E   582/01 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Maloletému P. P. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava IV povinný vyplatiť mu do rúk zákonnej zástupkyne H. P., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Maloletému P. P. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk   (slovom   tridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   je Okresný   súd   Bratislava I,   povinný vyplatiť mu do rúk zákonnej zástupkyne H. P., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Maloletému P. P. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 8 400 Sk (slovom osemtisícštyristo slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť   advokátovi   JUDr.   P.   A.,   Advokátska   kancelária,   B., do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :   I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 29. mája 2002   sp.   zn.   I.   ÚS   56/02   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   na   konanie   sťažnosť   maloletého   P.   P.,   (ďalej   aj   „sťažovateľ“), zastúpeného matkou H. P., obaja bytom B., právne zastúpeného advokátom JUDr. P. A., Advokátska kancelária, B., v časti namietajúcej porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom   Okresného   súdu   Bratislava   IV   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   15   E   460/98 a Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. E 582/01.

Zo sťažnosti vyplýva, že 20. mája 1998 podala matka maloletého sťažovateľa ako jeho zákonná zástupkyňa na Okresnom súde Bratislava IV návrh na výkon rozhodnutia ohľadom výživného na maloletého sťažovateľa. Okresný súd Bratislava IV už 21. mája 1998 návrhu vyhovel a nariadil výkon rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu podal povinný 4. júna 1998 odvolanie.

Na   základe   námietky   zaujatosti   vznesenej   povinným   uznesením   Krajského   súdu v Bratislave č. k. 17 Nc 27/00-79 z 31. januára 2001 bola vec prikázaná na ďalšie konanie Okresnému súdu Bratislava I.

Podľa   názoru   sťažovateľa   ani   Okresný   súd   Bratislava   IV,   ale   ani   Okresný   súd Bratislava I o jeho návrhu na výkon rozhodnutia nekonali bez prieťahov, keď do podania tejto sťažnosti ústavnému súdu ešte ani   uvedené odvolanie povinného zo 4. júna 1998 nebolo predložené odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

Zákonná zástupkyňa sťažovateľa priloženými listinami zdokumentovala, že ohľadom predmetnej   veci   vyčerpala aj právne prostriedky   nápravy tým,   že na prieťahy v konaní podala opakovane sťažnosti podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v znení   neskorších predpisov.

Na   základe   uvedených   skutočností   zákonná   zástupkyňa   sťažovateľa   žiadala,   aby ústavný súd takto rozhodol:

„Okresný   súd   Bratislava   IV   svojim   postupom   v konaní   sp.   zn.   15   E   460/98 a Okresný súd Bratislava I v konaní sp. zn. E 582/01 porušil základné právo maloletého P. P. zastúpeného zákonnou zástupkyňou H. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke trovy konania“.

V rámci   prípravy   pojednávania   sa   na   základe   žiadosti   ústavného   súdu k opodstatnenosti prijatej sťažnosti (ďalej len „sťažnosť“) písomne vyjadrili obaja účastníci konania: na jednej strane Okresný súd Bratislava IV, zastúpený predsedníčkou súdu JUDr. M. Č., listom 5. júna 2002 č. Spr. 3291/02 a Okresný súd Bratislava I, zastúpený predsedom M. L., listom zo 17. júna 2002 č. Spr. 3306/02 a na druhej strane   sťažovateľ, zastúpený svojím právnym zástupcom, stanoviskom zo 7. apríla 2003.

Predsedníčka Okresného súdu Bratislava IV k sťažnosti uviedla, že na tento súd vec napadla 21. mája 1998. Podľa rozvrhu práce bola vec vedená pod sp. zn. 15 E 460/98 pridelená sudkyni JUDr. M. L., ktorá vo veci neurobila žiadny úkon. Následne po 22. júni 1999 na základe nového rozvrhu práce bola vec pridelená sudcovi   JUDr. Š.   Z.,   ktorý 5. októbra 1999   uznesením zastavil výkon rozhodnutia. Zákonná zástupkyňa sťažovateľa podala proti tomuto uzneseniu 14. októbra 1999 odvolanie, ktoré spolu so spisom bolo 8. decembra   1999   predložené   Krajskému   súdu   v Bratislave,   z ktorého   sa   vec   vrátila   na Okresný súd Bratislava IV a od 1. januára 2000 bol spis pridelený sudcovi JUDr. M. K.

Predsedníčka Okresného súdu Bratislava IV je toho názoru, že sudca JUDr. Š.   Z. v období od 1. júla 1999 do 1. januára 2000 konal v predmetnej veci bez prieťahov. Sudca JUDr. M. K. vo veci vytýčil pojednávanie na 2. október 2000. Následne vzniesla voči nemu námietku zaujatosti právna zástupkyňa povinného. Dňa 17. novembra 2000 bol spis sp. zn. 15   E   460/98   predložený   Krajskému   súdu   v Bratislave,   pretože   bol   namietnutý   celý sudcovský zbor Okresného súdu Bratislava IV. Uznesením Krajského súdu v Bratislave z 31. januára 2001 bola vec prikázaná na ďalšie konanie Okresnému súdu Bratislava I, ktorý spis prebral 23. mája 2001.

Podľa názoru predsedníčky Okresného súdu Bratislava IV ani v čase pridelenia veci JUDr. M. K. až   po zaslanie spisu Okresnému súdu Bratislava I neboli vo veci prieťahy. Napokon   poukázala   aj   na   to,   že   v agende   „E“   Okresného   súdu   Bratislava   IV   je nevyhovujúce personálne obsadenie.

Predseda   Okresného   súdu   Bratislava   I vo   svojom   stanovisku   navrhuje   sťažnosť zamietnuť ako neodôvodnenú, pretože v konaní vedenom pod sp. zn. E 582/01 nedošlo podľa   jeho   názoru   k zbytočným   prieťahom.   Svoj   názor   oprel   o to,   že   od   doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave 23. mája 2001, ktorý rozhodol o zaujatosti sudcov Okresného súdu Bratislava IV, Okresný súd Bratislava I vo veci plynulo koná tak, aby spis mohol   byť   predložený   odvolaciemu   súdu   na   rozhodnutie.   Vzhľadom   na   to,   že   vec   sa nachádzala   na   Krajskom   súde   v Bratislave,   nemohli   sa   pripojiť   spisy   Okresného   súdu Bratislava IV, ktorý vo veci pôvodne konal. Skutočnosť, že od 22. januára 2002 v spise nebol urobený žiadny úkon, predseda Okresného súdu Bratislava I odôvodňuje tým, že na Okresnom súde Bratislava I je veľký počet nevybavených vecí v exekučnej agende, chýbajú sudcovia, pričom oddelenie výkonu rozhodnutia „E“ má na starosti sudca, ktorý vybavuje aj inú agendu.

  K vyjadreniu predsedov oboch okresných súdov zaslal 7. apríla 2003 svoje stanovisko sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu.

K vyjadreniam   predsedníčky   Okresného   súdu   Bratislava   IV   právny   zástupca sťažovateľa uviedol, že nesúhlasí s jej tvrdením, že sudca JUDr. Š. Z. konal bez prieťahov. Poukázal na to, že tento sudca 5. októbra 1999 v rozpore s podaním zákonnej zástupkyne sťažovateľa zastavil konanie v danej veci. Týmto svojím konaním spôsobil, že vec musela byť predložená Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní proti zastavujúcemu uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV.   Krajský súd v Bratislave rozhodol 31. marca 2000 o zrušení zastavujúceho uznesenia. Z toho dôvodu je sudca JUDr. Š. Z. zodpovedný za prieťahy v konaní od 22. júna 1999 do 31. marca 2000, keď sa vec opätovne vrátila na Okresný súd Bratislava IV. Sudca JUDr. M. K., ktorému vec bola pridelená od 1. januára 2000, vytýčil pojednávanie až po niekoľkých urgenciách na 2. október 2000. Podľa názoru právneho zástupcu sťažovateľa menovaný sudca neodstránil pochybenie sudcov, ktorí pred ním už vo veci konali, a nezaslal mu ani odvolanie povinného proti nariadeniu výkonu rozhodnutia. Podľa názoru právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. M. K. mal hneď po tom, ako sa vec vrátila z Krajského súdu v Bratislave na Okresný súd Bratislava IV, konštatovať svoju zaujatosť vo veci a nemal čakať až do 10. októbra 2000, keď jeho zaujatosť namietla právna zástupkyňa povinného. Tým podľa názoru sťažovateľa spôsobil ďalšie prieťahy v konaní.

  Pokiaľ ide o vyjadrenie Okresného súdu Bratislava I, právny zástupca sťažovateľa uviedol, že po prevzatí spisu 23. mája 2001 sudca JUDr. P. T. požiadal zákonnú zástupkyňu sťažovateľa o založenie listinných dôkazov, ktoré menovaná už predtým do spisu založila. Matka   sťažovateľa   opätovne   vyhovela   menovanému   sudcovi,   napriek   tomu   sa   vo   veci nekonalo.   Zákonná   zástupkyňa   sťažovateľa   preto   požiadala   predsedu   Okresného   súdu Bratislava I, aby vec dozoroval, a viackrát urgovala pokračovanie v konaní. Od 22. januára 2002 Okresný súd Bratislava I neurobil v spise ani jediný úkon, čo možno považovať za zbytočné prieťahy v konaní. Pokiaľ ide o vyjadrenie predsedu Okresného súdu Bratislava I o stave   agendy   „E“   na   tunajšom   súde   a zlé   personálne   vybavenie,   právny   zástupca sťažovateľa je toho názoru, že agenda   výkonu rozhodnutia nie je taká náročná, aby ju nemohli   vybavovať   sudcovia   z iných   oddelení,   a pokiaľ   je   nedostatok   sudcov,   mali   sa urobiť potrebné organizačné opatrenia. Právny zástupca sťažovateľa poukázal tiež na to, že agenda maloletých detí by mala patriť medzi preferované agendy súdu.

  Na základe uvedených skutočností sťažovateľ zastáva názor, že obidva súdy porušili jeho ústavné právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a preto „žiada, aby jeho sťažnosti bolo vyhovené   a zároveň žiada, aby súd zvážil výšku odškodnenia za prieťahy v konaní spôsobené uvedenými súdmi podľa miery ich zavinenia.“

  Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich stanoviskami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci.   V dôsledku   toho   senát   predmetnú   sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu dotknutého súdneho spisu.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vo veci výkonu rozhodnutia vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 15 E 460/98 a následne na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. E 582/01: Dňa   20.   mája   1998   podala   matka   maloletého   sťažovateľa   ako   jeho   zákonná zástupkyňa na Okresnom súde Bratislava IV ústne do zápisnice návrh na výkon rozhodnutia pre výživné na maloletého sťažovateľa proti povinnému A. P.. Návrh na výkon rozhodnutia bol zaregistrovaný pod sp. 15 E 460/98.

Okresný   súd   Bratislava IV   vydal   21.   mája 1998   uznesenie   č.   k.   15   E   460/98-2, ktorým návrhu vyhovel a nariadil výkon rozhodnutia.

Proti   uvedenému   uzneseniu   podal   povinný   4.   júna   1998   odvolanie,   ktoré prostredníctvom svojej advokátky 2. júla 1998 odôvodnil.

Dňa   9.   apríla   1999   Okresný   súd   Bratislava   IV   predložil   spis   na   rozhodnutie o odvolaní povinného Krajskému súdu v Bratislave.

Krajský súd v Bratislave 3. júna 1999 vrátil predmetný neúplný spis Okresnému súdu Bratislava IV bez meritórneho rozhodnutia o odvolaní povinného zo 4. júna 1998. Okresný súd Bratislava IV uznesením sp. zn. 15 E 460/98 z 5. októbra 1999 konanie vo   veci   sp.   zn.   15   E   460/98   zastavil.   Toto   svoje   rozhodnutie   oprel   o podanie   matky maloletého sťažovateľa zo 14. marca 1999, ktorým táto zobrala späť návrh vo veci zvýšenia výživného, na podaní však uviedla číslo exekučného konania 15 E 460/98.

Dňa   14.   októbra   1999   podala   zákonná   zástupkyňa   sťažovateľa   odvolanie   proti uzneseniu   o zastavení   výkonu   rozhodnutia.   Spis   bol   predložený   Krajskému   súdu v Bratislave na rozhodnutie o tomto odvolaní 14. decembra 1999.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 31. marca 2000 č. k. 18 Co 94/00-22 zrušil napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Dňa 31. mája 2000   bol spis predložený na konanie a rozhodovanie JUDr. M. K., ktorý vo veci vytýčil termín pojednávania na 2. október 2000.

Dňa 2. októbra 2000 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito.

Dňa 23. októbra 2000 vzniesol povinný prostredníctvom svojej advokátky námietku zaujatosti   voči   vec   prejednávajúcemu   sudcovi,   pretože   zákonná   zástupkyňa   maloletého sťažovateľa žije   v spoločnej   domácnosti   so   sudcom   tohto   súdu   JUDr.   M. K.,   z ktorého vzťahu   sa   narodilo   dieťa.   Povinný   žiadal   z týchto   dôvodov   o vylúčenie   z prejednávania a rozhodovania   predmetnej   veci   aj   všetkých   ostatných   sudcov   Okresného   súdu Bratislava IV.

Dňa   17.   novembra   2000   bola   vec   predložená   Krajskému   súdu   v   Bratislave,   aby rozhodol o námietke zaujatosti.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 17 Nc 27/00-79 z 31. januára 2001 bola vec prikázaná na ďalšie konanie Okresnému súdu Bratislava I.

Spis bol Okresnému súdu Bratislava I doručený 23. mája 2001, kde bol zaevidovaný pod sp. zn. E 582/01.

Dňa   4.   júna   2001   bolo   odvolanie   povinného   zo   4.   júna   1998,   ktorým   napadol uznesenie Okresného súdu Bratislava IV z 21. mája 1998 č. k. 15 E 460/98-2, zaslané na vyjadrenie   zákonnej   zástupkyni   sťažovateľa,   ktorá   naň   zareagovala 28.   júna 2001,   keď osobne na uvedenom súde dala zaprotokolovať svoje vyjadrenie k odvolaniu.

  Podľa informácie ústavného súdu ku dňu prerokovania tejto sťažnosti odvolanie povinného   zo   4.   júna   1998,   ktorým   napadol   uznesenie   o nariadení   výkonu   rozhodnutia z 21. mája 1998, doposiaľ nebolo Okresným súdom Bratislava I predložené odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   sa   vytvára   právna   istota.   Pre   splnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   sa   zásadne   naplní   až právoplatným   rozhodnutím   štátneho   orgánu,   na   ktorom   sa   osoba   domáha   odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (II. ÚS 26/95).

Pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom podľa čl. 48   ods.   2   ústavy,   je   pod   konaním,   v ktorom   sa   takáto   vec   prerokováva,   potrebné rozumieť nielen konanie prvostupňového súdu, ale aj konanie odvolacieho a dovolacieho súdu,   ďalej   konanie   v správnom   súdnictve,   ako   aj   konanie   o výkon   rozhodnutia.   Tento právny   názor   ústavného   súdu   vychádza   z toho,   že   ani   ústava   a ani   procesné   predpisy upravujúce činnosť súdov v občianskych a trestných veciach nevynímajú z ich povinnosti konať bez zbytočných prieťahov žiadnu vec, ktorej môže byť poskytnutá súdna ochrana (I. ÚS 70/98).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 3/00). Podľa týchto kritérií posudzoval ústavný súd aj predmetnú vec.

1.   Ústavný   súd   je   toho   názoru,   že   konanie   o nariadenie   výkonu   rozhodnutia vzhľadom na jeho predmet, skutkovú a právnu povahu nemožno hodnotiť ako zložitú vec.

2. Pokiaľ ide o druhé kritérium, teda správanie sťažovateľa, ústavný súd   nezistil žiadnu   skutočnosť,   na   základe   ktorej   by   ho   bolo   možné   považovať   za   také,   ktoré   by zapríčiňovalo zbytočné prieťahy v konaní. Faktom je, že zákonná zástupkyňa sťažovateľa na   svojom   podaní   o späťvzatie   návrhu   na   zvýšenie   výživného   uviedla   číslo   konania o návrhu   na   výkon   rozhodnutia,   na   základe   ktorého   došlo   k zastaveniu   predmetného konania   o výkon   rozhodnutia,   a tým   tiež   prispela   k zmätku,   ktorý   nastal   v dôsledku zastavenia   konania.   Podľa   zistenia   ústavného   súdu   zákonná   zástupkyňa   sťažovateľa postupovala   inak   vždy   v intenciách   pokynov   oboch   okresných   súdov,   v podstate   riadne a včas   plnila   výzvy   uvedeného   súdu.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   zákonná   zástupkyňa sťažovateľa vo veci vystupovala veľmi aktívne. Okrem podávaných sťažností na prieťahy oboch súdov opakovane žiadala od predsedov oboch súdov, aby osobne dozorovali priebeh výkonu rozhodnutia.

3.   Pokiaľ   ide   o tretie   kritérium,   teda   „postup   súdu“,   ústavný   súd   skúmal v predmetnom   prípade   postup   Okresného   súdu   Bratislava   IV,   ako   aj   Okresného   súdu Bratislava I.

Postup Okresného súdu Bratislava IV v   konaní vedenom pod sp. zn. 15 E 460/98

Ústavný súd zameral svoju pozornosť na obdobie od 2. júla 1998 do 5. októbra 1999, keď okrem predčasného postúpenia spisu odvolaciemu súdu bol Okresný súd Bratislava IV pätnásť mesiacov   nečinný.   Okresnému súdu   Bratislava IV   treba ako   prieťah   pričítať aj obdobie od 5. októbra 1999 do 31. marca 2000, kým nebolo Krajským súdom v Bratislave ako   odvolacím   súdom   zrušené   rozhodnutie   Okresného   súdu   Bratislava   IV   o zastavení konania o výkon rozhodnutia.

Okresný súd Bratislava IV bol bez akýchkoľvek zákonných dôvodov nečinný v danej veci najmenej dvadsať mesiacov.

Postup Okresného súdu Bratislava I v   konaní vedenom pod sp. zn. E 582/01

Okresnému súdu Bratislava I bola vec o výkon rozhodnutia postúpená 23. mája 2001. Ústavný súd konštatuje, že doteraz odvolanie povinného zo 4. júna 1998, ktorým napadol uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia z 21. mája 1998, nebolo predložené odvolaciemu súdu   na   rozhodnutie   napriek   tomu,   že   zákonná   zástupkyňa   sťažovateľa   sa   k tomuto odvolaniu vyjadrila 28. júna 2001.

Okresný   súd   Bratislava   I bol   teda   v predmetnej   veci   nečinný   najmenej   dvadsať mesiacov.

Ústavný súd v tejto súvislosti prihliadol aj na povahu predmetného konania (ochranu záujmov maloletých detí) a jeho význam pre sťažovateľa, ktoré si vo všeobecnosti vyžadujú postup súdu vo veci s osobitnou starostlivosťou. Pohľadávka, ktorá je predmetom návrhu na výkon   rozhodnutia,   je   podľa   príslušných   ustanovení   Občianskeho   súdneho   poriadku prednostnou   pohľadávkou   a takáto jej   charakteristika   a s ňou   spojené jej uprednostnenie pred   inými   pohľadávkami   vyjadruje   jej   naliehavosť.   Zákonná   zástupkyňa   sťažovateľa právom   očakávala   a očakáva,   že   štátom   akceptovaná   naliehavosť   potreby   uspokojovať nároky na výživné sa premietne nielen do výsadného postavenia pohľadávok výživného na maloleté   deti   zakotveného   v zákone,   ale   že   takémuto   výsadnému   postaveniu   musí zodpovedať aj postup súdov pri realizácii výkonu rozhodnutia.

Z týchto dôvodov   ústavný súd konštatuje, že uvedená nečinnosť Okresného súdu Bratislava IV a Okresného súdu Bratislava I je porušením základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.  

Uvedený   postup   Okresného   súdu   Bratislava   I   nemôže   odôvodniť   ani   tvrdenie predsedu tohto súdu, že na prieťahy v tejto veci mal vplyv aj celkový počet nevybavených vecí   registra   „E“,   ani   tvrdenie   predsedníčky   Okresného   súdu   Bratislava   IV   o tom,   že sudcovia vybavujúci agendu výkonu rozhodnutia majú na starosti aj iné súdne agendy.   Podľa názoru ústavného súdu nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne   konanie,   by   mohlo   len   dočasne   ospravedlniť   vzniknuté   prieťahy,   a to   len   v tom prípade, že sa za tým účelom prijali včas a adekvátne opatrenia (mutatis mutandis I. ÚS 39/00, I. ÚS 55/02). Ani jeden z okresných súdov vo svojom stanovisku neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné usudzovať, že v danej veci ide o takýto prípad.

Ústavný súd už tiež vyslovil, že je vecou štátu a organizácie práce súdov, aby za situácie, ak tomu nebráni žiadna zákonná prekážka, nedochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní. Uplatnenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemôže byť zmarené len preto, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov súdu na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty (II. ÚS 52/99).

V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené také princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť - princíp materiálneho právneho štátu, čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré   sú   predmetom   jej   úpravy.   Povinnosťou   všetkých   štátnych   orgánov   je   zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané (I. ÚS 10/98).

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 15 E 460/98 a na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. E 582/01 konštatoval porušenie práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, tak ako mu ho garantuje čl. 48 ods. 2 ústavy.

V dôsledku   konštatovania   zbytočných   prieťahov   v predmetnej   veci   ústavný   súd považoval za potrebné v zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázať Okresnému súdu Bratislava I, na ktorom sa vec výkonu rozhodnutia v súčasnosti nachádza,   konať   v súlade   s príslušnými   ustanoveniami   Občianskeho   súdneho   poriadku upravujúcimi   priebeh   konania   tak,   aby   nedochádzalo   k porušovaniu   základného   práva sťažovateľky. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Podľa § 6 Občianskeho súdneho poriadku v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia ak ústavný súd   rozhodne   o priznaní primeraného   finančného zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniam okresných súdov k tejto sťažnosti doplnil pôvodný návrh zákonnej zástupkyne sťažovateľa a vzhľadom na to, že v predmetnej veci sa „stav núdze a neistoty“ maloletého sťažovateľa neodstránil, ale stále sa predlžoval, uplatnil aj nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri   rozhodovaní   o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vychádzal ústavný súd z ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde a s prihliadnutím na všetky okolnosti zakladajúce namietané porušenie označeného práva vrátane významu predmetu sporu   pre sťažovateľa a na skutočnosť,   že predmetom návrhu na výkon rozhodnutia je prednostná   pohľadávka,   dospel   k záveru,   že   v   prípade   sťažovateľa   je   opodstatnené očakávanie   včasného   odstránenia   jeho   právnej   neistoty.   Ústavný   súd tiež   podľa   zásad spravodlivosti   uznal   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľovi   primerané   finančné zadosťučinenie,   a to   voči   Okresnému   súdu   Bratislava   IV   vo   výške   30   000   Sk   a voči Okresnému súdu Bratislava I taktiež vo výške 30 000 Sk.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   môže   v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania trovy.

Ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   v danom   prípade   je   odôvodnená   aplikácia ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, preto náhradu trov právneho zastúpenia vyčíslenú   tarifnou   odmenou   podľa   §   13   ods.   8   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb sťažovateľovi priznal. Trovy právneho zastúpenia sťažovateľa pozostávajú z dvoch   úkonov   právnej   pomoci,   a to   z prevzatia   a prípravy   zastupovania   a zo   spísania vyjadrenia k stanovisku okresných súdov. Za jeden úkon, ktorý bol vykonaný v roku 2002, patrí odmena v sume 3 900 Sk a režijný paušál 100 Sk a za úkon vykonaný v roku 2003 patrí odmena v sume 4 270 Sk a režijný paušál 130 Sk, preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkom sumu 8 400 Sk.

  Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. mája 2003