znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 56/00

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   v senáte   na   neverejnom   zasadnutí   18.   októbra 2001 prerokoval návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky na začatie konania o súlade   všeobecne   záväzného   nariadenia   mestskej   časti   Bratislava   -   Jarovce   č.   2/1994 z 30. septembra   1994   o vydávaní   záväzného   stanoviska   k začatiu,   rozšíreniu   a zmene podnikateľskej   činnosti   právnických   a fyzických   osôb   podnikajúcich   na   území   mestskej časti Bratislava - Jarovce, zmeneného a doplneného dodatkom č. 1/1996 zo 17. septembra 1996,   s čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1 a 2, čl. 35 ods. 1 a 2 a s čl. 68   Ústavy   Slovenskej republiky   a so zákonom Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a takto

r o z h o d o l :

Všeobecne   záväzné   nariadenie   mestskej   časti   Bratislava   -   Jarovce   č.   2/1994 z 30. septembra   1994   o vydávaní   záväzného   stanoviska   k začatiu,   rozšíreniu   a zmene podnikateľskej   činnosti   právnických   a fyzických   osôb   podnikajúcich   na   území   mestskej časti   Bratislava - Jarovce,   zmenené a doplnené dodatkom č. 1/1996   zo 17. septembra 1996,   n i e   j e   v   s ú l a d e   s čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1 a 2, čl. 35 ods. 1 a 2 a s čl. 68 Ústavy Slovenskej republiky a s ustanoveniami § 4 ods. 1 a 3 písm. d) a § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 6. septembra 2000   doručený   návrh   generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „navrhovateľ“ alebo „generálny prokurátor“) na začatie konania podľa čl. 125 písm. c) Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   o vyslovenie   nesúladu   všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava - Jarovce č. 2/1994 z 30. septembra 1994 o vydávaní   záväzného   stanoviska   k začatiu,   rozšíreniu   a zmene   podnikateľskej   činnosti právnických a fyzických osôb podnikajúcich na území mestskej časti Bratislava - Jarovce, zmeneného   a doplneného   dodatkom   č.   1/1996   zo 17.   septembra   1996   (ďalej   len „nariadenie“),   s čl.   2   ods.   3,   čl.   13   ods.   1   a 2,   čl.   35   ods.   1   a 2   a s čl.   68   ústavy a s ustanoveniami § 4 ods. 1 a ods. 3 písm. d) a § 6 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č.   369/1990   Zb.   o obecnom   zriadení   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o obecnom zriadení“).

Navrhovateľ   uviedol,   že   predmetné   nariadenie   rieši   problematiku   podnikateľskej činnosti právnických a fyzických osôb na území mestskej časti Bratislava – Jarovce (ďalej aj   „odporca“)   v súvislosti   s vydávaním   záväzného   stanoviska   k začatiu   takejto   činnosti obcou   v zmysle   výkonu   jej   samosprávnej   funkcie   podľa   §   4   ods.   3   písm.   d)   zákona o obecnom zriadení.

Oprávnenie   mestskej   časti   a jej   orgánu   miestneho   zastupiteľstva   na   vydanie nariadenia vyplýva z ustanovenia § 15 ods. 2 písm. a)   zákona Slovenskej národnej rady č. 377/1990   Zb.   o hlavnom   meste   Slovenskej   republiky Bratislave   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Bratislave“) a čl. 6 ods. 2 písm. d) a čl. 26 ods. 1 a ods. 4 písm. a) Štatútu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy.

Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že vychádzajúc zo skutočnosti, že všetka činnosť subjektov územnej samosprávy je viazaná platným právnym poriadkom, je mestská časť Bratislava   –   Jarovce   i v normotvornej   činnosti   povinná   rešpektovať   zákony   a ostatné všeobecne záväzné predpisy.

V ďalšej   časti   odôvodnenia   návrhu   navrhovateľ   citoval   §   2   ods.   2   zákona o Bratislave,   čl.   2   ods.   3,   čl.   13   ods.   1   a 2,   čl.   35   ods.   1   a 2   a čl.   68   ústavy,   ako   aj ustanovenia § 4 ods. 1 a ods. 3 písm. d) zákona o obecnom zriadení, ktorými je mestská časť   Bratislava   -   Jarovce   pri   vykonávaní   normotvornej   činnosti   viazaná,   avšak   podľa navrhovateľa   sa   týmito   ustanoveniami   pri   vydaní   napadnutého   nariadenia   dôsledne neriadila.

Podľa navrhovateľa predmetné nariadenie odporcu síce v § 1 ods. 1 ustanovuje, že upravuje   podmienky   pre   vydávanie   záväzného   stanoviska   k začatiu,   rozšíreniu   a zmene podnikateľskej   činnosti   právnických   a fyzických   osôb,   avšak   v ods.   2   a 3   citovaného ustanovenia   ukladá   povinnosť   pre   takéto   osoby   požiadať starostu   o vydanie   stanoviska. Ďalej § 2 ods. 2 a 3 vymedzuje, ktoré doklady je podnikateľský subjekt povinný k žiadosti o záväzné   stanovisko   predložiť.   Napokon,   v ustanovení   §   4   ods.   3   poslednej   vete   je uvedené, že ak dostane podnikateľ záväzné stanovisko záporné, je povinný podnikanie na území mestskej časti ukončiť v 30-dňovej lehote.

Z vyššie uvedeného podľa   navrhovateľa   vyplýva, že odporca prijatím nariadenia v § 1 ods. 2 a 3, § 3 ods. 2 a 3 a v § 4 ods. 3 prekročil rámec pôsobnosti vymedzenej pre výkon samosprávy a nedodržal ustanovenie § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého nariadenie obce nesmie odporovať ústave ani zákonu.

Navrhovateľ   ďalej   uviedol,   že   podnikateľ   organizuje   svoju   činnosť   nezávisle   od iných   osôb   a pokiaľ   splní   všeobecné   a osobitné   podmienky,   ktoré   mu   ukladá   zákon č. 455/1991   Zb.   o živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v znení   neskorších predpisov,   živnosť   riadne   ohlási   alebo   požiada   živnostenský   úrad   o vydanie   koncesie, vznikne živnostenské oprávnenie dňom ohlásenia alebo dňom doručenia koncesnej listiny, tak ako to je uvedené v § 10 tohto zákona. Živnostenské oprávnenie zaniká, ak nastanú skutočnosti   uvedené   v   §   57   zákona   č.   455/1991   Zb.   o živnostenskom   podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Zasahovať do   podnikateľskej   činnosti   môžu   orgány   na to   oprávnené príslušnými právnymi predpismi.

Odporca   prijatím   nariadenia   o uložení   povinnosti   podnikateľským   subjektom   bez zákonného zmocnenia zasiahol najmä do výkonu štátnej správy a prisvojil si jej oprávnenia.Nariadenie odporuje citovaným článkom ústavy, pretože takto stanovené povinnosti neboli uložené žiadnym zákonom.

Všetky   citované   rozpory   vo   svojom   súhrne   zakladajú   tiež   rozpor   nariadenia s ustanovením § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení.

Navrhovateľ vzhľadom na uvedené skutočnosti a argumenty navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol: „Všeobecne záväzné nariadenie Mestskej časti Bratislava – Jarovce č. 2/1994 z 30. septembra 1994, zmenené a doplnené dodatkom č. 1/1996 zo dňa 17.   septembra   1996,   o vydávaní   záväzného   stanoviska   k začatiu,   rozšíreniu   a zmene podnikateľskej   činnosti   právnických   a fyzických   osôb   podnikajúcich   na území Mestskej časti Bratislava – Jarovce nie je v súlade s článkami 2 ods. 3, 13 ods. 1, 2, 35 ods. 1, 2, 68 Ústavy Slovenskej republiky a s § 4 ods. 1, 3 písm. d), § 6 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.“

Ústavný   súd   uznesením   z 8.   novembra   2000   sp.   zn.   I.   ÚS   56/00   prijal   návrh generálneho prokurátora podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) na ďalšie konanie.

Ústavný súd požiadal odporcu, aby zaujal stanovisko k návrhu navrhovateľa a aby sa vyjadril k tomu, či trvá na ústnom pojednávaní v predmetnej veci.

Starostka mestskej časti Bratislava – Jarovce M. W. listom z 18. septembra 2000 sp. zn.   876/2000   oznámila   ústavnému   súdu,   že   odporca   netrvá   na   ústnom   pojednávaní v predmetnej veci, odporca však stanovisko k návrhu do dnešného dňa nezaujal.

Navrhovateľ listom z 3. októbra 2000 sp. zn. VI Gc 3254/00-26 oznámil ústavnému súdu, že na ústnom pojednávaní vo veci netrvá.

II.

Návrh   navrhovateľa   bol   prerokovaný   podľa   ustanovenia   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí senátu.

Ústavný súd z pripojených dokumentov zistil, že predmetné nariadenie bolo prijaté zákonným   spôsobom,   pričom   so   zmenami   a doplnkami   nadobudlo   účinnosť   2.   októbra 1996.

Text   nariadenia   o vydávaní   záväzného   stanoviska   k začatiu,   rozšíreniu   a zmene podnikateľskej činnosti právnických a fyzických osôb   podnikajúcich na území mestskej časti Bratislava – Jarovce je nasledujúci:

„Miestne   zastupiteľstvo   mestskej   časti   Bratislava   –   Jarovce   podľa   par.   4   ods.   3 písm. d) a h) zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a par.   15   ods.   2   písm.   a)   zákona   SNR   č.   377/1990   Zb.   o hlavnom   meste   Slovenskej republiky   Bratislave   v znení   neskorších   predpisov   sa   uznieslo   na   tomto   všeobecne záväznom nariadení.

Paragraf 1

Úvodné ustanovenie

1) Toto všeobecne záväzné nariadenie (ďalej len „nariadenie“) upravuje podmienky pre vydávanie   záväzného   stanoviska   k začatiu,   rozšíreniu   a zmene   podnikateľskej činnosti   právnických   a fyzických   osôb,   ktoré   vykonávajú   alebo   majú   záujem vykonávať podnikateľskú   činnosť1/ na   území mestskej   časti   Bratislava   –   Jarovce (ďalej len „mestská časť).

2) Právnická a fyzická osoba, ktorá má záujem vykonávať podnikateľskú činnosť (ďalej len   „podnikateľ“)   na   území   mestskej   časti,   je   povinná   požiadať   starostku   MČ o vydanie záväzného stanoviska k začatiu podnikateľskej činnosti pred jej začatím.

3) Podnikateľ, ktorý má záujem zmeniť alebo rozšíriť podnikateľskú činnosť (predaj základných   potravinových   článkov,   pohostinská   činnosť,   služby   osobného charakteru),   je   povinný   požiadať   starostku   mestskej   časti   o zaujatie   stanoviska k zmene, prípadne rozšíreniu takejto podnikateľskej činnosti.

Paragraf 2

Podmienky pre vydanie záväzného stanoviska

1) Pri vydávaní záväzného stanoviska prihliada starostka na:

a) zameranie podnikateľskej činnosti,

b)   potrebu   a oprávnený   záujem   obyvateľstva   mestskej   časti   o uvažovaný   druh podnikateľskej činnosti na území mestskej časti.

2) Právnická osoba je povinná k žiadosti o záväzné stanovisko predložiť:

a)   úradne   overenú   notársku   zápisnicu,   spoločenskú   zmluvu,   prípadne   výpis z obchodného registra (ak došlo k zápisu do neho),

b) stanovy družstva, ak ide o družstevnú právnickú osobu,

c) list vlastníctva k nehnuteľnosti, v ktorej sa má vykonávať podnikateľská činnosť (nie starší ako 3 mesiace), ak právnická osoba je vlastníkom nehnuteľnosti,

d) platnú nájomnú zmluvu uzavretú v súlade s par. 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme   a podnájme   nebytových   priestorov   v znení   neskorších   predpisov,   ak právnická   osoba   nie   je   vlastníkom   nehnuteľnosti,   v ktorej   sa   má   vykonávať podnikateľská činnosť,

e) súhlas prenajímateľa bytu, ak sa podnikateľská činnosť má vykonávať v byte.

3) Fyzická osoba je povinná k žiadosti o záväzné stanovisko predložiť:

a) list vlastníctva k nehnuteľnosti, v ktorej sa má vykonávať podnikateľská činnosť (nie starší ako 3 mesiace), ak podnikateľ je vlastníkom nehnuteľnosti,

b) platnú nájomnú zmluvu uzavretú v súlade s par. 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ak fyzická osoba   nie   je   vlastníkom   nehnuteľnosti,   v ktorej   sa   má   vykonávať   podnikateľská činnosť,

c) súhlas prenajímateľa bytu, ak sa podnikateľská činnosť má vykonávať v byte.

4) Záväzné stanovisko je podnikateľ povinný mať v mieste vykonávania podnikateľskej činnosti a na požiadanie ho predložiť kontrolným orgánom k nahliadnutiu.

5) Postup uvedený v odseku   1 až 4 sa vzťahuje aj na vydanie stanoviska k zámeru podnikateľa zmeniť alebo rozšíriť podnikateľskú činnosť._______________1/ par. 2 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov

Paragraf 3

Kontrola a sankcie

1) Kontrolu dodržiavania tohto nariadenia vykonávajú oprávnení a poverení pracovníci Miestneho   úradu   mestskej   časti   a pracovníci   Mestskej   polície   hlavného   mesta Slovenskej republiky Bratislavy.

2) Právnickej osobe, ktorá poruší toto nariadenie, môže starostka uložiť pokutu podľa par. 28 ods. 2 písm. b) zákona SNR č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov do výšky 200 000,- Sk.

3) Fyzickej osobe, ktorá poruší toto nariadenie, môže byť uložená pokuta podľa par. 46 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov do výšky 1 000,- Sk (v blokovom konaní do 500,- Sk).

Paragraf 4

Záverečné ustanovenie

1) Toto nariadenie sa nevzťahuje na príležitostné akcie, ktoré sa konajú cez sviatky, pri slávnostiach, športových podujatiach, alebo iných podobných akciách, pri ktorých sa obvykle ponúkajú potraviny a iný tovar, ktorý je podnikateľ oprávnený predávať.Ustanovenia osobitných predpisov3/ zostávajú nedotknuté.

2) Záväzné stanoviská, vydané pred účinnosťou tohto nariadenia, zostávajú v platnosti.

3) Podnikateľ,   ktorý   nemá   záväzné   stanovisko,   je   povinný   do   31.   decembra   1994 požiadať   starostku   o jeho   vydanie.   Ak   dostane   záväzné   stanovisko   záporné,   je povinný podnikanie na území mestskej časti ukončiť v 30 dennej lehote.

Paragraf 5

Účinnosť

Toto všeobecne záväzné nariadenie nadobúda účinnosť 2. októbra 1996.___________3/ par. 35 ods. 2, par. 36 ods. 1 a 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon).“

III.

Predmetom konania pred ústavným súdom je podľa čl. 125 ods. 1 písm. c) a d) ústavy v platnom znení rozhodnúť o súlade uvedeného nariadenia s ústavou a zákonmi.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že napadnutým nariadením sa ustanovila:

1.   povinnosť   fyzickej   alebo   právnickej   osobe,   ktorá   vykonáva   alebo   má   záujem vykonávať podnikateľskú činnosť na území mestskej časti Bratislava – Jarovce, požiadať starostu o vydanie záväzného stanoviska k začatiu podnikateľskej činnosti pred jej začatím (§ 1 ods. 2 nariadenia);

2. povinnosť podnikateľovi, ktorý má záujem zmeniť alebo rozšíriť podnikateľskú činnosť (predaj základných potravinových článkov, pohostinská činnosť, služby osobného charakteru), požiadať starostku o zaujatie stanoviska k zmene, prípadne k rozšíreniu takejto podnikateľskej činnosti (§ 1 ods. 3 nariadenia);

3.   povinnosť   právnickej   a   fyzickej   osobe   predložiť   k svojej   žiadosti   o vydanie záväzného stanoviska taxatívne stanovené dokumenty (§ 2 ods. 2 a 3 nariadenia);

4.   povinnosť   podnikateľovi   mať   záväzné   stanovisko   vydané   mestskou   časťou Bratislava   -   Jarovce   v mieste   vykonávania   podnikateľskej   činnosti   a na   požiadanie   ho predložiť kontrolným orgánom k nahliadnutiu (§ 2 ods. 4 nariadenia);

5.   povinnosť   podnikateľovi   predložiť   k svojej   žiadosti   o vydanie   záväzného stanoviska taxatívne stanovené dokumenty aj k zámeru podnikateľa zmeniť alebo rozšíriť podnikateľskú činnosť (§ 2 ods. 5 nariadenia).

Nakoľko podľa § 3 tohto nariadenia sa za porušenie jeho ustanovení predpokladá možnosť uloženia pokuty, hrozba uloženia takejto sankcie dopadá na fyzickú a právnickú osobu aj v prípade porušenia uvedených povinností.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či Miestne zastupiteľstvo mestskej   časti   Bratislava   –   Jarovce   prijatím   uvedeného   nariadenia   obmedzilo   základné práva   zaručené   ústavou   a či   prijatie   takého   všeobecne   záväzného   nariadenia   patrí   do právomoci orgánov územnej samosprávy.

Základom námietky neústavnosti a nezákonnosti napadnutého nariadenia je námietka o neústavnom obmedzení práva podnikať.

Podľa čl. 35 ods. 1 ústavy každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

Podľa čl. 35 ods. 2 ústavy zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností.

Ústavný súd už viackrát konštatoval, že právo podnikať sa priznáva každej osobe a je ústavnou   zárukou slobody výkonu hospodárskej činnosti podľa   uváženia (II. ÚS 70/97, I. ÚS 55/00).

Právo   podnikať   sa   v súkromnom   záujme   chráni   ako   spôsob   obživy   jednotlivca. Zároveň sa ním zabezpečuje verejný záujem na rozvoji podnikania ako dôležitého prvku trhového hospodárstva. Toto právo sa priznáva osobám ako právny prostriedok rozvoja trhovej ekonomiky zaručenej v čl. 55 ods. 1 ústavy, podľa ktorého hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.

Základom   trhového   hospodárstva   a s ním   spätej   hospodárskej   súťaže   je   voľnosť vstupu na trh a rovnosť pravidiel správania na trhu pre všetkých účastníkov hospodárskej súťaže.

Právo   podnikať   sa   podľa   ústavy   zaručuje   so   sprísnenou   ochranou,   pretože ústavodarca dovolil iba Národnej rade Slovenskej republiky, aby formou zákona upravila podmienky uplatnenia tohto práva. Nijaký iný štátny orgán ani orgán územnej samosprávy nemá ústavou priznanú právomoc prijať všeobecne záväzný právny predpis ustanovujúci podmienky na obmedzenie základného práva podnikať.

Orgány územnej samosprávy majú normotvornú právomoc priznanú v čl. 68 ústavy, podľa ktorého vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu   zo   zákona   môže   obec   a vyšší   územný   celok   vydávať   všeobecne   záväzné nariadenia, a v čl. 71 ods. 2 ústavy, v zmysle ktorého pri výkone štátnej správy môže obec a vyšší   územný   celok   vydávať   v rámci   svojej   územnej   pôsobnosti   na   základe splnomocnenia   v zákone   a v jeho   medziach   všeobecne   záväzné   nariadenia.   Tieto ustanovenia   však   neupravujú   normotvornú   právomoc   obce   nezávisle   od   ostatných ustanovení ústavy, preto obec pri jej uplatňovaní môže prijímať len všeobecne záväzné nariadenia, ktoré sú v súlade so všetkými súvisiacimi ustanoveniami ústavy.

Pokiaľ ide o otázku, ktoré súvisiace ustanovenia ústavy obec musí rešpektovať pri uplatňovaní normotvornej právomoci v zmysle čl. 68 a čl. 71 ods.   2 prvej vety ústavy, odpoveď závisí od konkrétnych okolností každého prípadu.

Napríklad, zo všeobecných ustanovení, ktorými je druhá hlava ústavy upravujúca základné práva a slobody uvádzaná, pre danú vec prichádzajú do úvahy ustanovenia čl. 13 ods. 1 a 2 ústavy, tak ako sa ich v danej veci správne dovolával navrhovateľ. Ak sa totiž v oblasti   základných   práv   a slobôd   ukladajú   povinnosti,   ústava   v uvedených   článkoch ustanovuje, že sa tak môže stať   zákonom alebo len na základe zákona, v jeho medziach a pri   zachovaní   základných   práv   a slobôd,   medzinárodnou   zmluvou   podľa   čl.   7   ods.   4 ústavy, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2 ústavy, pritom medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom.  

Ústavný súd v danej veci skúmal otázku, či napadnuté nariadenie bolo vydané na základe pôvodnej   normotvornej pôsobnosti mesta, teda vo veciach územnej samosprávy (čl. 68 ústavy), alebo na základe prenesenej normotvornej pôsobnosti mesta, teda na základe splnomocnenia zákonom (čl. 71 ods. 2 ústavy).

Z uvádzajúcej   časti   napadnutého   nariadenia   vyplýva,   že   toto   nariadenie   bolo Miestnym zastupiteľstvom mestskej časti Bratislava - Jarovce prijaté v pôsobnosti územnej samosprávy, teda v samosprávnej pôsobnosti.

Samosprávu obce zákon o obecnom zriadení vymedzuje v ustanovení § 4 ods. 1, podľa ktorého obce samostatne rozhodujú a uskutočňujú všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, ak osobitný zákon takéto úkony nezveruje štátu alebo inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, a demonštratívnym spôsobom v   ustanovení § 4 ods. 3, pod ktorého   písm. d)   a h)   je   zahrnutá   aj   samosprávna   funkcia,   o ktorú   sa   opiera   napadnuté nariadenie odporcu.

Podľa   uvedených   ustanovení   zákona   o obecnom   zriadení   obec   pri   výkone samosprávnych   funkcií   usmerňuje   ekonomickú   činnosť   v obci,   najmä   vydáva   záväzné stanoviská   k investičnej   činnosti   v obci,   k využitiu   miestnych   zdrojov,   k začatiu podnikateľskej činnosti právnických a fyzických osôb a zaujíma stanoviská k zámerom ich činnosti,   ak   sa   týkajú   záujmov   obyvateľov   a obce,   a   utvára   podmienky   pre   riadne zásobovanie   obce   a vykonáva   nad   ním   dozor   (povoľuje   predajný   a prevádzkový   čas, spravuje trhoviská).

Výpočet   samosprávnych   funkcií   obce   uvedený   v   §   4   ods.   3   zákona   o obecnom zriadení   však   podľa   názoru   ústavného   súdu   treba   interpretovať   reštriktívne   tak,   že   do samosprávnej pôsobnosti obce patria iba tie záležitosti, ktoré sa svojou povahou dotýkajú územných samosprávnych celkov (miestnych záujmov obyvateľstva), za ktoré môžu obce niesť   samostatne   aj   zodpovednosť,   pokiaľ   nie   sú   zákonom   zverené iným   orgánom   ako výkon štátnej správy.

V danej   veci   napadnuté   články   nariadenia   upravujú   záležitosti   podnikania   takým spôsobom, že mestská časť Bratislava - Jarovce v nich už nevystupuje ako orgán územnej samosprávy,   ale   ako   subjekt   ukladajúci   povinnosti   jednostrannými   príkazmi   a zákazmi podnikateľom a osobám, ktoré majú záujem podnikať. Výkon tejto právomoci príslušnými orgánmi odporcu zo strany dotknutých subjektov treba považovať za zásah do podstaty ich práv na podnikanie (čl. 35 ods. 1 ústavy).

Tak ako to už ústavný súd konštatoval, v § 1 ods. 2, § 2 ods. 2, 3,4 a 5 a v § 4 ods. 3 napadnutého   nariadenia   mestská   časť   Bratislava   -   Jarovce   celkom   evidentne   ukladá   aj povinnosti fyzickým a právnickým osobám v súvislosti so začatím, rozšírením a zmenou podnikateľských činností na území mestskej časti Bratislava - Jarovce.

V týchto   ustanoveniach   napadnutého   nariadenia   je   teda   implikovaná   možnosť obmedziť   vstup   do   podnikania   nad   rámec   zákona   a naviac   podmienky   na   vydanie záväzného stanoviska nevytvárajú právnu istotu, že rovnaké podnikateľské zámery sa budú posudzovať rovnako.

Nie je však úlohou a ani v kompetencii obce v oblasti jej samostatnej pôsobnosti upravovať   podmienky   zámerov,   začatia   a zmeny   podnikateľských   aktivít.   Treba konštatovať,   že   obce   svojou   normotvornou   činnosťou   podľa   čl.   68   ústavy   nemôžu obmedziť základné práva a slobody.

Pokiaľ sa normotvornou činnosťou obce ukladajú povinnosti fyzickým a právnickým osobám, aj pôvodná (originálna) normotvorná pôsobnosť obce (mesta) je limitovaná čl. 2 ods. 3 ústavy, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Ukladanie povinností v napadnutom nariadení nemá oporu v žiadnom zákone. Napadnutým nariadením mesto uložilo subjektom, ktoré majú zámer podnikať, začať alebo zmeniť podnikanie   na území mestskej časti Bratislava – Jarovce,   také povinnosti, aké neukladá zákon, a preto postupovalo protiústavne aj vo vzťahu k čl. 2 ods. 3 ústavy.

Zároveň sa ním ustanovili podmienky, ktorými sa uplatnenie práva podnikať stalo menej dostupné pre osoby   želajúce   si   toto   právo   uplatniť v mestskej   časti   Bratislava – Jarovce, bez toho, aby takéto obmedzenie malo oporu v zákone.

Podmienky podnikania upravuje zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Tento zákon, ale ani iný právny predpis nesplnomocňuje obec na vydanie všeobecne záväzného nariadenia, ktorým by sa upravovali podmienky podnikania na území obcí.

Zákonné   splnomocnenie   oprávňujúce   obec   ustanoviť   všeobecne   záväzným nariadením   povinnosť   fyzickej   –   právnickej   osobe,   ktorá   má   záujem   vykonávať podnikateľskú   činnosť   na   území obce,   požiadať starostu   o vydanie   stanoviska   k začatiu podnikateľskej činnosti, existovalo v našom právnom poriadku len do 1. júla 1994, a aj to len vo vzťahu k živnostenskému podnikaniu.

Zákon   č.   455/1991   Zb.   o živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v znení neskorších   predpisov   až   do   nadobudnutia   účinnosti   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky   č.   132/1994   Z.   z.,   ktorým   sa   mení   a dopĺňa   zákon   č.   455/1991   Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov obsahoval ustanovenia, podľa ktorých ten, kto hodlá prevádzkovať živnosť, musí k ohláseniu živnosti (pri ohlasovacej živnosti), resp. k žiadosti o koncesiu (pri koncesovanej živnosti) pripojiť doklad o súhlase obce na umiestnenie prevádzkarne v obci (§ 46 ods. 3 a § 50 ods. 2), pričom tieto ustanovenia sa vzťahovali aj na vedľajšie prevádzkarne (§ 17 ods. 4).

V ostatných zákonoch upravujúcich výkon práva podnikať sa takéto splnomocnenie nikdy nenachádzalo ani nenachádza.

Povinnosť   podnikateľa,   ktorý   má   záujem   zmeniť   alebo   rozšíriť   podnikateľskú činnosť na území obce, požiadať starostu alebo obec o vydanie stanoviska k zmene alebo rozšíreniu podnikateľskej činnosti v našom právnom poriadku neexistovala.

Zákon   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   132/1994   Z.   z.,   ktorým   sa   mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov totiž vložil do zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov ustanovenie § 49 ods. 1 a § 56 ods. 1, podľa ktorých je oznámenie nového predmetu podnikania vlastne novým ohlásením živnosti alebo novou žiadosťou o koncesiu. Až do 1. júla 1994 zmena podnikateľskej činnosti (a už vôbec nie jej rozšírenie) de iure nevyžadovala nové ohlásenie živnosti alebo novú žiadosť o koncesiu, a tým nevznikla ani povinnosť podnikateľa vyžiadať si stanovisko obce. Obec síce   má   právo   takéto   stanoviská   vydávať,   avšak   nie   je   oprávnená   uložiť   príslušným subjektom povinnosť vyžiadať si ich od obce alebo starostu či povinnosti na to nadväzujúce (mutatis mutandis II. ÚS 70/97).

Právny   režim   obmedzujúci   právo   podnikať   zaručené   čl.   35   ods.   1   ústavy   sa v predmetnom prípade neustanovil zákonom, ale všeobecne záväzným nariadením orgánu územnej samosprávy mestskej časti Bratislava - Jarovce,   a tým došlo k porušeniu ústavy a zároveň k porušeniu ustanovenia § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého nariadenie obce nesmie odporovať ústave ani zákonu.

Okrem   tejto   formálnej   podmienky   sa   nesplnili   ani   materiálne   podmienky,   ktoré upravuje čl. 13 ods. 1 a 2 ústavy, tak ako to už bolo vyššie uvedené. K tomu treba dodať, že formálne a materiálne podmienky ústavy sa musia dodržať pri každom obmedzení právneho postavenia osôb.

Miestne   zastupiteľstvo   mestskej   časti   Bratislava   -   Jarovce   prijatím   predmetného nariadenia   konalo   nad   rámec   normotvornej   právomoci,   ktorú   ústava   v čl.   68   zveruje orgánom územnej samosprávy.

Na základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa čl. 125 ods. 3 ústavy ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do   šiestich   mesiacov   od   vyhlásenia   rozhodnutia   ústavného   súdu   uviesť   ich   do súladu   s ústavou,   s ústavnými   zákonmi   a s medzinárodnými   zmluvami   vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. d), aj s nariadeniami vlády a so   všeobecne   záväznými   právnymi   predpismi   ministerstiev   a ostatných   ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.