znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 555/2013-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. septembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. R. S., N,, zastúpeného advokátom JUDr. A. F., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na starostlivosť o deti a ich výchovu podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Košice   II   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 27 Em 2/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. R. S.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. marca 2013   doručená   sťažnosť Ing.   R.   S. (ďalej   len „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ ústava“), práva na starostlivosť o deti a ich výchovu podľa čl. 41 ods. 4 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Em 2/2007.

2. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že „Rozsudkom Okresného súdu Košice II. zo dňa 2. 11. 2006,   sp.   zn.   28 C/79/2006-28,   ktorý   nadobudol   právoplatnosť   dňa   19. 12. 2006 a vykonateľnosť 20. 12. 2006 bolo manželstvo rozvedené.

Uvedeným rozsudkom Okresného súdu... bola mal. V. zverená na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky s právom zastupovať ju a spravovať jej majetok. Súčasne súd upravil styk mňa ako   biologického otca   s maloletou V.,   ktorý   bol   následne   rozsudkom Okresného súdu Košice II. zo dňa 4. 11. 2009 v konaní o úprave styku vedenom pod sp. zn. 26 P/111/2007 zmenený schválenou rodičovskou dohodou...

Napriek tomu, že návrh na výkon rozhodnutia som podal v máji 2007, Okresný súd... svojím   postupom   prispel   k   stavu   mojej   právnej   neistoty   nakoľko   viac   ako   5   rokov od začiatku   konania   neučinil   právne   kroky   na   ochranu   mojich   rodičovských   práv a nezabezpečil pravidelnú realizáciu styku s mal. V. v zmysle rozsudku Okresného súdu... zo dňa   2. 11. 2006   sp.   zn.   26 P/111/2007-116   Okresný   súd...   ani   v   následných   začatých konaniach nedbá o moje rodičovské práva...

O prvej pokute za nesplnenie povinnosti povinnej bolo rozhodnuté až Uznesením dňa 10. 3. 2010 a to v reakcii na správanie matky v dňoch 5. a 6. 12. 2009. Pokuta bola uložená po   dvoch   rokoch   a   desiatich   mesiacoch   od   začiatku   konania,   po   niekoľkonásobných upozorneniach   o   neplnení   povinnosti   matky   pripraviť   dcérku   na   stretnutie   so   mnou, čo dokumentuje nečinnosť okresného súdu a porušenie môjho ústavného práva ako aj práva garantovaného dohovorom...

Uznesenie Okresného súdu Košice II. o prvej pokute zo dňa 10. 3. 2010 Krajský súd potvrdil až 7. 7. 2010...

Okresný súd opätovne pochybil ak ostal nečinný vo vzťahu k môjmu podaniu, ktorým som upozornil na ďalšie zmarené stretnutie dňa 5. 3. 2010. Až po ďalšom nerešpektovaní vykonateľného rozhodnutia o úprave styku s mojou dcérkou dňa 5. 6. 2010 bolo rozhodnuté o uložení pokuty (v poradí druhej) pre povinnú Uznesením zo dňa 18. 6. 2010...

V   dôsledku   nedorozumenia   som   dňa   14. 3. 2012   vzal   svoj   návrh   na   výkon rozhodnutia sp. zn. 27 Em/2/2007 späť na základe čoho súd uznesením zo dňa 14. 3. 2012 sp.   zn. 27 Em 2/2007-306 konanie zastavil. Proti uvedenému uzneseniu som podal dňa 11. 4. 2012 odvolanie. Moje nedorozumenie v súvislosti so späťvzatím návrhu na výkon rozhodnutia   spočívalo   v   tom,   že   som   si   zle   vysvetlil   sudcom   navrhnutý   spôsob   výkonu rozhodnutia   formou   odňatia   maloletej   príslušníkmi   polície...   Krajský   súd   v   Košiciach uvedené uznesenie Okresného súdu Košice II. o zastavení konania potvrdil.

Som   presvedčený,   že   ani   toto   moje   vyššie   popísané   nedorozumenie   nemôže ospravedlniť konajúci súd v jeho dlhoročnom postupe, ktorým bolo popreté moje právo na rodinu...

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti som toho názoru, že postupom Okresného súdu   Košice   II.   v   konaní   o   výkon   rozhodnutia   vedeného   pod   sp.   zn.   27 Em/2/2007 v spojitostí s konaním vedeným pod sp. zn. 25 P 207/2010 o uloženie výchovného opatrenia došlo k porušeniu môjho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, práva na starostlivosť o deti a ich výchovu podľa Čl. 41 ods. 4 Ústavy SR a tiež práva na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a slobôd a práva na rešpektovanie môjho súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

Súčasne došlo aj k porušeniu práv maloletej V. na rodičovskú výchovu a starostlivosť podľa   Čl.   41   ods.   4   Ústavy   SR   a   práva   udržiavať   pravidelne   osobný   kontakt   s oboma rodičmi podľa Čl. 9 ods. 3. Dohovoru o právach dieťaťa...“.

3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„1. Základné právo Ing. R. S. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. právo na starostlivosť o deti a ich výchovu podľa Čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a právo na rešpektovanie   môjho   súkromného   a   rodinného   života   podľa   čl.   8   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Em 2/2007 porušené bolo.

2. Ing. R. S. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 8 000 €... ktoré je Okresný súd Košice II. povinný zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Košice II. je povinný uhradiť Ing. R. S. trovy právneho zastúpenia vo výške 331,12 € na č. účtu advokáta JUDr. A. F... do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

6.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na starostlivosť o deti a ich výchovu podľa čl. 41 ods. 4 ústavy a práva na spravodlivé súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   a   práva   na   rešpektovanie   súkromného a rodinného   života   podľa   čl.   8   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v   konaní vedenom pod sp. zn. 27 Em 2/2007.

8.   Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   každý   sa   môže   domáhať   zákonom   ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa čl. 41 ods. 4 ústavy starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov: deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

9. Podľa ustanovenia § 53 ods.   3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. I. ÚS 120/02, I. ÚS 124/04). Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).

10. Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh, ako aj dopytom na okresnom súde zistil, že okresný súd vo veci rozhodol 14. marca 2012 uznesením č. k. 27 Em 2//2007-306 tak, že konanie zastavil. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 7 CoP/168/2012   z   31.   júla   2012   tak,   že   napadnuté   uznesenie   okresného   súdu   potvrdil. Napadnuté uznesenie okresného súdu v spojení s potvrdzujúcim uznesením krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 13. augusta 2012.

11. Konanie pred okresným súdom, postup ktorého bol sťažovateľom (kvalifikovane zastúpeným   advokátom)   namietaný,   bolo   právoplatne   skončené   13.   augusta   2012. Predmetná sťažnosť z 12. marca 2013 bola ústavnému súdu doručená 18. marca 2013, teda dávno po uplynutí dvojmesačnej lehoty, preto bolo potrebné sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť ako oneskorene podanú.

12.   Nad   rámec   veci   ústavný   súd   poznamenáva,   že   pokiaľ   sťažovateľ   namietal neoprávnenosť/nezákonnosť zastavenia napadnutého exekučného konania v dôsledku jeho späťvzatia, mal aj po rozhodnutí ostatného potvrdzujúceho rozhodnutia krajským súdom 31. júla 2012 možnosť podať dovolanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky z dôvodu, že postupom oboch súdov mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [§ 237 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov].

13.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   v   celom   rozsahu   bolo   už   bez   právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. septembra 2013