znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 55/08-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. februára 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   maloletého   M.   E.   K.,   B.,   zastúpeného   zákonnou zástupkyňou K. K. K., právne zastúpeného advokátom JUDr. J. V., B., vo veci namietaného porušenia   základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   v súvislosti   s prerokovaním   veci   v prítomnosti   účastníka   konania   a s právom účastníka   konania   vyjadriť   sa   ku   všetkým   vykonávaným   dôkazom   v konaní   vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 15 Nc 1013/2000 a sp. zn. 7 Ccu 20/2002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť maloletého M. E. K.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. januára 2008 doručená sťažnosť maloletého M. E. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného zákonnou zástupkyňou K. K. K., právne zastúpeného advokátom JUDr. J. V., B., ktorou namieta   porušenie   základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v súvislosti s prerokovaním veci v prítomnosti účastníka   konania   a s právom   účastníka   konania   vyjadriť   sa   ku   všetkým   vykonávaným dôkazom v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 15 Nc 1013/2000 a sp. zn. 7 Ccu 20/2002.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa narodil 1. júna 2000 matke, ktorá bola v tom čase študentkou gymnázia. Dňa 12. júna 2000 matrika poslala okresnému súdu oznámenie o narodení sťažovateľa, keďže bola známa iba jeho matka, avšak otec uvedený nebol. Vec bola okresným súdom vedená pod sp. zn. 15 Nc 1013/2000. Zákonná sudkyňa 26. augusta 2002 splnomocnila Okresný úrad B. na podanie žaloby o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností   rodičov,   a to   v mene   sťažovateľa   proti   označenému   otcovi.   Už   v tomto procesnom štádiu došlo k závažným pochybeniam zo strany okresného súdu, ktoré majú za následok, že sťažovateľ má už takmer 8 rokov a ešte ani doteraz nemá súdom určeného otca,   ktorý   si   z tohto   dôvodu   neplní   voči   nemu žiadne   rodičovské   povinnosti.   Dňa   20. septembra 2002 bola okresnému súdu podaná žaloba o určenie otcovstva a úhradu osobných potrieb vedená pod sp. zn. 7 Ccu 20/2002 a bola pridelená sudcovi G. Dňa 5. januára 2005 bola   vec   pridelená   sudcovi   S.   Dňa   6.   mája   2005   ustanovil   okresný   súd   sťažovateľovi opatrovníka   a vyzval   žalovaného,   aby   sa   písomne   vyjadril   k návrhu.   Ďalším   uznesením ustanovil prekladateľa. Prvé pojednávanie vo veci nariadil okresný súd na 16. november 2006, pričom určil zároveň aj náhradný termín pojednávania na 7. december 2006. Dňa 16. novembra 2006 sa uskutočnilo prvé pojednávanie, na ktorom sa zúčastnili všetci predvolaní s výnimkou žalovaného, ktorý nemal vykázané doručenie. Toto pojednávanie bolo odročené na neurčito. Podľa názoru sťažovateľa okresný súd flagrantne porušil jeho základné práva, keď   ani   za   viac   ako   šesť   rokov   nedokázal   doručiť   žalovanému   predvolanie   na   prvé pojednávanie v takej citlivej veci, akou je určenie otcovstva a výživného. Dňa 20. novembra 2006 okresný súd predvolal na 7. december 2006 znalca, hoci zo spisu vôbec nevyplýva, že by   bol   predtým   nejakého   znalca   ustanovil.   Zároveň   znova   ustanovil   tlmočníka.   Dňa 4. decembra   2006   žalovaný   splnomocnil   svojím   právnym   zastupovaním   slovenskú advokátku. Dňa 7. decembra 2006 okresný súd uskutočnil ďalšie pojednávanie, na ktoré nikoho nepredvolal. Matka sťažovateľa sa o tejto skutočnosti dozvedela až 3. januára 2008, keď   bola   nahliadnuť   do   spisu.   Pojednávanie   nariadené   na   16. november   2006   sa uskutočnilo, a preto zanikol dôvod na to, aby sa toto pojednávanie konalo v náhradnom termíne   7.   decembra   2006,   čo   potvrdzuje   aj   skutočnosť,   že   okresný   súd   odročil pojednávanie na neurčito, hoci ho mohol odročiť práve na 7. december 2006. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní 7. decembra 2006 predniesla jeho obranu a navrhla vykonať znalecké dokazovanie. Okresný súd pojednávanie odročil na neurčito. Dňa 17. januára 2007 vydal uznesenie, ktorým ustanovil znalca z odboru genetiky - odvetvia analýzy DNA.

Okresný súd uvedeným postupom odňal sťažovateľovi možnosť konať pred súdom a porušil tak jeho základné ústavné právo na prerokovanie veci v jeho prítomnosti a na to, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci v jeho prítomnosti a základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní vedenom okresným súdom   pod sp.   zn.   15   Nc 1013/2000 a sp.   zn.   7 Ccu   20/2002.   Požaduje   tiež   priznanie primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume   250   000   Sk   a náhradu   trov   právneho zastúpenia v sume 6 732 Sk.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa názoru ústavného súdu nie je v jeho právomoci o merite podanej sťažnosti konať a rozhodnúť.

Z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov. V danom prípade z dôvodov uvedených nižšie právomoc poskytnúť ochranu označeným základným právam sťažovateľa   vyplývajúcim   z ústavy   prináleží   všeobecným   súdom   (okresnému   súdu, Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ktorý bude rozhodovať v odvolacom konaní, prípadne Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky v eventuálnom dovolacom konaní), čím je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a v jeho   prítomnosti   a aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Z citovaného ustanovenia ústavy vyplýva, že poskytuje ochranu viacerým základným právam.   Z argumentácie   sťažovateľa   a najmä   z navrhovaného   znenia   nálezu,   vydania ktorého sa sťažovateľ domáha, však vyplýva, že sťažovateľ namieta iba porušenie svojho základného práva na prerokovanie jeho veci v jeho prítomnosti, ako aj svojho základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Pri   takto   vymedzenom   predmete   sťažnosti   treba   z pohľadu   ústavného   súdu konštatovať,   že   sťažovateľ   bude   mať v ďalšom   priebehu   konania možnosť   domáhať sa ochrany   označených   základných   práv.   Bude   môcť   v konaní   pred   všeobecnými   súdmi namietať,   že   bolo vykonané pojednávanie v jeho neprítomnosti,   resp.   že   boli   vykonané dôkazy, ku ktorým nemal možnosť sa vyjadriť. Tieto námietky bude môcť uplatniť tak v konaní vedenom okresným súdom, ale aj v odvolacom konaní, či dokonca aj v dovolacom konaní. Vzhľadom na subsidiárnu povahu právomoci ústavného súdu nie je jeho právomoc vo veci sťažovateľa v tejto fáze konania daná.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. februára 2008