znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 558/2014-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. septembra 2014   predbežne   prerokoval   sťažnosť   J.   H.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   Martinom Olosom, M. R. Štefánika 71, Žilina, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Er 3748/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. H.   o d m i e t a   z dôvodu neprípustnosti.  

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júla 2014 doručená   sťažnosť   J.   H.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Er 3748/2011 (ďalej aj „napadnuté konanie okresného súdu“).  

2.   Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   je   účastníkom   exekučného konania vedeného pred okresným súdom pod sp. zn. EX 3036/2011. Exekučným titulom je rozsudok okresného súdu sp. zn. 13 P 106/2009 z 25. mája 2011. Proti vedenej exekúcii uplatnil   sťažovateľ   svojím   podaním   z 2.   novembra   2011   námietky   podľa   §   50   zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti   (Exekučný   poriadok)   a o zmene a doplnení   ďalších   zákonov   v znení   neskorších predpisov (ďalej aj „Exekučný poriadok“). Uvedené konanie je vedené okresným súdom pod sp. zn. 20 Er 3748/2011. Dôvodom podania sťažnosti sťažovateľa na ústavnom súde bola skutočnosť, že okresný súd v lehote presahujúcej 2 roky nerozhodol o ním podaných námietkach proti vedenej exekúcii, a to za situácie, že „Samotný exekučný titul bol pritom nahradený iným právoplatným súdnym rozhodnutím, t. j. stal sa počas exekučného konania neúčinným (matka v exekúcii uplatnila neprávoplatné rozhodnutie okresného súdu, ktoré krajský   súd   zrušil).“.   Navyše,   sťažovateľ   poukázal   aj   na to,   že „Súd   dokonca   ani   na podanie   súdneho   exekútora,   ktorý   navrhol   zastaviť   exekúciu,   v   danom   smere   nijak nereagoval, napriek tomu, že ide o právne triviálnu vec a ide v podstate o čisto procesne- technické   rozhodnutie.“.   Prieťahový   postup   okresného   súdu   v napadnutom   konaní signalizoval aj predsedníčke okresného súdu: „Vzhľadom na nečinnosť súdu som podaním zo dňa 22.06.2014 predsedovi Okresného súdu v Žiline doručil sťažnosť podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. na prieťahy v exekučnom konaní 20Er 3748/2011.“

3. Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Okresným súdom v Žiline pod sp. zn. 20 Er 3748/2011 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   v   Žiline   sa   prikazuje   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 20Er 3748/2011 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi... sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1.500,- € (slovom tisíc päťsto eur)...

4. Okresný súd v Žiline je povinný uhradiť sťažovateľovi... náhradu trov konania vo výške o výške 340,89 EUR...“

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6.   Ústavný   súd   z   obsahu   sťažnosti   a z   jej   príloh   zistil,   že   sťažovateľ   namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Er 3748/2011, ktorý do času podania sťažnosti ústavnému súdu nerozhodol o ním podaných námietkach proti vedenej exekúcii „Nekonaním Okresného súdu v Žiline bolo porušené moje základné právo na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“, v dôsledku čoho „Vec... nie je doposiaľ právoplatne   rozhodnutá   ani   po   2   rokoch   a   8   mesiacoch   od   podania   námietok,   čo   je v exekučnom konaní zjavne neprípustné.“

7. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných   prieťahov.   Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

8. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   koná   iba   za   predpokladu,   ak   sťažovateľ preukáže, že využil možnosť podať sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

9. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré   súvisia   so   základným   právom   na   súdnu   ochranu,   ako   aj   so   základným   právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého   právneho   prostriedku   ochrany   pred   zbytočnými   prieťahmi   v   súdnom   konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom   vybavovania   sťažnosti   je   zistiť,   či   v   danej   veci   boli   spôsobené   prieťahy v konaní...“.   V   zmysle   prvej   vety   druhého   odseku   citovaného   zákonného   ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“.   Napokon   podľa   tretieho   odseku   predmetného   zákonného   ustanovenia   „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí   za vzniknuté nedostatky   voči   zodpovedným   osobám   dôsledky“.   V   súvislosti   s   tým   ústavný   súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon   sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   je   jedným   z   atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

10. Ústavný súd z obsahu sťažnosti a vlastným šetrením vo veci zistil, že sťažovateľ podaním z 22. júna 2014 doručeným 2. júla 2014 a adresovaným predsedníčke okresného súdu   namietal   prieťahový   postup   okresného   súdu   v napadnutom   exekučnom   konaní. Na sťažnosť   reagovala   predsedníčka   okresného   súdu   listom   sp.   zn.   1   SprS/262/2014 zo 16. júla   2014   doručeným   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa   24.   júla   2014,   v ktorom existenciu   prieťahov   pripustila   a zároveň   informovala   sťažovateľa   o vykonaných opatreniach   smerujúcich   k zabezpečeniu riadneho postupu súdu   v predmetnej   exekučnej veci. Okresný súd následne uznesením sp. zn. 20 Er 3748/2011 z 5. septembra 2014 vyhovel v časti námietkam sťažovateľa a v celosti vedené exekučné konanie zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Z uvedeného je teda zrejmé, že sťažovateľ doručil ústavnému súdu sťažnosť na prieťahy v napadnutom postupe okresného súdu jeden deň po doručení podobnej sťažnosti na prieťahy predsedníčke okresného súdu (pozri bod 1), teda v čase, keď nebola jeho sťažnosť na prieťahy podľa § 62 zákona o súdoch vybavená, resp. v tom čase o nej prebiehalo konanie.

11.   Ústavný   súd   už   viackrát   rozhodol   (m.   m.   I.   ÚS   21/99,   IV.   ÚS   153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav   zapríčinený   porušením   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov. Zo zistení ústavného súdu je zrejmé, že sťažovateľ nepočkal na vybavenie ním podanej sťažnosti na prieťahy predsedníčkou okresného súdu, ale v podstate súbežne podal aj sťažnosť na ústavnom súde. Navyše, jeho sťažnosť na prieťahy adresovaná predsedníčke okresného súdu nezostala bez odozvy, pretože následne bolo vydané uznesenie okresného súdu   sp. zn. 20 Er   3748/2011 z 5. septembra 2014, čím   tak došlo k naplneniu podstaty a zmyslu   tohto   inštitútu   (sťažnosti   na   prieťahy   podľa   §   62   zákona   o súdoch,   pozn.). Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre jej neprípustnosť.

12. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. septembra 2014