znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 556/2014-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. septembra 2014   predbežne   prerokoval   sťažnosť   J.   K.,   zastúpenej   advokátkou   Mgr.   Vandou Durbákovou, Krivá 23, Košice, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   a práva   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C/127/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. K.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. mája 2014 doručená   sťažnosť   J.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Spišská   Nová   Ves   (ďalej   len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C/127/2005.

2. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že 8. augusta 2005 podala na okresnom súde žalobu o ochranu osobnosti. Po opísaní priebehu konania a procesných úkonov účastníkov sťažovateľka poukazuje na to, že okresný súd vo veci samej rozhodol rozsudkom 13. marca 2013 tak, že jej návrh na priznanie nemajetkovej ujmy zamietol, ale konanie dosiaľ nie je ani po viac ako 8 rokoch právoplatne skončené, pretože po podaní jej odvolania sa vec stále nachádza na odvolacom súde.

3. Sťažovateľka nepodala sťažnosť predsedovi okresného súdu na zbytočné prieťahy v konaní, pretože podľa jej názoru aj s ohľadom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva   (napr.   prípady   Ištván,   Ištvánová   a Komanický)   nie   je   v danej   veci   sťažnosť považovaná za účinný prostriedok nápravy.

4. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„... Základné právo sťažovateľky zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a   právo   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C/127/2005 porušené boli.

... Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 6000 EUR, ktoré   je   Okresný   súd   Spišská   Nová   Ves   povinný   zaplatiť   jej   do   jedného   mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

... Okresný súd Spišská Nová Ves je povinný uhradiť sťažovateľke trovy konania na účet jej právnej zástupkyne..., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez účasti sťažovateľa   v súlade   s   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) a zisťuje, či návrh spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti pravidelne skúma aj to, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.

7.   O zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   (návrhu)   možno   hovoriť   vtedy,   ak namietaným postupom orgánu štátu (v tomto prípade okresného súdu v občianskoprávnom konaní) nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,   a to   buď   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným postupom   orgánu   štátu   a základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať   tú,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. m. m. I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03)..

8.   Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   v sťažnosti   namieta   porušenie   svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom (nečinnosťou) okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C/127/2005.

9. Okresný súd v namietanej veci rozhodol rozsudkom 13. marca 2013. Vyhlásením rozsudku vo veci samej a jeho doručením právnej zástupkyni sťažovateľky v marci 2013 (teda   ešte   dávno   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu   7.   mája   2014)   okresný   súd vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie právnej neistoty sťažovateľky   a v   čase   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   už   namietané   porušovanie označených práv sťažovateľky pred okresným súdom netrvalo. Konanie na okresnom súde, v ktorom malo podľa petitu sťažnosti (ktorým je ústavný súd viazaný podľa § 20 ods. 3 zákon o ústavnom súde) dochádzať k zbytočným prieťahom, bolo teda skončené skôr, ako sa   sťažovateľka   domáhala   nápravy   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu.   Vec   sa   navyše v čase podania sťažnosti nachádzala už na odvolacom súde, ktorý mal rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky,   pričom   jeho   postup   však   sťažovateľka,   kvalifikovane   zastúpená   právnou zástupkyňou, v petite sťažnosti ani nenamietala.

10. Z týchto dôvodov bolo potrebné sťažnosť vo vzťahu k postupu, resp. nečinnosti okresného   súdu   po   jej   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú (obdobne m. m. I. ÚS 96/07).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. septembra 2014