znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 552/2015-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. marca 2016 v senátezloženom z predsedu Milana Ľalíka (sudca spravodajca), zo sudkyne MariannyMochnáčovej a sudcu Petra Brňáka prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátkou JUDr. Silviou Bartkovou,Piaristická 6667, Trenčín, vo veci namietaného porušenia základného práva garantovanéhočl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčínv konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 32/2011 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 32/2011p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému súdu Trenčín p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.21 C 32/2011 k o n a ť bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý vyplatiť mu do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 355,73 €(slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov), ktorú j e Okresný súd Trenčínp o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Silvie Bartkovej do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. augusta2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušeniev záhlaví označených práv postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“)v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 32/2011, ktorý v pracovnoprávnej veci (neplatnosťokamžitého zrušenia pracovného pomeru a náhrada mzdy) nerozhodol do podania sťažnosti.

2. Sťažovateľ žiadal vysloviť porušenie označených práv v konaní pred okresnýmsúdom, prikázať mu konať bez zbytočných prieťahov, priznať primerané finančnézadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov konania v sume 669,43 €.

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci vyjadril predseda okresného súdu,ktorý v liste zo 4. februára 2016 uviedol, že k predĺženiu konania prispeli aj účastnícikonania nejasnými podaniami či návrhmi, žiadané finančné zadosťučinenie považujeza neprimerane vysoké a súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.

4. V replike z 18. februára 2016 sťažovateľ opätovne poukázal na flagrantnéporušovanie svojich práv v označenom konaní a v záujme čo najrýchlejšieho rozhodnutiasúhlasil tiež s upustením od ústneho pojednávania.

5. Ústavný súd nie je súčasťou súdnej sústavy a neprislúcha mu právo dozorunad rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov. Do rozhodovacej činnosti súdov jev konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy ústavný súd oprávnený zasiahnuť iba vtedy,ak boli ich konaním alebo nadväzujúcim rozhodnutím porušené ústavou (dohovorom)zaručené základné práva a slobody sťažovateľa.

6. Ústavný súd preskúmal konanie na okresnom súde z pohľadu dôvodovnamietaných v podanej sťažnosti a dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je dôvodná.

7. Ústavný súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach vyjadril, že medzizákladné princípy právneho štátu patrí okrem iného aj právo na prejednanie vecibez zbytočných prieťahov, resp. právo na vybavenie veci v primeranej lehote, ktoré jeneoddeliteľnou súčasťou práva na spravodlivý proces garantovaného v čl. 46 ods. 1v spojení s čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 688/2014, I. ÚS 49/2015).

8. Prieťahy v konaní či nečinnosť orgánu verejnej moci sú ústavným súdomhodnotené ako iný zásah orgánu verejnej moci, ktorý môže byť jedno či viacrázový,protiprávny a zároveň aj protiústavný útok týchto orgánov proti základným ústavouzaručeným právam (slobodám), ktoré v čase rozhodovania ústavného súdu predstavujetrvalé ohrozenie právne existujúceho stavu, pričom taký útok sám osebe nie je výrazom(výsledkom) riadnej rozhodovacej právomoci týchto orgánov. Z tej fakticity musí pretonásledne vyplynúť, že dôsledkom takého zásahu orgánu verejnej moci nemožno čeliť inaknež ústavnou sťažnosťou a na ňu nadväzujúcim nálezom ústavného súdu.

9. K otázke posudzovania dĺžky konania a jej primeranosti (resp. neprimeranosti) satak opakovanie pripomína, že túto nemožno vyjadriť numericky, lebo je podmienenáobjektívne charakterom prejednávanej veci a musí byť skúmaná s ohľadom na konkrétneokolnosti prípadu, zložitosť veci, požiadavky na vykonávanie dokazovania v priebehukonania, ako i správanie účastníkov a samotného súdu; do úvahy je pritom nutné vziať i to,čo je pre sťažovateľa v konaní predmetom sporu, resp. jeho význam (porov. rozsudokEurópskeho súdu pre ľudské práva vo veci Záborský a Šmáriková v. Slovensko).

10. Záver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná a či už nie je, možno tedaformulovať vždy s ohľadom na uvedené faktory, ktorými bolo konanie bezprostredneovplyvnené, pričom pri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušení práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov je nutné ku každej veci pristupovať individuálne a zvažovať,či s ohľadom na okolnosti prípadu ide o prieťahy neodôvodnené, t. j. či sú pričítateľnésúdu, a teda zakladajúce porušenie práva na prejednanie veci bez zbytočnýchprieťahov. Toto právo totiž nie je dotknuté, ak sú prieťahy spôsobené výlučne konanímúčastníka/sťažovateľa, prípadne ak ide o vec, keď dĺžka konania zodpovedá jej zložitosti.V takých prípadoch trvanie konania spravidla nie je nedôvodné a potreba zásahu ústavnéhosúdu nie je daná.

11. V posudzovanej veci nie je primárne prehliadnuteľné, že konanie o náhradu mzdyz neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru (táto časť bola právoplatneskončená 8. januára 2015) pred okresným súdom trvá už od 10. februára 2011 doteraz.Prekážky ďalšieho postupu v konaní nemožno uspokojivo odôvodniť ani komplikovanouprocesnou situáciou, ktorá vyvoláva potreby ďalších vymedzení účastníkov daného konania,rovnako ako rozhodovanie odvolacieho súdu na procesné či čiastočné rozhodnutiaokresného súdu, ktoré svojimi dôsledkami do celkového konania objektívne zasahovali.

12. Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody vyslovil porušenie vo výrokuuvedených základných práv a v bode 2 výroku prikázal okresnému súdu konať vo vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákonao ústavnom súde.

13. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné práva boli porušené, ajprimerané finančné zadosťučinenie [čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)], ktoré však nie je náhradouškody či náhradou mzdy, ako si to zrejme predstavoval sťažovateľ, keď z tohto titulu žiadalpriznať sumu 10 000 €.

Ústavný súd uznal za odôvodnené priznať mu finančné zadosťučinenie v sume1 500 €, ktorú považoval s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a obmedzený predmetkonania za primeranú doterajšej neprimeranej dĺžky konania; prihliadol na skutočnosť, ževec bola približne 2 roky na odvolacom súde z dôvodu riešenia opravných prostriedkovpodaných účastníkmi konania (teda mimo dosah okresného súdu).

14. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi, aby úplne alebo sčastiuhradil druhému účastníkovu jeho trovy konania. Aj v tejto veci sa ústavný súd rozhodolpriznať sťažovateľovi úhradu za dva úkony právnej služby v celkovej sume 355,73 €,pričom sumu uložil zaplatiť okresnému súdu na účet jeho právnej zástupkyne (§ 31a zákonao ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) do dvoch mesiacovod právoplatnosti nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. marca 2016