znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 555/2014-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   17.   septembra   2014 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Lawyer Partners a. s., Prievozská 37, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Chabadová, s. r. o., Pri starej prachárni 13, Bratislava,   konajúcou   prostredníctvom   konateľky   a   advokátky   Mgr.   Ľubice   Pavelkovej Chabadovej, ktorou namieta porušenie svojho základného práva domáhať sa ustanoveným postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Veľký   Krtíš v bližšie neidentifikovaných konaniach vedených v registri Ro, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   Lawyer   Partners   a.   s.   o d m i e t a   pre   nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. mája 2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Lawyer Partners a. s. (ďalej len „sťažovateľka“ v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu   Veľký   Krtíš   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v bližšie   neidentifikovaných   konaniach vedených v registri Ro, pretože napadnuté konania nie sú premietnuté v petite sťažnosti. Tieto   konania   uvádza   sťažovateľka   len   v odôvodnení   sťažnosti,   v splnomocnení   pre advokátku a v prílohe k sťažnosti (ďalej spolu aj „napadnuté konania okresného súdu“).

2.   Zo   sťažnosti   sťažovateľky   okrem   iného   vyplýva,   že   24.   júla   2006   doručila okresnému súdu „žaloby na vydanie platobných rozkazov“, ktoré v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku urobila elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým   podpisom   podľa   osobitného   zákona   (t.   j.   zákona   č. 215/2002   Z.   z. o elektronickom   podpise   a   o   zmene a doplnení   niektorých   zákonov   v   znení neskorších predpisov). Okresný súd jej podania neprijal, preto sa sťažovateľka obrátila so sťažnosťou na ústavný súd.

3. Ústavný súd nálezom sp. zn. II. ÚS 148/08 z 24. júna 2008 vyslovil porušenie základného   práva   sťažovateľky   na súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   a   práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neprijatím jej podania z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom. Okresnému súdu prikázal konať vo veci podania sťažovateľky z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

4. Sťažovateľka ďalej uviedla, že «Okresnému súdu Veľký Krtíš doručil opätovne podania,   o   ktorých   Ústavný   súd...   rozhodol   vyššie   citovaným   Nálezom (podania   boli zaregistrované pod sp. zn. 8 Ro 159/2013, sp. zn. 8 Ro 148/2013, sp. zn. 9 Ro 234/2013, sp. zn. 9 Ro 264/2013, sp. zn. 9 Ro 104/2013, sp. zn. 9 Ro 261/2013, sp. zn. 8 Ro 223/2013, sp. zn. 1 Ro 51/2013, sp. zn. 2 Ro 130/2013, sp. zn. 8 Ro 92/2013, sp. zn. 2 Ro 277/2013, sp. zn. 9 Ro 121/2013, sp. zn. 9 Ro 178/2013, sp. zn. 2 Ro 287/2013, sp. zn. 8 Ro 95/2013, sp. zn. 8 Ro 129/2013, sp. zn. 8 Ro 127/2013, sp. zn. 9 Ro 272/2013, sp. zn. 9 Ro 211/2013, sp. zn. 8 Ro 180/2013, sp. zn. 2 Ro 214/2013, sp. zn. 9 Ro 124/2013, sp. zn. 8 Ro 122/2013, sp. zn. 9 Ro 169/2013, sp. zn. 9 Ro 185/2013, sp. zn. 8 Ro 75/2013, sp. zn. 2 Ro 188/2013, sp. zn. 2 Ro 121/2013, sp. zn. 8 Ro 98/2013, sp. zn. 2 Ro 195/2013, sp. zn. 1 Ro 92/2013, sp. zn. 2 Ro 129/2013 a sp. zn. 9 Ro 267/2013.). V súlade s vysloveným názorom tohto súdu mal a má sťažovateľ za to, že účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania, t. j. s účinnosťou ku dňu 24. 7. 2006... Okresný súd Veľký Krtíš sa nestotožnil s tvrdením   sťažovateľa,   že   ide   o „znovudoručenie“   návrhov   na   vydanie   platobných rozkazov podaných na tento súd dňa 24. 7. 2006... Preto vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku a zároveň sťažovateľa poučil, že v prípade jeho nezaplatenia konanie zastaví.   Konanie   pre   nezaplatenie   súdneho   poplatku   zastavil.   Sťažovateľ   sa   vo   veci odvolal.».

5. Krajský   súd v Banskej Bystrici   (ďalej len „krajský súd“)   svojimi uzneseniami potvrdil zastavenie napadnutých konaní okresného súdu s odôvodnením, že sťažovateľka žiadnym spôsobom hodnoverne nepreukázala svoje tvrdenie o totožnosti návrhov na začatie konania z 24. júla 2006 s návrhmi doručenými okresnému súdu v roku 2013. Sťažovateľka sa domáhala ochrany svojich práv i podaním dovolaní proti uzneseniam krajského súdu, ktoré však dovolací súd odmietol.

6. Na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd o jej sťažnostiach nálezom takto rozhodol:

„...   Základné   právo   spoločnosti   Lawyer   Partners   a.   s...   domáhať   sa   zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s právom na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Veľký Krtíš porušené bolo.

... Okresnému súdu Veľký Krtíš prikazuje, aby na základe týchto podaní pokračoval v konaniach (príloha menný zoznam konaní tejto sťažnosti).“

7. Sťažovateľka sa domáha tiež priznania finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania.

II.

8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých   nemá právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach

10. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

11. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným   právam   a   slobodám   je   daná   iba   vtedy,   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôd nerozhodujú   všeobecné   súdy.   Ústavný   súd   sa   pri   uplatňovaní   svojej   právomoci   riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto   je   právomoc   ústavného   súdu   subsidiárna   a   nastupuje   až   vtedy,   ak   nie   je   daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí   takúto   sťažnosť   odmietnuť   z   dôvodu   nedostatku   právomoci   na   jej   prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).

12.   Sťažovateľka   sa   sťažnosťou   domáha   vyslovenia   porušenia   základného   práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach.

13. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka využila svoje právo podať proti namietanému postupu v napadnutých konaniach okresného súdu odvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd (krajský súd to vo všetkých napadnutých konaniach aj urobil, pozn.). Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky v danom   prípade   vylučuje   právomoc   ústavného   súdu,   pretože   v rozsahu   namietaných relevantných   skutočností   sa   sťažovateľka   mala   možnosť   účinne   brániť   v priebehu prebiehajúcich   jednotlivých   súdnych   konaní   pred   všeobecnými   súdmi,   prípadne prostredníctvom riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov (takéto konanie, resp. rozhodovanie predchádza konaniu ústavného súdu).

14.   Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   sťažovateľky   pre nedostatok   svojej   právomoci   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   (obdobne IV. ÚS 294/2014 a I. ÚS 498/2014).

15. Okrem toho sťažovateľka nenapáda samotné rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré   sú   reálnou   prekážkou   pokračovania   v súdnom   konaní,   ale   napáda   iba   postup okresného súdu, proti ktorému navrhuje ústavnému súdu, aby vydal príkaz ďalej konať, teda pokračovať   v konaní,   ako   keby   tomu   nebránili   už   právoplatné   súdne   rozhodnutia (o zastavení konania, potvrdení tohto rozhodnutia a odmietnutí dovolania), práve ktoré mala a   mohla sťažovateľka napádať podanou   sťažnosťou.   Ústavný súd   v tomto smere   nie je povinný poučovať advokátku, že v zmysle § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je tiež ústavný   súd   viazaný   návrhom   na začatie   konania,   okrem   prípadov   výslovne   uvedených v tomto zákone, a upozorňovať ju na to, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce   z   podania   sťažovateľky   nie   je   povinný   odstraňovať   z úradnej   povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná   judikatúra,   z   ktorej   jednoznačne   vyplýva,   ako   ústavný   súd   posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné). Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003   Z.   z.   o   advokácii   a   o   zmene   a   doplnení   zákona   č.   455/1991   Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

16. V tejto súvislosti mohol ústavný súd odmietnuť sťažnosť sťažovateľky teda aj pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, pretože   sťažovateľka,   kvalifikovane   zastúpená   advokátkou,   uviedla   petit   so   zásadnými pochybeniami a nedostatkami   [nie   sú   v ňom   uvedené   žiadne   spisové   značky   konaní na okresnom súde, v ktorých žiada vysloviť porušenie svojich práv podľa ústavy a dohovoru, hoci sťažovateľka bola predtým viackrát upozornená na dôvody odmietnutia sťažností pre nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí   (obdobne   napr.   III.   ÚS   422/2012 a I. ÚS 424/2014)]. Uvedený sťažovateľkou predložený návrh rozhodnutia vo veci samej (petit) nie je vymedzený presne, určito a zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre jeho rozhodnutie v uvedenej veci (pozri bod 6).

17. S prihliadnutím na uvedené sa preto ústavný súd ani nezaoberal argumentáciou sťažovateľky vo vzťahu k namietanému porušeniu jej základných práv.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. septembra 2014