znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 558/2013-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. septembra 2013   predbežne prerokoval   sťažnosť   spoločnosti   B.,   s.   r.   o.,   B.,   zastúpenej   advokátom JUDr. J. S., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 a Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Okresného súdu   Bardejov   č.   k.   5   C/229/2011-40   z   3.   júla   2012   v spojení   s opravným   uznesením č. k. 5 C/229/2011-59 z 30. júla 2012 a postupom a uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20 Co 215/2012 z 28. decembra 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti B., s. r. o., B.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. apríla 2013   doručená   sťažnosť   spoločnosti   B.,   s.   r.   o.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods. 2   a   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom č. k. 5 C/229/2011-40 z 3. júla 2012 (ďalej len „okresný súd “) v spojení s opravným uznesením č. k. 5 C/229/2011-59 z 30. júla 2012 a postupom a uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 20 Co 215/2012 z 28. decembra 2012.

2.   Sťažovateľka   svoju   sťažnosť   odôvodnila   takto: „...   napadáme   právoplatné uznesenia Okresného súdu v Bardejove   5   C/229/2011-40 zo   dňa   3.   7.   2012,   v spojení s opravným uznesením 5 C/229/2011-59 zo dňa 30. 7. 2012 a uznesenie Krajského súdu v Prešove 20 Co 215/2012 zo dňa 28. 12. 2012, ktorými rozhodli súdy o prerušení súdneho konania do doby, kým nebude právoplatne ukončené konanie vedené na Okresnom súde vo Svidníku pod sp. zn. 2 C 18/2012...

Navrhovateľ podal na Okresnom súde v Bardejove návrh na začatie konania, kde... žaloval odporkyňu A. B... o zaplatenie 637,80 €...

S uzneseniami súdov o prerušení konania nesúhlasíme. Konanie na Okresnom súde vo Svidníku pod sp. zn. 2 C 18/2012 nemá súvis a jeho výsledok, či už zamietavý, alebo potvrdzujúci nezmení rozhodujúcu skutočnosť, a to že zmluva o výkone správy zo 17. 12. 2004   uzavretá   medzi   vlastníkmi   bytov   bytového   domu...   a B.   s.   r.   o.   je   stále   platná a účinná...

Na základe vyššie uvedeného namietame, že napadnutými uzneseniami okresného a krajského súdu došlo k porušeniu čl. 48 ods. 2; čl.46 ods. 1 a 4 Ústavy SR v náväznosti na čl.   6   ods.   l   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd.   Konaním   resp. prerušovaním   konaní   súdmi   a   ich   rozhodnutiami   došlo   k   zbytočným   prieťahom, k znemožneniu uplatňovania práva, k bráneniu spravodlivému procesu a k neposkytnutiu súdnej ochrany...“

3.   Na   základe   už   uvedeného   sťažovateľka   ústavnému   súdu   navrhla,   aby   o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Rozhodnutiami Okresného súdu v Bardejove uznesením 5 C/229/2011-40 zo dňa 3. 7.   2012   v   spojení   s   uznesením   5   C/229/2011-59   zo   dňa   30.   7.   2012   a   uznesením Krajského   súdu   v   Prešove   20   Co   215/2012   zo   dňa   28.   12.   2012   došlo   k   porušeniu základného   práva   vlastníkov   bytov   bytového   domu...   v B.,   na   prerokovanie   vecí   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky; práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd zrušuje uznesenia Okresného súdu v Bardejove 5 C/229/2011-40 zo dňa 3. 7. 2012, 5 C/229/2011-59 zo dňa 30. 7. 2012 a uznesenie Krajského súdu v Prešove 20 Co 215/2012 zo dňa 28. 12. 2012; vracia vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie; prikazuje   v   konaní   Okresného   súdu   v   Bardejove   5   C/229/2011   konať   bez   zbytočných prieťahov a zakazuje pokračovať v porušovaní základných práv a slobôd.“

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ústavný súd ak   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným   rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva a slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal... Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

5. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde   a v prípadoch   ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov...   Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

6. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   garantovaného   v   čl. 48   ods. 2   ústavy   osvojil   judikatúru   Európskeho   súdu pre ľudské   práva   (ďalej   aj   „ESĽP“)   k čl. 6   ods. 1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote,   preto   v   obsahu týchto   práv   nemožno   vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

7.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa toho ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8.   O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva   alebo slobody,   ktorej   reálnosť by mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (IV. ÚS 92/04,   III. ÚS 168/05, IV. ÚS 221/05).

9.   Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľky,   že   postupom   a uznesením okresného súdu   č.   k.   5   C/229/2011-40   z 3.   júla 2012   v spojení   s opravným   uznesením č. k. 5 C/229/2011-59   z   30.   júla   2012   a postupom   a   uznesením   krajského   súdu sp. zn. 20 Co 215/2012 z 28. decembra 2012 boli porušené ním označené základné práva.

II.A

K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy

10.   V uvedenej   veci   posudzoval   ústavný   súd   sťažovateľkou   namietané   prieťahy v súdnom   konaní vedenom   na okresnom   súde   a krajskom   súde   predovšetkým   vo   väzbe k inštitútu prerušenia konania. Z dôvodu prerušenia konania napadnutými rozhodnutiami všeobecných   súdov   sa   nemôžu   v namietanom   postupe   oboch   súdov   vykonávať   žiadne procesné   úkony.   Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavný   súd   nečinnosť   súdu   v dôsledku existencie zákonnej prekážky jeho postupu, tak ako to je v danom prípade, neposudzuje ako zbytočné prieťahy v súdnom konaní, resp. prejednanie veci v neprimeranej lehote (napr. II. ÚS 3/00, III. ÚS 42/02, I. ÚS 124/04).

11. S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou neprichádza do úvahy, aby ústavný súd zatiaľ postup okresného súdu a krajského súdu v napadnutom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikoval ako porušenie práva sťažovateľky garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru,   a   preto   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   rozhodol   o odmietnutí sťažnosti v tejto časti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

12. Právny názor ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti vychádza tiež z vyhodnotenia doterajšieho priebehu konania pred okresným súdom a krajským súdom, ktoré začalo doručením   žaloby sťažovateľky 28. novembra 2011 o zaplatenie 637,80 €. Doterajšia dĺžka konania vedeného okresným (a krajským) súdom (jeden a pol roka) spolu s charakterom   posudzovanej   veci   zatiaľ   nepostačujú   na   prijatie   záveru,   že   by   celková doterajšia dĺžka konania dosahovali ústavne relevantnú intenzitu.

13.   Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   nepovažoval   postup   okresného   súdu a krajského súdu za taký, ktorý by mohol byť východiskom na vyvodenie záveru o príčinnej súvislosti   s možným   porušením   základného   práva   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   resp.   práva   na   prejednanie   jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.B K namietanému porušeniu základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu sp. zn. 5 C/229/2011 z 3. júla 2012 v spojení s opravným uznesením č. k. 5 C/229/2011-59 z 30. júla 2012

14. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že na konanie o sťažnosti v časti, v ktorej sťažovateľka   namieta   porušenie   základného   práva   zaručeného   čl.   46   ods.   1   ústavy uznesením   okresného   súdu   sp.   zn.   5   C/229/2011   z   3.   júla   2012   v spojení   s opravným uznesením   č.   k.   5   C/229/2011-59   z 30.   júla 2012,   nie   je daná   jeho   právomoc,   a preto sťažnosť v tejto časti pre nedostatok právomoci odmietol.

15. Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy nebolo v jeho právomoci preskúmanie napadnutého uznesenia okresného súdu sp. zn. 5 C/229/2011 z 3. júla 2012 v spojení s opravným uznesením č. k. 5 C/229/2011-59 z 30.   júla   2012,   keďže   proti   nim   bol   prípustný   riadny   opravný   prostriedok,   ktorý sťažovateľka   aj   využila,   keďže   o odvolaní   rozhodol   krajský   súd   ako   súd   odvolací uznesením sp. zn. 20 Co 215/2012 z 28. decembra 2012. Ústavný súd preto nemá právomoc na   konanie   o   tej   časti   sťažnosti,   v   ktorej   sa   namieta   porušenie   práv   sťažovateľky predmetnými uzneseniami okresného súdu.

II.C

K namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 20 Co 215/2012 z 28. decembra 2012

16. Predmetom sťažnosti je tiež tvrdenie sťažovateľky, že napadnutým rozhodnutím krajského súdu bolo porušené jej základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,   právo   podľa   čl.   6   ods.   l   dohovoru,   lebo   krajský   súd   uznesením   potvrdil prvostupňové uznesenie o prerušení konania až do právoplatného skončenia veci vedenej Okresným súdom Svidník pod sp. zn. 2 C 18/2012.

17. Krajský súd v napadnutom rozhodnutí v podstatnom uviedol:«K prerušeniu konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. pristúpi súd vtedy, ak ide o takú predbežnú otázku, ktorú si pre svoje rozhodnutie posúdiť nemôže. Súd je v takomto prípade   oprávnený   takúto   otázku   si   pre   účelu   sporu   vyriešiť,   môže   však   konanie   tiež prerušiť (fakultatívne prerušenie konania). Dôvod prerušenia z uvedeného dôvodu však vždy sleduje záujem hospodárnosti.

V predmetnom konaní vyvstal spor týkajúci sa aktívnej legitimácie navrhovateľa. Odporkyňa na pojednávaní dňa 25. 6. 2012 spochybnila aktívnu legitimáciu navrhovateľa slovami: „platím spoločenstvu bytom..., ktorú spravuje spoločnosť S. a nie B.“ (čl. 36). Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné   právo   si   tento   hmotnoprávny   nárok   uplatňovať.   Preskúmavanie   vecnej legitimácie,   či   už   aktívnej   (existencia   tvrdeného   práva   na   strane   navrhovateľa),   alebo pasívnej   (existencia   tvrdenej   povinnosti   na   strane   odporcu)   je   imanentnou   súčasťou každého súdneho konania (pórov, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).

Súd   prvého   stupňa   toto   konanie   prerušil   do   právoplatného   skončenia   konania vedeného na   Okresnom   súde   Svidník   pod sp.   zn.   2   C 18/2012   z dôvodu,   že posúdenie určenia platnosti uznesení prijatých na schôdzi vlastníkov bytov dňa 8. 6. 2010 v konaní vedenom   na   Okresnom   súde   Svidník   pod   sp.   zn.   2   C   18/2012   bude   mať   význam   na rozhodnutie   v   tomto   konaní.   Využil   tak   možnosť   prerušenia   konania   sledujúc   záujem hospodárnosti (§ 109 ods. 2 písm. c) O. s. p.).

Prerušenie konania o zaplatenie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Svidník pod. sp. zn. 2 C 18/2012, ktorého vyriešenie bude mať význam pri vyriešení aktívnej legitimácie navrhovateľa v konaní, je v súlade so zásadou hospodárnosti, odvolací súd preto postupom podľa § 219 ods. 1 O. s. p. napadnuté uznesenie v spojení s opravným uznesením ako vecne správne potvrdil.»

18. Krajský (odvolací) súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sp. zn. 20 Co 215/2012 z 28. decembra 2012 teda vychádzal z toho, že výsledok sporu vedeného Okresným súdom Svidník pod sp. zn. 2 C 18/2012 relevantným spôsobom ovplyvní posudzovaný spor vedený okresným   súdom   pod   sp.   zn.   5   C/229/2011.   Ústavný   súd   dospel   k záveru,   že z rekapitulovaného odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu sú zrejmé dôvody, na základe ktorých   ako   odvolací   súd   dospel   k záveru   o splnení   podmienky   na   prerušenie   konania, pričom tieto dôvody nemožno považovať za odporujúce pravidlám logiky alebo ich označiť v inom smere za excesívne.

19. V súvislosti s prerušením konania je potrebné dodať, že ide o uznesenie vydané v súlade   s   §   109   ods.   2   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“),   ktorým sa nerozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov sporu vo veci samej. Ústavný súd sa nenachádza   v sústave   všeobecných   súdov,   neposudzuje   výklad   jednoduchého   práva   ani zákonnosť   a optimálnosť   postupu   okresného   súdu   a nie   je   ani   nadriadeným   súdom okresnému súdu ani krajskému súdu. Navyše, uvedené uznesenie o prerušení konania môže okresný súd v rámci konania kedykoľvek podľa § 111 ods. 2 OSP prehodnotiť, ak pominú dôvody prerušenia konania. Aj z uvedených dôvodov takéto rozhodnutie spravidla ani nie je spôsobilé zasiahnuť do ústavou zaručených základných práv a slobôd.

20. Ústavný súd vychádzajúc z uvedeného nezistil, že by postup krajského súdu v okolnostiach danej veci ani jeho uznesenie sp. zn. 20 Co 215/2012 z 28. decembra 2012 signalizovali   príčinnú   súvislosť   s   možným   porušením   sťažovateľkou   označených   práv, a preto   aj   v tejto   časti   rozhodol   tak,   že   sťažnosť   odmietol   z dôvodu   jej   zjavnej neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. septembra 2013