znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 553/2013-66

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. septembra 2013   predbežne   prerokoval   sťažnosť   spoločnosti   T.,   Seychelská   republika,   zastúpenej advokátom JUDr. J. G., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom   Okresného   súdu   Trnava   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   25   K   16/2012 a jeho uzneseniami č.   k.   25 K/16/2012-635 zo 4.   januára 2013, č.   k. 25 K/16/2012-742 z 21. marca 2013 a č. k. 25 K/16/2012-740 z 21. marca 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti T. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. marca 2013   doručená   a   podaniami   z 28.   marca   2013   a zo   4.   apríla   2013   doplnená   sťažnosť spoločnosti T., Seychelská republika (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 K/16/2012 a jeho uzneseniami č. k. 25 K/16/2012-635 zo 4. januára 2013, č. k. 25 K/16/2012-742 z 21. marca 2013 a č. k. 25 K/16/2012-740 z 21. marca 2013.

2.   Zo   sťažnosti   a z   k nej   pripojených   písomností   vyplýva,   že   sťažovateľka je v procesnom postavení veriteľa v konkurznom konaní na majetok úpadcu A., s. r. o., T., vedenom okresným súdom pod sp. zn. 25 K/16/2012.

3.   Sťažovateľka   v sťažnosti   doručenej   ústavnému   súdu   7.   marca   2013,   ktorou pôvodne   namietala   len   neústavnosť   uznesenia   okresného   súdu   č.   k.   25 K/16/2012-635 zo 4. januára 2013 [zverejnenom v Obchodnom vestníku Slovenskej republiky (ďalej len „Obchodný vestník“) č. 8/2013 dňa 11. januára 2013], uviedla:

„Okresný súd... uznesením zo dňa 28. 05. 2012 č. k. 25 K/16/2012-66 rozhodol tak, že začína konkurzné konanie na majetok dlžníka A., s. r. o..., T...

Súd   uznesením...   zo   dňa   16.   07.   2012,   zverejneným   v   Obchodnom   vestníku   dňa 24. 07. 2012 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka a ustanovil do funkcie správcu JUDr. S. V., so sídlom... P.

Dňa 27. 12. 2012 sa uskutočnila prvá schôdza veriteľov, ktorá zvolila trojčlenný veriteľský výbor v zložení T., J., s. r. o. a n., s. r. o.

K hlasovaniu o členoch veriteľského výboru boli vznesené námietky dvomi veriteľmi, ktorí   však,   ako   zabezpečení   veritelia   neboli   oprávnení   pri   voľbe   veriteľského   výboru hlasovať a teda ani oprávnení podať námietky. Išlo o veriteľa O. a. s. a S. a. s., ktorí namietali právo hlasovať u veriteľa T. z dôvodu, že pohľadávka tohto veriteľa bola popretá iným veriteľom...

Ďalším   bodom   programu   schôdze   veriteľov   bolo   rozhodovanie   o   návrhu na ustanovenie nového správcu a to: Mgr. Ing. P. K., so sídlom... T... schôdza veriteľov nerozhodla o výmene správcu. K tomuto bodu programu bola vznesená námietka veriteľa O., a. s., ktorý namietal právo hlasovať u veriteľa T. z dôvodu, že pohľadávka tohto veriteľa bola popretá iným veriteľom – T. s. r. o.

Veriteľ T., s. r. o... B. podaním zo dňa 04. 10. 2012 na predpísanom tlačive poprel prihlásenú   pohľadávku   veriteľa   T.,   pričom   popieral   pohľadávku   zapísanú   v   zozname pohľadávok pod č. 34...

Na bankový účet správcu nebola v lehote na popretie pohľadávok zložená kaucia pod variabilným   symbolom   199,   t.   j.   s   uvedením   čísla   pohľadávky   spoločnosti   T.   zo zoznamu pohľadávok...

Listom zo dňa 20. 11. 2012 doručil správca súdu, veriteľom T., s. r. o., A., s. r. o., T.. oznámenie o neúčinnosti uplatneného popieracieho práva veriteľom z dôvodu, že veriteľ T., s. r. o. ako variabilný symbol uviedol číslo pohľadávky 34...

Napriek skutočnosti, že podanie správcu zo dňa 20. 11. 2012, ktorým súdu oznámil, že popretie pohľadávky veriteľom T., s. r. o. považuje za právne neúčinné došlo súdu už 30. 11. 2012, súd o tomto podaní nijako nekonal...

... čím sa jednoznačne dopustil porušenia požiadavky právnej istoty, keďže vyvodzuje právne dôsledky z úkonu správcu dodatočne...

Týmto   postupom   súdu   došlo   k   poškodeniu   všetkých   veriteľov   zvolených do veriteľského výboru na ich procesných právach...

Okresný   súd...   sa   v   napadnutom   uznesení   vôbec   nezaoberal   tou   skutočnosťou, že variabilný symbol 34 označoval pôvodné poradie veriteľa (34 zmena na nové poradie veriteľa 35) a nie číslo pohľadávky...“

4. Podľa názoru sťažovateľky„Okresný súd... napadnutým uznesením rozhodol mimo procesný a hmotný rámec predpokladaný príslušnými ustanoveniami ZKR...

Postup Okresného súdu..., ktorým rozhodol o návrhu veriteľa, ktorý nebol oprávnený návrh podať, a ktorý bol podaný po uplynutí prekluzívnej lehoty, je v príkrom rozpore so zásadou právnej istoty.

Uznesenie   Okresného   súdu...   je   navyše   bez   náležitého   a   vyčerpávajúceho odôvodnenia...

... aplikáciou   právnej   normy   zo   strany   Okresného   súdu...   dochádza   k   takej interpretácii,   ktorá   zásadne   popiera   účel   a   význam   aplikovanej   právnej   normy   – je jednoznačným popretím účelu a významu ust. § 35 ods. 8 ZKR...“

5. Sťažovateľka   tvrdí,   že   postupom   okresného   súdu „došlo   k   porušeniu   práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy... a čl. 6 ods. 1... dohovoru...“.

6. Podaním doručeným ústavnému súdu 8. apríla 2013 označeným ako „doplnenie sťažnosti   –   rozšírenie   petitu   sťažnosti“ sťažovateľka   rozšírila   pôvodný   petit o námietku neústavnosti   ďalšieho   rozhodnutia   okresného   súdu,   a to   uznesenia „sp.   zn. 25 K/16/2012-742 zo dňa 21.   03.   2013,   zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 28.   03. 2013“,   lebo „uvedeným   opravným   uznesením...   opravuje   výrok   uznesenia,   ktoré je predmetom sťažnosti podanej na Ústavnom súde... pod sp. zn. Rvp 10762/2013“. Okresný súd predmetným uznesením „opravuje Uznesenie... sp. zn. 25 K/16/2012-635 tak, že štvrtý riadok výrokovej časti má znieť: Súd zrušuje uznesenie schôdze veriteľov č. 2 prijaté dňa 27. 12. 2012 na prvej schôdzi veriteľov v konkurznej veci úpadcu, ktorým bol zamietnutý návrh konkurzného veriteľa O., a. s... na výmenu správcu.“. Okresný súd opravil predmetné uznesenie z dôvodu že „Pri opise uznesenia došlo k chybe v písaní a vo výrokovej časti bolo uvedené nesprávne, že súd zrušuje uznesenie veriteľského výboru a nie schôdze veriteľov.“.

7. Ďalším podaním zo 4. apríla 2013 doručeným ústavnému súdu 16. apríla 2013 označeným   ako „Doplnenie   sťažnosti   –   Žiadosť   o vydanie   dočasného   opatrenia“ sťažovateľka „Vzhľadom na to, že Okresný súd... dňa 21. 03. 2013 vydal uznesenie sp. zn. 25 K/16/2012-740 v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu: A., s. r. o... o výmene správcu a rozhodol:

- vo výroku I tak, že odvoláva z funkcie správcu JUDr. S. V., so sídlom kancelárie... P.

- vo   výroku   II   súd   ustanovil   do   funkcie   správcu   Mgr.   Ing.   P.   K.,   so   sídlom kancelárie...,

podáva sťažovateľ nasledovnú žiadosť o vydanie dočasného opatrenia, ktoré navrhol vydať v sťažnosti zo dňa 07. 03. 2013.“.

V odôvodnení tejto žiadosti sťažovateľka namietala, že postupom okresného súdu, „ktorým   rozhodol   o   výmene   správcu   na   základe   konštatovania,   že   zrušením   uznesenia schôdze   veriteľov,   ktorým   návrh   na   výmenu   správcu   nebol   schválený,   došlo   de   facto ku schváleniu takéhoto návrhu schôdzou, je v príkrom rozpore so zásadou právnej istoty... Uznesenie... je navyše bez náležitého a vyčerpávajúceho odôvodnenia......   aplikáciou   právnej   normy   zo   strany   Okresného   súdu...   dochádza   k   takej interpretácii,   ktorá   zásadne   popiera   účel   a   význam   aplikovanej   právnej   normy   – je jednoznačným popretím účelu a významu ust. § 36 ods. 3 ZKR, ak súd nahrádza neprijaté uznesenie schôdze veriteľov po jeho zrušení svojim vlastným rozhodnutím.“.

Podľa názoru sťažovateľky „Postupom Okresného súdu... došlo k porušeniu práva sťažovateľa   na   spravodlivé   súdne   konanie...   Čl.   46   ods.   1   Ústavy...   a   Čl.   6   ods.   1... dohovoru...“.

8. Na   podporu   svojich   názorov   a tvrdení   sťažovateľka   argumentovala   citovaním z judikatúry   ústavného   súdu   (napr:   PL.   ÚS   15/98,   IV.   ÚS   77/02,   IV.   ÚS   222/04, I. ÚS 230/04, IV. ÚS 195/03, III. ÚS 60/04, III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06) a ako   dôkazový   materiál   k sťažnosti   pripojila   obsažný   spisový   materiál,   mimo   iného sťažnosťou napadnuté uznesenie (pozri tiež body 1, 3, 6, 7 a 8) č. k. 25 K/16/2012-635 zo 4. januára 2013 a sp. zn. 25 K/16/2012 z 21. marca 2013 (zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 62/2013 z 28. marca 2013).

9. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto (už upraveným) nálezom:„- Základné práva sťažovateľa, a to právo na súdnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy...;   právo   na   spravodlivé   prejednanie   jeho   záležitosti   nezávislým   a   nestranným súdom podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru... boli postupom Okresného súdu... vo veci vedenej pod sp. zn. 25 K/16/2012 porušené.

- Podľa § 56 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z... o organizácii Ústavného súdu... Ústavný súd   uznesenie   Okresného   súdu...   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   25 K/16/2012-635   zo dňa 04. 01. 2013, zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 11. 01. 2013, zrušuje...

- uznesenie Okresného súdu... vo veci vedenej pod sp. zn. 25 K/16/2012-742 zo dňa 21. 03. 2013, zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 28. 03. 2013, zrušuje.

- Podľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona č. 38/1993 Z. z., zákona o organizácii Ústavného súdu...   Ústavný   súd   vracia   Okresnému   súdu...   vec   vedenú   pod   sp.   zn.   25 K/16/2012 na ďalšie konanie.“

II.

10. V rámci prípravy   predbežného prerokovania sťažnosti   sa   k jej opodstatnenosti vyjadrila predsedníčka okresného súdu listom sp. zn. 1 Spr V 201/2013 z 10. apríla 2013, ku ktorému zaujala stanovisko sťažovateľka podaním zo 16. mája 2013.

a)   Predsedníčka   okresného   súdu   po   uvedení   chronologického   priebehu   konania (od uznesenia z 28. mája 2012 o začatí konkurzného konania po uznesenie z 21. marca 2013 o výmene   správcu   úpadcu   a citovaní   na   vec   sa   vzťahujúcich   právnych   noriem   k vecnej podstate   skutkových   tvrdení   a z nich   vychádzajúcich   právnych   názorov   sťažovateľky (t. j. k predmetu sťažnosti) okrem iného uviedla:

«Podľa ust. § 35 ods. 4 ZoKR: „právo hlasovať na schôdzi veriteľov má veriteľ, ktorého pohľadávka je v čase konania schôdze veriteľov zistená čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti.“

V zmysle   uvedeného   ustanovenia   boli   zabezpečení   veritelia   ako   veritelia,   ktorých pohľadávky   boli   v   čase   konania   schôdze   veriteľov   zistené   čo   do   právneho   dôvodu a vymáhateľnosti, oprávnení podať návrh na zrušenie uznesenia schôdze veriteľov ohľadom bodu 2 programu – voľba veriteľského výboru (návrhy doručené súdu dňa 31. 12. 2012), nakoľko právo veriteľa domáhať sa zrušenia uznesenia schôdze veriteľov je systematicky zaradené medzi ustanovenia o schôdzi veriteľov, nie o veriteľskom výbore. Z uvedeného je zrejmé, že toto právo je viazané na právo veriteľa hlasovať na schôdzi veriteľov ako celku,   nie   na   právo   veriteľa   hlasovať   na   chôdzi   veriteľov   v určitom   bode   –   voľba a odvolávanie členov veriteľského výboru. Argumentáciu Sťažovateľa tak možno považovať len za účelovú...

Súd   má   za   to,   že   došlo   k   účinnému   popretiu   pohľadávky   sťažovateľa,   nakoľko popretie   bolo podané   na predpísanom tlačive zo dňa   04.   10.   2012 a   na bankový   účet predchádzajúceho   správcu   bola   pripísaná   kaucia   350,-   Eur.   Na   argument   sťažovateľa ohľadom   nesprávne   použitého   variabilného   symbolu   súd   aj   v odôvodnení   Uznesenia   I, ktorého protiústavnosť sťažovateľ napáda uviedol, že T., s. r. o. použil síce ako variabilný symbol u sťažovateľa číslo 34, pod ktorým je uvedený v zozname predchádzajúceho správcu označenom   ako   zoznam   prihlášok   miesto   čísla   35,   pod   ktorým   je evidovaný   zoznam pohľadávok   predchádzajúceho   správcu   podľa   abecedného   poradia,   avšak   na   základe uvedeného nemožno   konštatovať,   že   nedošlo   k účinnému   popretiu   pohľadávky   zo   strany T., s. r. o. a to len pre nesprávne uvedenie čísla pohľadávky zo zoznamu pohľadávok ako variabilného symbolu, keď aj v zozname doručenom predbežným správcom súdu je v deň popretia pohľadávka ešte označená pod číslom 34...

V tomto   smere   je   potrebné   opätovne   zdôrazniť,   že   v čase   popretia   pohľadávky sťažovateľa mala ich pohľadávka č. 34 (zoznam pohľadávok bol doručený súdu dňa 12. 09. 2012). Predchádzajúci správca doručil na súd zoznam pohľadávok, v ktorom bola uvedená pohľadávka sťažovateľa pod č. 199 až 20. 10. 2012. Argument sťažovateľa, že popierajúci veriteľ T. s. r. o. si mal možnosť vyžiadať aktuálny zoznam pohľadávok neobstojí, pretože v čase popretia pohľadávky sťažovateľa, táto figurovala v zozname pohľadávok pod č. 34. Navyše, v zozname pohľadávok pri poradovom č. 199 je v zátvorke uvedené č. 34, ktoré zodpovedá číslu uvedenému na tlačive, ktorým veriteľ T. s. r. o. poprel pohľadávku sťažovateľa. Berúc do úvahy skutočnosť, že sťažovateľ si do konkurzu prihlásil len jedinú pohľadávku, ktorá je vzhľadom na uvedené jednoznačne identifikovateľná, argumentácia sťažovateľa „zo zoznamu pohľadávok je zrejmé, že sa v žiadnom prípade nemohlo jednať o pohľadávku spoločnosti T.“ neobstojí...

Nadväzujúc   na   uvedené   má   tak   súd   zo   to,   že   v prípade   uvedenia   nesprávneho variabilného   symbolu   je   potrebné   každý   úkon   (vrátane   procesného   úkonu   popretia pohľadávky iným veriteľom) posudzovať ako platný a účinný právny úkon s prezumovanými právnymi následkami – popretia, ak je z obsahu opravného úkonu – popretia zrejmé, že ide o určitý právny úkon (popretie veriteľa vykonané na predpísanom formulári, zaplatenie kaucie na bankový účet s uvedením variabilného symbolu, ktorý sa nezhoduje s aktuálnym konečným zoznamom pohľadávok) a v danom prípade by zjavne išlo iba o chybu v písaní alternatívne ide o účelový či zmätočný postup zo strany predchádzajúceho správcu, na ktorý poukázal súd v odôvodnení Uznesenia I (sám predchádzajúci správca mohol účelovo zmeniť číslovanie   konečného zoznamu pohľadávok   po   vykonaní   popretia pohľadávky   zo strany iného veriteľa)...

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   poukazuje   na   oneskorené   podanie   zabezpečeného veriteľa O., a. s., na ktoré súd nemal prihliadať z dôvodu, že O., a. s. doručila súdu dňa 31. 12. 2012 faxové podanie s návrhom na zrušenie uznesení súd,   ktoré nebolo kompletné, nakoľko   neobsahovalo   poslednú   stranu   (išlo   podľa   názoru   sťažovateľa   o nepodpísané podanie). Riadne vyhotovenie návrhu došlo súdu až 03. 01. 2013, t. j. po uplynutí 5 dňovej prekluzívnej lehoty v zmysle ust. § 35 ods. 8 ZoKR (lehota uplynula 02. 01. 2013).

Vzhľadom   na   subsidiárne   použitie   zákona   č.   99/1963   Zb.   Občianskeho   súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „OSP“) Súd prihliada aj na podania, ktoré sú neúplné, nesprávne a nezrozumiteľné (postup podľa ust. § 43). Podanie O., a. s. bolo uskutočnené v lehote   dňa   31.   12.   2012   (aj   keď   neúplné)   a v lehote   3   dní   od uskutočnenia   faxového podania   v súlade s ust.   § 42   OSP   doplnené,   t.   j.   03.   01.   2013.   Vzhľadom   na   absenciu poslednej strany len vo faxovom podaní je zrejmé, že došlo len k chybe pri faxovaní. Aj keby podanie nemalo zákonom stanovené náležitosti ani po jeho doplnení v písomnej podobe, tzn. bolo by neúplné, išlo by o podanie, ktorým by sa súd zaoberal a postupoval v zmysle ust. § 43 OSP.

Podanie   zabezpečeného   veriteľa   bolo   uskutočnené   včas,   bolo   včas   doplnené a tak mal súd povinnosť sa týmto podaním zaoberať, tak ako mu ukladá zákon.

Z vyššie   uvedeného   vyplýva,   že   súd   napadnutým   Uznesením   I.   a Uznesením   II, zabezpečil   zákonný   postup   v konkurznom   konaní,   ktorý   bol   konaním   predchádzajúceho správcu ohrozený a v prípade, že by nedošlo k platnej výmene predchádzajúceho správcu, súd   by   musel   pristúpiť   k výmene   správcu   pre   závažné   porušovanie   povinností   správcu. Sťažovateľ neuviedol žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali nutnosť vydania dočasného opatrenia, ktorým by Ústavný súd odložil vykonateľnosť uznesenia I...»

b) Sťažovateľka   v replike   na   vyjadrenie   predsedníčky   okresného   súdu prostredníctvom svojej advokátky reagovala v podstatnom takto:

«... Výklad súdu, podľa ktorého je možné, aby sa zabezpečený veriteľ mohol domáhať zrušenia   uznesenia,   o ktorom   nebol   oprávnený   hlasovať,   považujeme   za   rozporný s požiadavkou právnej istoty, takouto aplikáciou právnej formy zo strany Okresného súdu v Trnave   dochádza   k interpretácii,   ktorá   zásadne   popiera   účel   a význam   aplikovanej právnej normy...

Sťažovateľ si uplatnil v konkurze voči úpadcovi pohľadávku vo výške 4.301.658,79 € z titulu Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 17. 05. 2012 a Zmluvy o úvere č. 20113004 zo   dňa   30.   04.   2011   (ďalej   len   „úverová   zmluva“).   Na   základe   úverovej   zmluvy   bol úpadcovi ako dlžníkovi poskytnutý účelový úver vo výške 4.100.000,- €, a...

Uvedená transakcia sa uskutočnila na území Slovenskej republiky z prostriedkov, ktorými   veriteľ   R.   (právny   predchodca   sťažovateľa)   disponoval   na   území   Slovenskej republiky. Veriteľ R. uvedenú peňažnú sumu teda neposkytol z územia Cyperskej republiky, t. j. spôsobom ako uvádza O., a. s...

Sťažovateľ nikde vo svojej prihláške pohľadávky do konkurzu neuvádza, že by malo dôjsť   k transferu   finančných   prostriedkov   z územia   Cyperskej   republiky   na   územie Slovenskej republiky pri čerpaní úveru.

Argumentácia spoločnosti O., a. s. nemá vôbec žiadny skutkový základ vyplývajúci z prihlášky   pohľadávky   sťažovateľa   a jej   príloh,   ktoré   sú   súčasťou   konkurzného   spisu. Pokiaľ Okresný súd v Trnave vychádza z uvedených tvrdení O., a. s., tak sú jeho skutkové zistenia úplne nesprávne...

Sťažovateľ má za to, že Zmluva o úvere č. 20113004 zo dňa 30. 04. 2011 je platným právnym úkonom, keďže spĺňa podstatné náležitosti stanovené zákonom.

K tvrdeniu, že úverová zmluva nebola podpísaná osobou oprávnenou konať v mene dlžníka (úpadcu) sťažovateľ uvádza, že v čase podpisu úverovej zmluvy bol p. S. S. osobou oprávnenou konať v mene dlžníka (úpadcu)...

Veritelia O. a. s. a S., a. s. pohľadávku veriteľa T. nepopreli. V prípade, ak veriteľ svoje právo poprieť pohľadávku iného veriteľa nevyužije, toto právo mu zanikne. Takýmto postupom Okresný súd v Trnave zabezpečil v prospech O., a. s. a S., a. s. a spoločnosti T., s. r. o. také postavenie v konkurznom konaní, ktoré by im inak vôbec neprislúchalo. Podaním námietok a návrhu na zrušenie uznesení schôdze veriteľov o zvolení veriteľského výboru a zamietnutí   návrhu   na   výmenu   správcu,   ako aj nadväzujúcim   vydaním   napadnutého uznesenia, dochádza de facto k obnovovaniu popieračného práva týchto veriteľov, keďže ním sledujú cieľ, ktorý mal byť dosiahnutý popretím pohľadávky veriteľa...

Podľa   §   42   ods.   1   OSP:   „Podanie   urobené   telefaxom   treba   doplniť   najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.“

Keďže   v predmetnom   podaní   chýbala   strana   s podpisom   navrhovateľa,   takéto podanie   nie   je   možné   doplniť   predložením   jeho   originálu,   chýba   totiž   možnosť   overiť, či ide skutočne o podanie v danom čase podpísané príslušnou osobou oprávnenou konať za navrhovateľa O., a. s. Vzhľadom na absenciu možnosti verifikovať originalitu podania, tento nedostatok nie je možné odstrániť.

Uznesenie   Okresného   súdu   v Trnave   je   navyše   bez   náležitého   a vyčerpávajúceho odôvodnenia...»

c)   K protichodným   tvrdeniam   okresného   súdu   a sťažovateľky   ústavný   súd poznamenáva, že v zásade nie je v jeho právomoci posudzovať právne názory všeobecného súdu a ani zisťovať a posudzovať kvalitu a rozsah vykonaného dokazovania, pokiaľ z nich zjavne nevyplýva svojvoľnosť a zjavná neopodstatnenosť postupu, faktických a právnych záverov všeobecného súdu (pozri tiež body 17 a 20).

11. Ústavný   súd   v rámci   prípravy   predbežného   prerokovania   sťažnosti   nahliadol do súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 25 K/16/2012 a zistil, že správca úpadcu JUDr. S. V. 22. októbra 2012 osobne doručil okresnému súdu list tohto znenia:

„K sp. zn. 25 K/16/12 V Piešťanoch dňa 22. 10. 12 Naša zn: 25 K/16/12 S 16 – 50/12 Vec: Zoznam pohľadávok – aktualizácia ku dňu 22. 10. 2012 V hore uvedenej konkurznej veci úpadcu A., s. r. o. v konkurze správca zakladá do súdneho spisu:

1) zoznam   prihlášok ku dňu lehoty na prihlásenie pohľadávok (podľa doručenia prihlášok správcovi), ako príl. č. 1

2) zoznam pohľadávok ku dňu lehoty na prihlásenie pohľadávok (podľa abecedného poradia), ako príl. č. 2

3) zoznam pohľadávok prihlásených po lehote na prihlásenie pohľadávok (ku dňu 22. 10. 2012) ako príl. č. 3

4) zoznam veriteľom popretých pohľadávok, ako príl. č. 4

5) zoznam pohľadávok namietaných úpadcom, ako príl. č. 5 Správca   prehlasujem,   že   uvedené   zoznamy   pohľadávok   sú   úplné,   správne a aktuálne.“

Podľa   prílohy   č. 1 „...   zoznam   prihlášok...   (podľa   dňa   doručenia   správcovi)“ pod poradným číslom 34 s dátumom doručenia 7. septembra 2012 je prihláška sťažovateľky (1 x) na pohľadávku v sume 4 301 658,79 €. V závere zoznamu je uvedené „Uzatvorené prihlášky v lehote dňa 08. 09. 12...“.

Podľa   prílohy   č. 2   („... zoznam   pohľadávok   podľa   abecedného   poradia...“) je pohľadávka sťažovateľky evidovaná pod č. 35 s dátumom doručenia 7. septembra 2012 a poznámkou T/199 (34).   Na   zozname   je   uvedený   ako   dátum   jeho   vyhotovenia „V Piešťanoch dňa 09. 09. 2012“.

Na   prílohe   č. 4   („zoznam   veriteľom   popretých   pohľadávok“)   je   uvedená   jedine sťažovateľka s označením „dátum dor., zv. č., por. č.: 35. 07. 09 12 T/199 (34)“.

Na zozname je uvedený ako dátum jeho vyhotovenia 22. október 2012.

Ako poznámka je na tomto zozname uvedené:„Pohľadávka   bola   popretá   veriteľom   T.,   s.   r.   o.   v lehote   na   popieranie,   zložená kaucia vo výške 350,00 €.

Popretie: - čo do výšky v rozsahu 4,301.655,79 €, nepopretá v rozsahu 3,00 €,

- čo do právneho dôvodu (popis v prílohe č. 4a) tlačiva na popretie pohľadávky veriteľom),

- čo do poradia a do vymáhateľnosti, pohľadávka nebola popretá,

- popierajúcim veriteľom boli splnené všeobecné náležitosti popretia, avšak súčasne

- neboli splnené osobitné náležitosti popretia pohľadávky veriteľom,

- popretý veriteľ bol správcom upovedomený o popretí (popis v prílohe č. 4b).“

Podľa prílohy č. 5 „zoznam pohľadávok namietaných úpadcom...“ je v poradí ako šiesta   (6)   uvedená   pohľadávka   sťažovateľky   s označením „35.   07. 09 12 T/199   (34)“ a s poznámkou

„Úpadca namieta existenciu a pravosť prihlásenej pohľadávky z dôvodu neplatnosti zmluvy   o úvere   a to   bez   bližšieho   odôvodnenia,   pričom   sa   vôbec   nezaoberá   otázkou bezdôvodného obohatenia v prípade   ním   deklarovanej   neplatnosti   úveru.   Správca   nemá možnosť   jeho   tvrdenia   preveriť,   pretože   okrem   pochybných   novinových   výstrižkov v prílohách, úpadca nepredložil žiaden relevantný dôkaz o neplatnosti, príp. neposkytnutí napadnutého   úveru.   Považuje   to   preto   podobne   ako   v ostatných   podnetoch   za   účelový podnet.“.

Ústavný súd ďalej zistil, že (vo vzťahu k predmetu sťažnosti) v spise na č. l. 635 až č. l. 637 je uznesenie č. k. 25 K/16/2012-635 zo 4. januára 2013; na č. l. 740 – 741 je uznesenie   č. k. 25 K/16/2012-740   z 21.   marca   2013   (o   odvolaní   a súčasnom   ustanovení správcu);   na č. l.   242   je   uznesenie   č.   k.   25   K/16/2012-742   z 21.   marca   2013   o oprave uznesenia č. k. 25 K/16/2012-635.

III.

12.   Ústavný   súd   je podľa   čl.   127 ods.   1   ústavy   oprávnený konať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   každý   sa   môže   domáhať   zákonom   ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde... Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo   a v primeranej   lehote prejednaná.

15. Predmetom   sťažovateľkinej   sťažnosti   je   namietané   porušenie   označených práv zaručených   ústavou   a dohovorom   postupom   okresného   súdu   a jeho   uzneseniami č. k. 25 K/16/2012-635 zo 4.   januára 2013 a č.   k.   25   K/16/2012-742   z 21.   marca   2013 (body 1, 6 a 9), ako aj uznesením č. k. 25 K/16/2012-740 z 21. marca 2013 (bod 24 a nasl.).

16. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva na súdu a inú právnu ochranu (ako aj práva na spravodlivý proces) je umožniť každému reálny   prístup   k súdu,   pričom   tomuto   právu   zodpovedá   povinnosť   súdu   o veci   konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní. Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavný   súd   nie je   súčasťou   systému   všeobecných   súdov, ale podľa   čl.   124   ústavy   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany   ústavnosti, ktorý rozhoduje   o sťažnostiach   týkajúcich   sa   porušenia   základných   práv   a slobôd   vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný   súd   nie   je   v zásade   oprávnený   preskúmavať   a posudzovať   právne   názory všeobecného   súdu   ani   jeho   posúdenie   skutkovej   otázky.   Úlohou   ústavného   súdu   totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách.   Právomoc   ústavného   súdu   konať   a rozhodovať   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy o namietaných   porušeniach   ústavou   alebo   príslušnou   medzinárodnou   zmluvou garantovaných   práv   a slobôd   je   daná   v prípade,   že   je   vylúčená   právomoc   všeobecných súdov,   alebo   v prípade,   že   účinky   výkonu   tejto   právomoci   všeobecným   súdom nie sú zlučiteľné   so   súvisiacou   ústavnou   úpravou   v príslušnej   medzinárodnej   zmluve (I. ÚS 225/03, I. ÚS 334/08).

17. Pokiaľ   ide   o sťažovateľkou   namietané   porušenie   jej   základného   práva   podľa čl. 46   ods.   1   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   označenými   rozhodnutiami okresného   súdu, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v danej veci nebola vylúčená právomoc   všeobecných   súdov.   V právomoci   ústavného   súdu   zostalo   následne   iba posúdenie,   či   účinky   výkonu   právomoci   okresného   súdu   v súvislosti   s jeho   v bode   15 označenými uzneseniami sú zlučiteľné s označeným článkom ústavy a dohovoru, pričom sa primárne zaoberal vo vzťahu k predmetu sťažnosti vecným („meritórnym“) uznesením zo 4. januára 2013.

18. Ústavný   súd   po   oboznámení   sa   s obsahom   uznesenia   okresného   súdu č. k. 25 K/16/2012-635   zo   4.   januára   2013   dospel   k záveru,   že   okresný   súd   toto   svoje rozhodnutie   náležite   odôvodnil,   čo   potvrdzuje   jeho   argumentácia   z v konaní   zistených skutkových   záverov.   Okresný   súd   po   uvedení   svojich   uznesení   o začatí   konkurzného konania, vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka a ustanovení správcu oboznámil priebeh prvej schôdze veriteľov a návrhy veriteľov S., a. s., a O., a. s.:

„Dňa 27. 12. 2012 sa uskutočnila prvá schôdza veriteľov, pričom jedným z bodov programu schôdze bola voľba veriteľského výboru. Zo zápisnice z prvej schôdze veriteľov vyplýva, že schôdza veriteľov zvolila trojčlenný veriteľský výbor v zložení T., J., s. r. o. a n. s. r. o. K tomuto bodu programu boli vznesené námietky dvoma veriteľmi a to veriteľom O. a. s., ktorá namietala právo hlasovať u veriteľa T.. na schôdzi z dôvodu, že pohľadávka tohto veriteľa bola popretá iným veriteľom a má sa jednať iba o chybu v písaní a veriteľom S., a. s., ktorá uviedla, že pohľadávka veriteľa T. bola poprela a uznanie pohľadávky z dôvodu,   že   bol   uvedený   nesprávny   variabilný   symbol   nemá   za   následok   neúčinnosť popretia.   Ďalším   z bodov   programu   schôdze   veriteľov   bolo   rozhodovanie   o   návrhu   na výmenu správcu, pričom zo zápisnice vyplýva, že za výmenu správcu hlasovalo 3.762.432 hlasov a proti výmene bolo 4.546.105 hlasov a hlasovania sa zdržalo 61.860 hlasov a teda schôdza veriteľov nerozhodla o výmene správcu. K tomuto bodu programu bola vznesená námietka veriteľa O., a. s. s totožným obsahom ako ohľadom bodu 1.

Dňa 31. 12. 2012 bol súdu doručený návrh S., a. s. na zrušenie uznesenia schôdze veriteľov ohľadom bodu 2 programu – voľba veriteľského výboru. Svoj návrh odôvodnil tým,   že   spoločnosť   T.   s.   r.   o.   v   zákonnej   lehote   na   popretie   pohľadávky   poprela   na predpísanom tlačive pohľadávku veriteľa spoločnosti T. čo do výšky a čo do právneho dôvodu v rozsahu 4.301.655,79 eur. Zároveň zložila na bankový účet určený správcom kauciu. Správca oznámil spoločnosti T. že jeho pohľadávka bola v zákonnej lehote popretá. Následne správca listom zo dňa 20. 11. 2012 oznámil veriteľovi T. s. r. o., že popretie je právne   neúčinné   a   na   toto   popretie   sa   zo   zákona   neprihliada.   Nakoľko   boli   splnené podmienky na popretie pohľadávok sú skutočnosti uvedené správcom zo dňa 20. 11. 2012 k okolnostiam popretia pohľadávky nedôvodné a nezákonné a popretie pohľadávky právne účinné. Prijaté uznesenie k bodu 2 programu je v rozpore sa znením § 35 ods. 3 ZKR, pričom na schôdzi veriteľov právo hlasovať máli len veritelia zistených pohľadávok. Podaním zo dňa 28. 12. 2012, doručeným súdu dňa 03. 01. 2013 sa veriteľ O., a. s. domáhal   zrušenia   uznesenia   schôdze   veriteľov   prijatého   dňa   27.   12.   2012,   ktorým   sa zamietol   návrh   konkurzného   veriteľa   na   výmenu   správcu   z JUDr. S.   V.:,   so   sídlom kancelárie P. za nového správcu: Mgr. Ing. P. K., so sídlom kancelárie: T. Uvedený veriteľ sa zároveň domáhal zrušenia všetkých uznesení schôdze veriteľov prijatých dňa 27. 12. 2012, ktoré sa týkali voľby členov veriteľského výboru. Svoj návrh odôvodnil tým, že o návrhu na výmenu správcu schôdza veriteľov hlasovala tak, že uvedený veriteľ hlasoval za výmenu   správcu   s   počtom   hlasov   1.225.160,   za   výmenu   správcu   ďalej   hlasoval aj zabezpečený veriteľ S., a. s. s počtom hlasov 2.458.390, proti tomuto návrhu hlasoval veriteľ T. s pohľadávkou v sume 4.301.558 eur. Z uvedeného vyplýva, že O., a. s. a S., a. s. hlasovali   za   návrh   na   výmenu   správcu   s   celkovým   počtom   3.683.550.   Popretý   veriteľ hlasoval proti predmetnému návrhu na výmenu správcu, avšak tento veriteľ nemal žiadne hlasovacie práva na schôdzi veriteľov a aj napriek tejto skutočnosti správca umožnil výkon hlasovacích práv aj tomuto veriteľovi. Pohľadávka veriteľa T. bola platne a účinne popretá čo do právneho dôvodu, tak do vymáhateľnosti iným veriteľom a to v súlade a ustanovením § 32 ods. 7 ZKR, pričom o správnosti a zákonnosti popretia správca vystavil aj písomné potvrdenie.   Správca   účelovo   v   neskoršom   období   popretie   iného   veriteľa   posúdil   ako neúčinné   s   odôvodnením,   že   veriteľ   pri   popretí   pohľadávky   T.   mal   uviesť   nesprávny variabilný symbol pri platbe kaucie. Konkurzný veriteľ má za to, že aj v prípade uvedenia nesprávneho čísla variabilného symbolu je potrebné každý úkon posudzovať ako platný a účinný s prezumovanými právnymi následkami popretia, ak je z obsahu právneho úkonu zrejmé, že ide o určitý právny úkon a v danom prípade by zjavne išlo iba o chybu v písaní alternatívne ide o účelový postup zo strany správcu, na základe ktorého sám správca mohol účelovo   zmeniť   číslovanie   konečného   zoznamu   pohľadávok   po   vykonaní   popretia pohľadávky   zo strany   iného   veriteľa.   Správca   viedol   pohľadávku   popretého   veriteľa v zozname pohľadávok pod č. 034 a potom konečný zoznam zmenil aj s očíslovaním tejto pohľadávky na 035. Popretý veriteľ nebol z dôvodu popretia iným veriteľom oprávnený na výkon hlasovacích práv na schôdzi veriteľov zo dňa 27. 12. 2012, napriek tomu správca umožnil   hlasovať   tomuto   veriteľovi.   Veriteľ   zastáva   názor,   že   na   schôdzi veriteľov bolo prijaté uznesenie o výmene správcu a novým správcom je Mgr. Ing. P. K.“

Po citovaní ustanovení § 32 ods. 2, 5 a 7, § 35 ods. 3, 4 a 8 a § 37 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.   z. o konkurze, reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých   zákonov v znení neskorších predpisov odôvodnil okresný súd svoje rozhodnutie takto:

„... Veriteľ sa môže domáhať zrušenia prijatého uznesenia na súde, ak bol prítomný na schôdzi veriteľov, mal hlasovacie právo a na schôdzi uplatnil do zápisnice námietku rozporu prijatého uznesenia so zákonom.

Súd preskúmal spisový materiál a zistil, že veriteľ T., s. r. o., B. písomným podaním zo dňa 04. 10. 2012 na predpísanom tlačive poprel prihlásenú pohľadávku veriteľa T. Dňa 22.   10.   2012   doručil   správca   tunajšiemu   súdu   zoznam veriteľmi   popretých   pohľadávok medzi ktorými je uvedený aj veriteľ T. s poznámkou, že uvedená pohľadávka bola popretá veriteľom T., s. r. o., v lehote na popieranie a že bola zložená kaucia vo výške 350 eur. Následne dňa 30. 11. 2012 doručil správca súdu oznámenie o neúčinnosti uplatneného popieraného práva veriteľom z dôvodu, že veriteľ T., s. r. o. ako variabilný symbol uviedol číslo pohľadávky 34, pričom v zozname pohľadávok je veriteľ T. uvedený pod číslom 35. Súd ďalej zistil, že správca doručil na súd dňa 12. 09. 2012 iba zoznam pohľadávok, kde je veriteľ T. uvedený pod poradovým číslom 34. Dňa 04. 10. 2012 správca doručil aktualizovaný zoznam pohľadávok, kde už bol uvedený veriteľ pod číslom 35. Dňa 22. 10. 2012 správca doručil zoznam pohľadávok podľa doručenia správcovi, kde je popretý veriteľ uvedený pod poradovým číslom 34 a zoznam pohľadávok podľa abecedného poradia, v ktorom je uvedený veriteľ uvedený pod číslom 35.

Vzhľadom   na   vyššie   uvedené   súd   považuje   za   potrebné   uviesť,   že   má   za   to, že zo strany veriteľa T., s. r. o. došlo k účinnému popretiu pohľadávky veriteľa T.,, nakoľko popretie pohľadávky bolo podané na predpísanom tlačive zo dňa 04. 10. 2012 a na bankový účet správcu bola pripísaná kaucia 350 eur. Veriteľ síce uviedol ako variabilný symbol u veriteľa T. číslo 34, pod ktorým je uvedený v zozname správcu označenom ako zoznam prihlášok miesto čísla 35, pod ktorým je evidovaný v zozname pohľadávok správcu podľa abecedného   poradia,   avšak   na   základe   uvedeného   nemožno   konštatovať,   že   nedošlo   k účinnému popretiu pohľadávky zo strany veriteľa T., s. r. o. a to len pre nesprávne uvedenie čísla pohľadávky zo zoznamu pohľadávok ako variabilného symbolu, keď aj v zozname doručenom správcom súdu je v deň popretia ešte pohľadávka označená pod číslom 34. Súd zároveň poukazuje na to, že samotný správca najskôr konštatoval popretie pohľadávky a až následne dospel k názoru, že popretie nie je účinné a teda jeho postup ohľadom popretia pohľadávky veriteľa T. veriteľom T., s. r. o pôsobí zmätočne.

Súd   má   vzhľadom   na   vyššie   citované   ustanovenia   za   to,   že   rozhodnutie   schôdze veriteľov, ktorým rozhodol o voľbe členov veriteľského výboru je v rozpore so zákonom, nakoľko   na   schôdzi   veriteľov   hlasoval   aj   veriteľ,   ktorého   pohľadávka   v   čase   konania schôdze bola účinne popretá v zmysle ustanovenia § 32 ods. 7 ZKR a teda tento veriteľ – T. nielenže nemal oprávnenie na schôdzi veriteľov hlasovať, ale nemohol byť ani zvolený za člena veriteľského výboru. Rovnako má súd za to, že rozhodnutie schôdze veriteľov, ktorým sa zamietol návrh konkurzného veriteľa O., a. s. na výmenu správcu z JUDr. S. V. za nového správcu Mgr. Ing. P. K. bolo prijaté v rozpore so zákonom, nakoľko o tomto návrhu resp. proti tomuto návrhu hlasoval aj veriteľ, ktorý bol podľa názoru súdu účinné popretý a teda   mu   nemal   byť   umožnený   výkon   hlasovacích   práv.   Súd   musí   dbať   na   zákonnosť konkurzného konania, preto s poukazom na vyššie uvedené po preskúmaní napadnutých uznesení   z dôvodov,   ktoré   uviedli   veritelia   vo   svojich   námietkach,   súd   rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.“

19. Ústavný   súd   zastáva   názor,   že   nie   je   v zásade   oprávnený   preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu. Skutkové a právne závery všeobecného súdu by mohli byť predmetom kontroly   zo   strany   ústavného   súdu   vtedy,   ak   by   vyvodené   závery   všeobecného   súdu boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (obdobne napr. I. ÚS 13/00, III. ÚS 151/05, III. ÚS 344/06).

20. Predmetné rozhodnutie okresného súdu obsahuje podľa názoru ústavného súdu dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich   podstaty   a zmyslu.   Skutočnosť,   že   sťažovateľka   sa   s názorom   okresného   súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade   so   skutkovým   a právnym   názorom   účastníkov   konania   vrátane   ich   dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické   so   zreteľom   na   preukázané   skutkové   a právne   skutočnosti   (IV.   ÚS   150/03, I. ÚS 301/06).

21. Pretože   namietané   rozhodnutie   okresného   súdu   nevykazuje   znaky   svojvôle a je dostatočne   odôvodnené   na   základe   jeho   vlastných   myšlienkových   postupov a hodnotení, ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať (podobne   aj   I.   ÚS   21/98,   III.   ÚS   209/04)   a v tejto   situácii   nemá   dôvod   zasiahnuť do právneho názoru okresného súdu.

22. Vychádzajúc zo zistených skutočností, ako aj z konštantnej judikatúry ústavného súdu spojenej s posudzovaním dodržiavania zásad súdnej ochrany a spravodlivého procesu dospel ústavný súd k záveru, že nezistil žiadnu spojitosť medzi posudzovaným rozhodnutím okresného   súdu   a namietaným   porušením   základného   práva   sťažovateľky   podľa   čl.   46 ods. 1 a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. S prihliadnutím na odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia, ako aj s poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu (ako aj práva na spravodlivé súdne konanie) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol v tejto jej časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

23. Z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti ústavný súd odmietol aj sťažnosť smerujúcu proti uzneseniu č. k. 25 K/16/2012-742 z 21. marca 2013 (bod 9), keďže nezistil príčinnú súvislosť medzi týmto uznesením a namietaným porušením sťažovateľkou označených práv [predmetným uznesením bola opravená „chyba v písaní“ (pozri tiež bod 6)].

24.   Aj   keď   sťažovateľka   v už upravenom   petite   sťažnosti   (body   6 a 9)   výslovne neuviedla uznesenie okresného súdu č. k. 25 K/16/2012-740 z 21. marca 2013 (zverejnené v Obchodnom vestníku č. 62/2013 z 28. marca 2013), z obsahu jej neskoršieho podania doručeného ústavnému súdu 16. apríla 2013 (bod 7) možno usúdiť, že napadá neústavnosť aj   tohto   rozhodnutia   okresného   súdu,   ktoré   vecne   súvisí   (a   priamo   nadväzuje)   na   už posudzované   uznesenia   (body   22   a 23).   Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   súčasne (spoločne) podrobil ústavnoprávnemu prieskumu aj toto uznesenie okresného súdu.

25.   Ústavný   súd   sa   po   oboznámení   s obsahom   uznesenia   okresného   súdu č. k. 25 K/16/2012-740 z 21. marca 2013 (s prihliadnutím na svoje zistenia pri posudzovaní predchádzajúcich   uznesení   okresného   súdu)   dospel   k záveru,   že   okresný   súd   toto   svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, keď v podstatnom uviedol:

«... Súd uznesením č. k. 25 K/16/2012-635 zo dňa 04.0.2013 zrušil uznesenie schôdze veriteľov   č.   1   ako   aj   uznesenie   schôdze   veriteľov   č.   2,   ktorým   bol   zamietnutý   návrh konkurzného veriteľa O., a. s., B. na výmenu správcu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým. že zo strany veriteľa T. s. r. o. došlo k účinnému popretiu pohľadávky veriteľa T...

Súd   zároveň   poukázal   na   to,   že   samotný   správca   najskôr   konštatoval   popretie pohľadávky a až následne dospel k názoru, že popretie nie je účinné a teda jeho postup ohľadom popretia pohľadávky veriteľa T. veriteľom T. s. r. o. pôsobí zmätočne. Súd mal za to, že rozhodnutie schôdze veriteľov, ktorým sa zamietol návrh konkurzného veriteľa O., a. s. na výmenu správcu z JUDr. S. V. za nového správcu Mgr. Ing. P. K. bolo prijaté rozpore so zákonom, nakoľko o tomto návrhu resp. proti tomuto návrhu hlasoval aj veriteľ, ktorý bol podľa názoru súdu účinne popretý a teda mu nemal byť umožnený výkon hlasovacích práv. Zo   zápisnice   z prvej schôdze veriteľov   vyplýva,   že za návrh   na výmenu   správcu hlasovali S., a. s. s počtom hlasov 2.458.390, O., a. s. s počtom hlasov 1.225.160, P., s. r. o. s počtom hlasov 68.460 a E., v. o. s. s počtom hlasov 10.421, hlasovania o tomto návrhu sa zdržal veriteľ R. s. r. o. s počtom hlasov 61.860 a proti návrhu hlasoval veriteľ D. T. s počtom hlasov 244.303. veriteľ J., s. r. o. s počtom hlasov 62 (tento veriteľ však v čase konania schôdze nebol účastníkom konkurzného konania), veriteľ n. s. r. o. s počtom hlasov 75 (tento veriteľ tiež v čase konania schôdze nebol účastníkom konkurzného konania) a veriteľ T. s počtom hlasov 4.301.658.

Súd má však za to, že došlo k platnému a účinnému popretiu pohľadávky T. veriteľom T.. s. r. o. a teda popretý veriteľ nebol oprávnený na výkon hlasovacích práv. Ako už bolo uvedené   sám   správca   najskôr   konštatoval   popretie   pohľadávky   a   až   následne   dospel   k názoru, že popretie nie je účinné. Súd poukazuje na to, že samotné označenie veriteľov a ich pohľadávok   v   zozname   pohľadávok   doručených   súdu   nie   je   jednotné   a   prehľadné.   Zo zoznamu   pohľadávok   (podľa   abecedného   poradia)   doručeného   súdu   dňa   04.   10.   2012 nevyplýva,   ktorý   údaj   je   poradím   veriteľa,   ktorý   je   číslom   pohľadávky   a   zároveň variabilným symbolom, pričom pri pohľadávke veriteľa T. je uvedené číslo 35, potom dátum 07. 09. 2012, údaj T/199 a následne číslo 34. Zo zoznamu pohľadávok doručeného súdu dňa 24. 10. 2012 ohľadom toho istého veriteľa vyplýva, že 07. 09. 2012 je dátumom doručenia, skratka „zv. č.“ zrejme prislúcha údaju T/199 a číslo 34 potom predstavuje poradové číslo. Následne   v   zozname   pohľadávok   doručenom   súdu   dňa   30.   11.   2012   sú   tie   isté   údaje ohľadom toho istého veriteľa označené rovnako len pri identifikácii údajov v ľavom hornom rohu miesto   poradového   čísla   udáva   označenie VS   a   teda   zo zoznamov   predkladaných správcom nevyplýva, ktorý údaj je číslom pohľadávky.

Po preštudovaní zápisnice z prvej schôdze veriteľov súd dospel k záveru, že na prvej schôdzi   veriteľov   bolo   rozhodnuté   o   výmene   správcu,   pričom   schôdza   veriteľov   bola uznášaniaschopná a oprávnená rozhodovať o výmene správcu. Priznaním hlasovacích práv veriteľovi T., ktorý bol účinne popretý a veriteľom J. s. r. o. a n. s. r. o., ktorí v čase konania schôdze neboli účastníkmi konkurzného konania nastal stav, kedy správca nesprávne sčítal hlasy   veriteľov,   na   základe   ktorých   následne   konštatoval   výsledok   hlasovania.   Po zohľadnení uvedeného teda za návrh na výmenu správcu hlasovali veritelia s počtom hlasov 3.762.432, proti návrhu hlasovali veritelia s počtom hlasov 244.304 hlasov a hlasovania sa zdržali veritelia s počtom hlasov 61.860.

Súd v závere svojho rozhodnutia považuje za potrebné uviesť, že z doterajšej činnosti správcu   JUDr.   V.   je   zrejmé,   že   tento   porušil   na   schôdzi   veriteľov   povinnosť   vynaložiť odbornú starostlivosť a to tým, že priznal hlasovacie práva aj veriteľom J. s. r. o. a n. s. r. o,, ktorí sa ku dňu konania schôdze nestali účastníkmi konania a zároveň umožnil hlasovať o týchto veriteľoch pri voľbe členov veriteľského výboru. Zároveň má súd za to, že správca úpadcu porušil povinnosť s odbornou starostlivosťou preskúmať pohľadávku veriteľa T., pričom z doložených listín vyplýva, že zmluvu o úvere č. 20113004 podpísala za úpadcu osoba, ktorá nebola v čase podpisu zmluvy jej konateľom a teda osobou oprávnenou konať v mene úpadcu (uvedené vyplýva aj z rozhodnutia registrového súdu č. k. 7 Exre/15/2011- 243 zo dňa 15. 11. 2011). Na uvedenú skutočnosť poukázal tak veriteľ T. s. r. o., ako aj konateľ   úpadcu,   pričom   správca   napriek   mnohým   pochybnostiam   o   platnosti   tohto právneho úkonu, vyhodnotil námietku konateľa úpadcu ako účelovú, sám nepoprel spornú pohľadávku   a   účinné   popretie   pohľadávky   iným   veriteľom,   ktoré   najprv   sám   uznal   za účinné., následne uznal za neúčinné. Tieto porušenia povinnosti správcu sú tak závažné, že by odôvodňovali odvolanie správcu, avšak došlo k platnej výmene správcu veriteľmi na prvej   schôdzi   veriteľov,   preto   súd   s ohľadom   na   vyššie   uvedené   rozhodol   tak,   ako   je uvedené vo výroku tohto uznesenia.»

26. Predmetné rozhodnutie okresného súdu podľa názoru ústavného súdu obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, jeho interpretácia relevantných právnych noriem a právne závery nie sú svojvoľné alebo zjavne neopodstatnené.

27. Nadväzujúc na právne názory ústavného súdu uvedené v bode 16 a právne závery uvedené v bodoch 22 a 23 ústavný súd sťažnosť sťažovateľky aj v tejto jej časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

28.   Keďže   sťažnosť   sťažovateľky   bola   odmietnutá   ako   celok,   ústavný   súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa jej ďalšími návrhmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. septembra 2013