SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 553/2015-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. decembra 2015predbežneprerokovalsťažnosť ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného advokátkou Mgr. Romanou Paliderovou, Jégého 19, Bratislava, vo vecinamietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednaniezáležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenompod sp. zn. 19 C 601/2013 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. augusta2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“),vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnéhosúdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 601/2013 (ďalejaj „napadnuté konanie“). Sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu 26. augusta 2015.
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že napadnuté konanie začalo na základenávrhu sťažovateľa doručeného okresnému súdu 5. novembra 2013, ktorým sa sťažovateľdomáhal proti odporcoviBytovému družstvu so sídlom v̶ ⬛⬛⬛⬛,
, zrušenia rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovomdome na ⬛⬛⬛⬛. Sťažovateľ podaním doručeným okresnému súdu26. februára 2014 požiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a tiež o nariadeniepredbežného opatrenia. Keďže sťažovateľ bol toho názoru, že okresný súd v napadnutomkonaní spôsobuje zbytočné prieťahy a koná neefektívne, podal 14. júla 2014 predsedníčkeokresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Podpredsedníčka okresného súdu vo svojomstanovisku z 11. augusta 2014 uviedla, že sťažnosť na prieťahy v konaní považujeza neopodstatnenú, pretože z prehľadu úkonov vykonaných v napadnutom konaní vyplýva,že okresný súd vo veci koná plynulo, pričom dospel k záveru, že návrh sťažovateľana začatie konania, ako aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia nespĺňali náležitostinávrhu.
3. Sťažovateľ namieta, že napadnuté konanie nie je ku dňu podania ústavnejsťažnosti právoplatne skončené a nebolo vydané ani navrhované predbežné opatrenie.Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti bližšie uviedol:
„Skutočnosť, že Okresný súd v Trnave od podania návrhu žaloby, zo dňa 03.10.2013 ma vyzval na odstránenie vád podania až po uplynutí takmer 8 mesiacov, pričom nekonal o návrhu na predbežné opatrenie a tak k dnešnému dňu od podania návrhu žaloby... uplynula lehota viacej ako 23 mesiacov, počas ktorej doby boli ukončené všetky práce na obnove sporného bytového domu, vyvoláva u mňa dlhodobý stav právnej neistoty, ktorý napriek využitiu všetkých dostupných prostriedkov nápravy naďalej pretrváva.
Predmet namietaného konania pritom nie je ani fakticky tak zložitý, aby objektívne podmieňoval dlhšiu dobu na prípravu konania....
Nečinnosťou a neefektívnym konaním súdu som utrpel finančnú majetkovú aj nemajetkovú ujmu...
Vzhľadom na odstup od podania návrhu žaloby na súd a primeranej lehoty, v ktorej mal súd o mojom návrhu rozhodnúť, možno celkovú majetkovú ujmu a aj nemajetkovú ujmu stanoviť na sumu 10.000.- EUR.“
4. Sťažovateľ preto navrhol, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konaniea vydal tento nález:
„1. Okresný súd v Trnave v konaní pod sp. zn.: 19C/601/2013-9 porušil základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci efektívne a bez zbytočných súdnych prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na prerokovanie veci podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. ⬛⬛⬛⬛ priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000 EUR, ktoré mu je Okresný súd v Trnave povinný zaplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd v Trnave je povinný zaplatiť advokátovi trovy právneho zastúpenia pred ústavným súdom.“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 601/2013.
8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
9. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudsképráva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranejlehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,I. ÚS 280/08).
10. Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postuporgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoréoznačil sťažovateľ, vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesnásituácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základnéprávo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú(napr. II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05, II. ÚS 298/06).
11. Podľa svojej ustálenej judikatúry (napr. II. ÚS 12/01, IV. ÚS 61/03,IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu podľa čl. 48ods. 2 ústavy (a tiež právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru) v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochranyporušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v danom prípadeokresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď bola sťažnosť doručená ústavnémusúdu, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva,ústavný súd sťažnosť v zásade odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde).
12. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy jetotiž to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej mocido základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosťzohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlozásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchtopráv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
13. Ústavný súd z príloh sťažnosti a v súčinnosti s okresným súdom zistil, že okresnýsúd po doručení návrhu 21. januára 2014 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdnehopoplatku. Sťažovateľ podaním doručeným okresnému súdu 26. februára 2014 požiadalo oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a tiež o nariadenie predbežného opatrenia.Okresný súd uznesením z 27. júna 2014 vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkovnávrhu na začatie konania, ako aj návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Okresný súdv súvislosti s návrhom sťažovateľa na oslobodenie od súdnych poplatkov vyzvalsťažovateľa na preukázanie jeho osobných a majetkových pomerov a zisťoval, či sťažovateľpoberá sociálne alebo dôchodkové dávky a v akej výške. Sťažovateľ 1. augusta 2014 doručildoplnenie návrhu na začatie konanie. Uznesením z 11. decembra 2014 okresný súd rozhodolo nepriznaní oslobodenia sťažovateľovi od súdnych poplatkov. Sťažovateľ podal protioznačenému uzneseniu okresného súdu odvolanie. Z dôvodu sťažovateľom podanéhoodvolania okresný súd 2. júna 2015 predložil spis Krajskému súdu v Trnave (ďalej len„krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní. Sťažnosť sťažovateľa namietajúca postupokresného súdu v napadnutom konaní bola ústavnému súdu doručená 31. augusta 2015,resp. podaná na poštovú prepravu 26. augusta 2015.
14. S prihliadnutím na uvedené možno konštatovať, že v čase doručenia sťažnostiústavnému súdu okresný súd nemohol podniknúť žiadne kroky na odstránenie stavu právnejneistoty sťažovateľa v napadnutom konaní, keďže v tom čase už bolo o návrhu sťažovateľana oslobodenie od súdnych poplatkov rozhodnuté a spis sa už nenachádzal v dispozičnejsfére okresného súdu, keďže 2. júna 2015 bol predložený krajskému súdu na účelyrozhodnutia o opravnom prostriedku. Predložením spisu odvolaciemu súdu spolus opravným prostriedkom sťažovateľa okresný súd vykonal všetky zákonom predpokladanéa dovolené úkony na odstránenie právnej neistoty sťažovateľa v konaní pred súdom prvéhostupňa v súvislosti s návrhom sťažovateľa na jeho oslobodenie od platenia súdnychpoplatkov. Okresný súd tak v čase podania ústavnej sťažnosti v napadnutom konaní užnemohol porušovať základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ani jeho právopodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
15. Sťažovateľ sa napriek tomu na ústavný súd obrátil so svojou sťažnosťou v čase,keď porušenie označeného základného práva na všeobecnom súde, ktorý označilza účastníka konania, už netrvalo a konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom nebolospôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právuzaručenému v čl. 48 ods. 2 ústavy (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).
16. Navyše, ústavný súd konštatuje, že doterajšia dĺžka napadnutého konaniaod prijatia návrhu sťažovateľa okresným súdom 5. novembra 2013 až po predloženie vecikrajskému súdu 2. júna 2015 v kontexte všetkých úkonov, ktoré okresný súd vykonalv súvislosti s procesnými návrhmi sťažovateľa, sama osebe nesignalizuje, že byv napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu označených právsťažovateľa. Postup okresného súdu v napadnutom konaní možno hodnotiť nanajvýš akoojedinelý prieťah, ktorý nedosahuje intenzitu zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2ústavy. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní mánevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právapodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03). Pojem „zbytočné prieťahy“obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovaťpredovšetkým materiálne. V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sanevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať akozbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (a čl. 6 ods. 1 dohovoru), návrh odmietneako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 38/04, III. ÚS 24/04, III. ÚS 372/06).
17. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri jej predbežnomprerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavneneopodstatnenú.
18. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku vecirozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu,aby sťažovateľ v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nejdochádza k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
19. Keďže sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeranéhofinančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia právaalebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o týchto návrhochsťažovateľa už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. decembra 2015