znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 554/2015-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. apríla 2016 v senátezloženom z predsedu Milana Ľalíka (sudca spravodajca), zo sudkyne MariannyMochnáčovej a sudcu Petra Brňáka prerokoval prijatú sťažnosť

, zastúpenej advokátkou JUDr. Martou Huttovou, Bezekova 13, Bratislava,vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 158/2010a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednaniezáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základnýchslobôdpostupomOkresnéhosúduMalackyv konanívedenompod sp. zn. 5 C 158/2010 p o r u š e n é b o l i.

2. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Malacky p o v i n n ý vyplatiť do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume355,73 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov), ktoré j e Okresný súdMalacky p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Marty Huttovej,advokátska kancelária, Bezekova 13, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohtonálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesenímč. k. I. ÚS 554/2015-12 z 9. decembra 2015 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľačl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),postupom Okresného súdu Malacky (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konanívedenom pod sp. zn. 5 C 158/2010 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka je v procesnompostavení odporkyne účastníčkou napadnutého konania o rozvod manželstva a úpravu práva povinností k maloletému ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „maloletý“), ktoré začalona základe návrhu ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „navrhovateľ“) podaného na Okresnomsúde Bratislava V. Na základe sťažovateľkou vznesenej námietky miestnej nepríslušnostiz 25. apríla 2010 bol návrh postúpený miestne príslušnému okresnému súdu, kde jevedený pod sp. zn. 5 C 158/2010. Okresný súd vo veci meritórne rozhodol rozsudkomč. k. 5 C 158/2010-84 z 20. januára 2011 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“), ktorýmmanželstvo sťažovateľky a navrhovateľa rozviedol a zároveň rozhodol o úprave práva povinností k maloletému. Proti rozsudku okresného súdu v časti týkajúcej sa úpravy práva povinností rodičov k maloletému sa navrhovateľ odvolal. Krajský súd v Bratislave(ďalej len„krajskýsúd“)nazákladeodvolanianavrhovateľauznesenímsp. zn. 6 Co 30/2011 z 12. septembra 2011 rozsudok okresného súdu v napadnutej častizrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd po zrušení jeho rozhodnutiaodvolacím súdom a vrátení veci na ďalšie konanie uznesením z 20. júna 2012 nariadilznalecké dokazovanie, ustanovenému znalcovi však neurčil lehotu na vypracovanieznaleckého posudku. Znalec podal znalecký posudok až po dvoch rokoch.

3. Sťažovateľka poukazuje na neúmernú dĺžku napadnutého konania, v ktorom saviac ako 5 rokov rozhoduje o úprave práv a povinností rodičov k maloletému na časpo rozvode, čo nie je možné považovať za rozhodovanie v primeranej lehote. Podľasťažovateľky„Napriek tomu, že sa do odstránenia prieťahov v konaní vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 5C 158/2010 zaangažovala aj verejná ochrankyňa práv, k týmto prieťahom dochádza naďalej. Sudca, ktorý vybavuje vec koná nesústredene a bezdôvodne vec neustále odročuje. Výsledkom takéhoto postupu súdu je to, že takmer 5 rokov od rozvodu môjho manželstva nie je rozhodnuté o tom, ktorý z rodičov sa bude osobne starať o môjho maloletého syna Jozefa a ako bude upravená voči nemu aj vyživovacia povinnosť.“.

4. Sťažovateľka na základe uvedeného navrhla, aby ústavný súd vyslovil porušeniejej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovorupostupom okresného súdu v napadnutom konaní, prikázal okresnému súdu v tejto vecikonať bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučineniev sume 2 500 € a náhradu trov konania v sume 355,73 €.

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastnícikonania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom listom sp. zn. Spr 2018/16 z 8. februára2016, a právna zástupkyňa sťažovateľky k vhodnosti ústneho pojednávania listomz 9. februára 2016.

5.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k veci konštatoval, že„vzhľadom na kritickú personálnu situáciu v obsadení súdu sudcami, považujem úkony v predmetnej veci za konformné s požiadavkou plynulosti konania. Dlhšie zdržanie som zaznamenal najmä v súvislosti so znaleckým dokazovaním. Z týchto dôvodov navrhujem sťažnosť sťažovateľky zamietnuť.“.Zároveň pripojil rozbor úkonov v napadnutom konaní a oznámil,že netrvá na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom.

5.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom stanovisku doručenom ústavnémusúdu 9. februára 2016 uviedla, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákonao ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sas ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávanianemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

7. Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu súdnehospisu vzťahujúceho sa na vec sťažovateľky ústavný súd zistil tento priebeh a stavnapadnutého konania:

Dňa 22. júna 2010 bola vec sťažovateľky postúpená z Okresného súdu Bratislava Vmiestne príslušnému okresnému súdu.

Dňa 14. júla 2010 okresný súd uznesením ustanovil maloletému kolíznehoopatrovníka.

Dňa 23. septembra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré po vypočutí právnychzástupcov účastníkov bolo odročené na 2. november 2010.

Dňa 2. novembra 2010 okresný súd odročil nariadené pojednávanie na žiadosťprávnej zástupkyne sťažovateľky na 20. január 2011.

Dňa 20. januára 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd rozhodolrozsudkom o rozvode manželstva a o úprave práv a povinností rodičov k maloletému.Dňa 22. júna 2011 bol spis z dôvodu navrhovateľom podaného odvolania predloženýkrajskému súdu.

Dňa 12. septembra 2011 krajský súd uznesením sp. zn. 6 Co 30/2011 zrušil rozsudokokresného súdu v napadnutej časti úpravy práv a povinností k maloletému a vecv uvedenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 22. septembra 2011 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 2. januára 2012 okresný súd nariadil pojednávanie na 31. január 2012. Zároveňžiadal zamestnávateľov účastníkov konania o oznámenie ich priemerného zárobku.Dňa 30. januára 2012 sťažovateľka ospravedlnila neúčasť na nariadenompojednávaní z pracovných dôvodov a žiadala pojednávanie odročiť na iný termín.

Dňa 31. januára 2012 okresný súd odročil pojednávanie na 6. marec 2012.Dňa 6. marca 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktoré sa sťažovateľka nedostavilaz dôvodu práceneschopnosti. Okresný súd odročil pojednávanie na 29. marec 2012.Dňa 29. marca 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré po vypočutí účastníkov a ichprávnych zástupcov bolo odročené na 3. máj 2012.

Dňa 30. apríla 2012 navrhovateľ doručil návrh na vydanie predbežného opatreniao úprave styku s maloletým.

Dňa 2. mája 2012 sťažovateľka doručila návrh na vydanie predbežného opatrenia.Dňa 3. mája 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčitopre účel nariadenia znaleckého dokazovania a rozhodnutia o predbežnom opatrení.Dňa 25. mája 2012 okresný súd uznesením nariadil predbežné opatrenie o úpravestyku navrhovateľa s maloletým a zároveň zamietol návrh sťažovateľky na nariadeniepredbežného opatrenia.

Dňa 18. júna 2012 sa sťažovateľka odvolala proti uzneseniu o nariadení predbežnéhoopatrenia.

Dňa 20. júna 2012 okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie.Dňa 25. júla 2012 okresný súd zaslal spis ustanovenému znalcovi na vypracovanieznaleckého posudku.

Dňa 21. augusta 2012 ustanovený znalec vrátil spis okresnému súdu.Dňa 7. septembra 2012 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutieo odvolaní.

Dňa 28. septembra 2012 krajský súd uznesením sp. zn. 3 Co 419/2012 potvrdiluznesenie okresného súdu v časti zamietnutia návrhu sťažovateľky a vo vyhovujúcej častiho zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Dňa 3. októbra 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 10. októbra 2012 spis bol opätovne zaslaný súdnemu znalcovi.Dňa 12. novembra 2012 sťažovateľka doručila námietku zaujatosti protiustanovenému znalcovi.

Dňa 3. decembra 2012 okresný súd vyzval znalca, aby sa vyjadril k námietkezaujatosti.

Dňa 3. januára 2013 sa znalec vyjadril k námietke zaujatosti.Dňa 30. januára 2013 okresný súd uznesením rozhodol o nevylúčení ustanovenéhoznalca z konania.

Dňa 21. februára 2013 sa sťažovateľka odvolala proti uzneseniu o nevylúčení znalca.Dňa 7. marca 2013 okresný súd predložil spis krajskému súdu na rozhodnutieo odvolaní.

Dňa 20. mája 2013 bol spis vrátený okresnému súdu spolu s uznesením o odmietnutíodvolania (okresný súd nesprávne poučil účastníkov o možnosti podať odvolanie protiuzneseniu o nevylúčení znalca).

Dňa 27. júna 2013 bol spis opakovane zaslaný súdnemu znalcovi.

Dňa 30. januára 2014 okresný súd požiadal znalca o informáciu o stave vypracovaniaznaleckého posudku.

Dňa 18. marca 2014 ustanovený znalec doručil požadovanú informáciu.Dňa 25. augusta 2014 okresný súd urgoval znalca na predloženie znaleckéhoposudku.

Dňa 13. októbra 2014 okresný súd opätovne urgoval znalca na predloženieznaleckého posudku a určil mu konečnú lehotu na jeho vypracovanie do 31. októbra 2014.Dňa 21. októbra 2014 znalec doručil vypracovaný znalecký posudok.Dňa 23. októbra 2014 okresný súd vyzval účastníkov na vyjadrenie k znaleckémuposudku.

Dňa 27. novembra 2014 okresný súd priznal znalcovi znalečné.Dňa 30. decembra 2014 okresný súd nariadil pojednávanie na 27. január 2015.Dňa 15. januára 2015 okresný súd na žiadosť právnej zástupkyne sťažovateľky zrušilnariadený termín pojednávania a odročil ho na 24. február 2015.

V dňoch 24. februára 2015, 9. apríla 2015 a 16. júna 2015 okresný súd uskutočnilpojednávanie vo veci. Termín pojednávania nariadený na 16. júl 2015 okresný súd zrušil nažiadosť právnej zástupkyne navrhovateľa.

Dňa 1. októbra 2015 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročenéna 22. október 2015 pre účel vyhlásenia rozsudku.

Dňa 22. októbra 2015 okresný súd na pojednávaní vyhlásil meritórny rozsudok.Dňa 19. novembra 2015 okresný súd uznesením opravil dátum vyhlásenia rozsudku.Dňa 14. januára 2016 bol spis z dôvodu účastníkmi podaných odvolaní predloženýkrajskému súdu.

III.

8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1 a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Akporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.

9. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresnéhosúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 158/2010 došlo k porušeniu základného právasťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavya jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

11. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdupre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právona prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieťzásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojejustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou,účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom tento účelmožno dosiahnuť zásadne až právoplatným rozhodnutím (mutatis mutandis II. ÚS 26/95,I. ÚS 47/96, III. ÚS 116/02).

13. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípadebolo, alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovgarantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnostikaždého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada ajna predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa(napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ajv danom prípade.

14. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania jeúprava práv a povinností k maloletému, t. j. vec, ktorej povaha si vyžaduje osobitnústarostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem inéhoznamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vecbola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku)a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátilaso žiadosťou o rozhodnutie (mutatis mutandis I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 19/00).

15. Posúdením napadnutého konania podľa prvého kritéria ústavný súd dospelk záveru, že preskúmavané konanie, ktorého predmetom je rozhodovanie o úprave práva povinností rodičov k maloletému, nie je po právnej stránke zložité. Obdobné spory tvoriaštandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov, pričom k tejto problematikeexistuje v zásade ustálená judikatúra všeobecných súdov. Určitý stupeň faktickej zložitostimohol súvisieť s potrebou nariadenia znaleckého dokazovania, avšak zdĺhavý priebehnapadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub tejto skutočnosti.

16. Pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky v preskúmavanomkonaní, ústavný súd zistil, že aj sťažovateľka čiastočne prispela svojím správanímk celkovej dĺžke napadnutého konania. Ústavný súd v tomto smere poukazuje najmäna opakované žiadosti sťažovateľky a jej právnej zástupkyne o odročenie nariadenýchpojednávaní (pojednávania nariadené na 2. november 2010, 31. január 2012, 6. marec 2012a 27. január 2015), ktoré museli byť z tohto dôvodu zrušené, resp. odročené. Uvedenéskutočnosti nepochybne mali dopad na celkovú dĺžku trvania konania, na čo ústavný súdprihliadol pri úvahe o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

17. Napokon ústavný súd posudzoval samotný postup okresného súdu v napadnutomkonaní a v tejto súvislosti zistil, že negatívny dopad na plynulosť posudzovaného konaniamala jednak nečinnosť okresného súdu v zistenom období, ale aj jeho neefektívnaa nesústredená činnosť.

18. Pasivitu okresného súdu prejavujúcu sa nečinnosťou bez existenciezákonnej prekážky v rozsahu približne štyroch mesiacov zistil ústavný súd v obdobíod 22. septembra 2011, kedy bol spis vrátený z krajského súdu, do 31. januára 2012,keď okresný súd uskutočnil vo veci pojednávanie.

19. Ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívnačinnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručenéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánunesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, pre ktoré sa sťažovateľobrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07,III. ÚS 109/07).

20. Neefektívnosť postupu okresného súdu vyplýva najmä zo skutočnosti, žepri nariadení znaleckého dokazovania okresný súd neurčil ustanovenému znalcovi lehotuna vypracovanie znaleckého posudku, pričom v dôsledku nedostatočne razantnéhovyužívania poriadkových opatrení okresným súdom trvalo vypracovanie znaleckéhoposudku ustanoveným znalcom viac ako dva roky.

21. Všeobecný súd vzhľadom na jeho povinnosť organizovať procesný postupv súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sanaň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie, zodpovedá za adekvátne a účelné využitieprocesných prostriedkov, ktoré mu na tento účel zákon zveruje (vrátane poriadkovýchopatrení v zmysle § 53 Občianskeho súdneho poriadku), aj vo vzťahu k súdnemu znalcovi.Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenieefektívneho postupu znalca pri vypracovaní znaleckého posudku (III. ÚS 111/01). V tomtoprípade sa tak nestalo, čo malo za následok vznik prieťahov v konaní aj v rámci fázyznaleckého dokazovania.

22. Napokon ústavný súd poukazuje aj na nesústredený postup okresného súdu, ktorýv uznesení o nevylúčení znalca z konania uviedol nesprávne poučenie o možnosti podaťproti takému uzneseniu opravný prostriedok, ktorý sťažovateľka aj využila, pričom jejodvolanie muselo byť z dôvodu jeho neprípustnosti odvolacím súdom odmietnuté.

23. Obranu predsedu okresného súdu, ktorý poukázal na„kritickú personálnu situáciu v obsadení súdu sudcami“, nebolo možné akceptovať.V súlade s medzinárodnýmštandardom uplatňovania dohovoru platí, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musízabezpečiť súdne konanie, ho nezbavuje zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnomkonaní (III. ÚS 17/02). Námietka nedostatočného personálneho obsadenia súdu a vo väzbena to neprimeraného zaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy nepredstavuje dôvody, ktoréby mohli byť interpretované inak než technické a organizačné problémy, ktoré však nemôžuísť na ťarchu účastníka, ktorý od súdu právom očakáva ochranu svojich práv v primeranejlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, resp. bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2ústavy.

24. Z uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie základného právasťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak akoto je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

25. Vzhľadom na to, že vo veci sťažovateľky okresný súd meritórne rozhodolrozsudkom z 22. októbra 2015, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej vecirozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

26. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, kohozákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € vzhľadomna povahu napadnutého konania a jeho neúmernú dĺžku.

27. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že lenkonštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd pretouznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanoveniazákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetkyokolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä na dĺžku napadnutého konania,v ktorom bolo v čase vydania tohto nálezu už meritórne rozhodnuté (i keď zatiaľ nieprávoplatne), ako aj s prihliadnutím na podiel sťažovateľky na vzniknutých prieťahochpovažuje za primerané v sume 1 500 €.

28. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu. Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu na priznanie primeranéhofinančného zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohtorozhodnutia.

29. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jejvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. MartouHuttovou a ktoré sťažovateľka uplatnila v sume 355,73 €.

30. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (prevzatiea prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „vyhláška“). Za dva úkony vykonané v roku 2015 patrí odmena v sumedvakrát po 139,83 €, teda 279,66 €, a dvakrát režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) po 8,39€, teda 16,78 €, preto odmena spolu predstavuje sumu 296,44 €. Uvedená suma bolazvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z.o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátanezapočítania DPH boli priznané v sťažovateľkou požadovanej sume 355,73 €.

31. Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkynesťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdnehoporiadku) podľa bodu 3 výroku rozhodnutia.

32. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdunemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenouvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2016