SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 550/2015-22
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. decembra 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,zastúpenéhoadvokátomJUDr.EduardomŠmelkom,Polianky5,Bratislava,vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 144ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystricič. k. 43 Cob 565/2014-217 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1 Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. augusta2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietalporušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 144 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súduv Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) č. k. 43 Cob 565/2014-217 z 21. januára 2015(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že krajský súd napadnutým rozhodnutímv konaní o obnovu konania vedeného na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn.6 Cb 37/2009 právoplatne 10. marca 2015 rozhodol.
3. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 22. júla 2015 podal aj podnet generálnemuprokurátorovi Slovenskej republiky na podanie mimoriadneho dovolania proti napadnutémurozhodnutiu krajského súdu, ktorý podľa neho bude odmietnutý ako neprípustný, pretopodáva túto sťažnosť.
4. Sťažovateľ žiadal ústavný súd, aby vyslovil porušenie v bode 1 označených práv,zrušil napadnuté rozhodnutie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal munáhradu trov konania.
5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal porušenie v bode 1označených práv napadnutým rozhodnutím krajského súdu z 21. januára 2015, ktorénadobudlo právoplatnosť 10. marca 2015.
8. Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jejpodanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota jedvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia aleboupovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa,keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehotyje zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonomustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť(§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde) (napr. I. ÚS 235/03, I. ÚS 156/04, II. ÚS 267/04,IV. ÚS 35/04, I. ÚS 109/06).
9. Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, žesťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právnyprostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02,III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 109/06).
10. Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je časovo obmedzenýprávny prostriedok ochrany ústavnosti, a s prihliadnutím na dátum právoplatnostirozhodnutia krajského súdu (pozri bod 2), ako aj so zreteľom na deň podania sťažnostina poštovú prepravu (7. augusta 2015) považoval ústavný súd za dostatočne preukázanépodanie sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty (obdobnenapr. III. ÚS 315/05, III. ÚS 81/06, I. ÚS 20/2015). Keďže zmeškanie lehoty na podanieústavnej sťažnosti nemožno odpustiť, ústavný súd sťažnosť odmietol ako podanúoneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. decembra 2015