znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 555/2012-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. novembra 2012 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Správy   štátnych   hmotných   rezerv   Slovenskej   republiky, Pražská   29,   Bratislava,   zastúpenej   JUDr.   M.   H.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 54 Cb 177/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. októbra 2012   doručená   sťažnosť   Správy   štátnych   hmotných   rezerv   Slovenskej   republiky, Pražská 29,   Bratislava   (ďalej   len   „sťažovateľka“,   v citovanom   texte   uvedená   aj   ako „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   (ďalej   aj   „okresný   súd“)   v   konaní vedenom pod sp. zn. 54 Cb 177/2011.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka ako žalobkyňa 17. augusta 2007 podala Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) žalobu „o zrušenie nálezu Rozhodcovského súdu pri Komoditnej burze Bratislava z 2. 7. 2007 a o zaplatenie 35.783,70 € s príslušenstvom“ smerujúcu proti spoločnosti R., spol. s r. o., ako žalovanému. Krajský súd viedol konanie o tejto žalobe pod sp. zn. 4 Cb 11/2007.

Krajský súd listom z 3. septembra 2007 postúpil vec okresnému súdu ako vecne a miestne príslušnému na ďalšie konanie a rozhodovanie.

Okresný súd listom z 29. októbra 2007 postúpil vec Okresnému súdu Bratislava I ako vecne a miestne príslušnému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Okresný   súd   Bratislava   I   listom   zo   14.   decembra   2007   upovedomil   sťažovateľa o vrátení prerokovávanej veci okresnému súdu ako vecne a miestne príslušnému na ďalšie konanie a rozhodnutie..Krajský súd uznesením č. k. 2 Ncb/21/2010-188 z 27. júla 2010 rozhodol, že miestne príslušným   súdom   na   prerokovanie   veci   je   okresný   súd   podľa   kritéria   miesta   sídla rozhodcovského súdu.

Okresný súd listom z 11. marca 2011 postúpil vec Okresnému súdu Bratislava V ako súdu osobitne vecne príslušnému na konanie.

Okresný súd Bratislava V nesúhlasil s postúpením veci a predložil ju na rozhodnutie o príslušnosti   Najvyššiemu súdu   Slovenskej republiky   (ďalej len „najvyšší   súd“),   ktorý uznesením rozhodol, že na konanie je príslušným Okresný súd Bratislava II.

Spis   bol   okresnému   súdu   doručený   11.   júla   2011   a   je   vedený pod sp. zn. 54 Cb 177/2011.

Okresný   súd   22.   septembra   2011   vyzval   sťažovateľku   na   predloženie   ďalšieho vyhotovenia žaloby s prílohami, ktorú okresnému súdu doručila 6. októbra 2011.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažovateľka   nebola   upovedomená   o   určení   miestnej príslušnosti   okresného   súdu   najvyšším   súdom   a   postúpení   veci   z   Okresného   súdu Bratislava V späť Okresnému súdu Bratislava II, podala sťažnosť na prieťahy v konaní Okresnému súdu Bratislava V.

Listom zo 14. augusta 2012 predseda Okresného súdu Bratislava V sťažovateľke oznámil, že jej sťažnosť na prieťahy postupuje okresnému súdu, ktorý toho času vo veci koná.

Predmetná sťažnosť na prieťahy v konaní bola okresnému súdu doručená 17. augusta 2012   a   vybavená   prípisom   predsedníčky   okresného   súdu   sp.   zn.   Spr.   2128/2012 z 18. septembra 2012 doručeným sťažovateľke 21. septembra 2012.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:„Postup   konajúcich   súdov   od   roku   2007   až   do   roku   2011,   ktoré   si   navzájom postupovali   prejednávanú   vec   štyri   roky,   považuje   navrhovateľ   za   absolútnu   stagnáciu a zlyhanie justície, ako takej.

Navrhovateľ má za to, že aj keď z okolností prípadu vyplýva, že vykazuje prvky istej právnej   a   skutkovej   zložitosti,   mal   konajúci   súd   za   posledný   rok   odkedy   mu   bola   vec postúpená   dostatok   času   potrebného   k   posúdeniu   a   rozhodnutiu   o   prejednávanej   veci. Nemožno   opomenúť   ani   to,   že   predmetný   spor   si   nevyžaduje   takú   spoluprácu   prácu s účastníkmi   konania,   ktorá   by   mohla   mať   vplyv   na   čas   potrebný   k   prejednaniu a k rozhodnutiu o veci Z uvedených skutočností je zrejmé, že od roku 2007, teda od podania žaloby na súd   až ku   dňu   tohto   podania vznikali v priebehu celého prejednávania   veci zbytočné prieťahy zapríčinené nečinnosťou a nevôľou konajúcich súdov riešiť spornú vec. Nie   je   možné   akceptovať   tento   stav   stagnácie   odporujúci   požiadavkám   právnej   praxe na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

Taktiež   nie je možné akceptovať vyjadrenie   Okresného   súdu II,   ktorý   vo svojom podaní   zo   dňa   18.   9.   2012,   doručenom   navrhovateľovi   dňa   21.   9.   2012,   ako   dôvod vzniknutých prieťahov k predmetnom konaní uviedol, že rozhodcovský súd na opakované výzvy neodpovedal. Konajúci súd má predsa k dispozícii množstvo procesných opatrení (napr.   poriadková   pokuta),   ktorými   si   môže   uplatňovať   svoju   autoritu.   Okrem   toho, navrhovateľ zaslal na žiadosť Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16. 9. 2011 všetky dokumenty, ktoré mal k dispozícii k danému súdnemu konaniu...“

Vzhľadom   na   uvedené   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd   o   jej   sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„I. Základné právo sťažovateľa...   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručených článkom 48 ods. 2/ Ústavy Slovenskej republiky, postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 54Cb/177/2011 bolo porušené.

II. Okresnému   súdu   Bratislava   II   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 54Cb/177/2011 ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

III. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 35.783,70 €, ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V   súlade   s   uvedenými   zásadami   ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   okresného   súdu   v   konaní vedenom pod sp. zn. 54 Cb 177/2011.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd   neodmietne   prijatie   sťažnosti,   aj   keď   sa   nesplnila   podmienka   podľa   odseku   1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods.   2   ústavy   a tiež   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“),   koná   iba   za   predpokladu,   ak   sťažovateľ preukáže, že využil možnosť podať sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré   súvisia   so   základným   právom   na   súdnu   ochranu,   ako   aj   so   základným   právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého   právneho   prostriedku   ochrany   pred   zbytočnými   prieťahmi   v   súdnom   konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom   vybavovania   sťažnosti   je   zistiť,   či   v   danej   veci   boli   spôsobené   prieťahy v konaní...“.   V   zmysle   prvej   vety   druhého   odseku   citovaného   zákonného   ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“.   Napokon   podľa   tretieho   odseku   predmetného   zákonného   ustanovenia „Ak orgán   poverený   vybavovaním   sťažnosti   zistí,   že   sťažnosť   je   dôvodná,   prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľke na ochranu jej základných práv   a   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   ktorých   použitie   je   oprávnená   podľa   osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou   konania   vo   veci   individuálnej   ochrany   základných   práv   a   slobôd pred ústavným súdom.   Špecifickosť   sťažnosti   podľa   čl. 127 ods.   1 ústavy   teda   spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti   inštitucionálny mechanizmus, ktorý   nastupuje až v   prípade   zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažnosť   sťažovateľky   na   prieťahy v konaní bola okresnému súdu doručená 17. augusta 2012. Predsedníčka okresného súdu v prípise o vybavení sťažnosti sťažovateľky na prieťahy v konaní poukázala na rozhodnutie najvyššieho   súdu   o   určení   príslušnosti   okresného   súdu   a   následné   predloženie   spisu okresnému súdu 11. júla 2011 a uviedla: „Po tomto rozhodnutí zákonná sudkyňa začala vo veci   konať   a   žiadala   od   odporcu   vyjadrenie   k   žalobnému   návrhu.   Následne   si od rozhodcovského súdu... vyžiadala kompletný spisový materiál, na ktoré výzvy (zo dňa 15. 12.   2011,   27.   02.   2012,   03.   04.   2012,   02.   05.   2012,   25.   06.   2012,   18.   07.   2012) naposledy   zo dňa 24.   08.   2012,   však   súd nedostal   žiadnu odpoveď.   Za   obdobie počas ktorého nedošlo k prejednaniu predmetnej veci sa Vám ospravedlňujem a uvádzam, že vec bola zaradená do režimu vecí sledovaných predsedom súdu. Avšak je nutné uviesť, že súd po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a doručení spisu na Okresný súd Bratislava II vykonáva úkony, aby došlo k prejednaniu veci, čomu bráni nespolupráca rozhodcovského súdu.“

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   vzhľadom   na   podanie   sťažnosti   ústavnému   súdu 15. októbra   2012   necelý   mesiac   od   doručenia   prípisu   predsedníčky   okresného   súdu 21. septembra 2012 datovaného 18. septembra 2012 a po dvoch mesiacoch od doručenia sťažnosti   na   prieťahy   v   konaní   okresnému   súdu   je   potrebné   sťažnosť   sťažovateľky na prieťahy v konaní hodnotiť ako iba formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré   by   inak   taká   sťažnosť   mohla   mať,   ak   by   predsedníčka   okresného   súdu   (a   to   aj vzhľadom na obsah jej prípisu z 18. septembra 2012) dostala primeranú (rozumnú) lehotu na   prijatie   opatrení   proti   zbytočným   prieťahom   vo   veci   samej   (m.   m.   IV.   ÚS   306/04, III. ÚS 78/05, IV. ÚS 194/05).

Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre jej neprípustnosť.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   sa   už   ústavný   súd   ďalšími požiadavkami sťažovateľky na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. novembra 2012