znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

  I. ÚS 55/07-26

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   23.   augusta   2007 v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka a Lajosa Mészárosa prerokoval   prijatú sťažnosť M. K.,   Ž.,   zastúpenej   advokátkou JUDr.   T. P.,   Ž.,   vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 8/2001 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 8/2001 b o l o   p o r u š e n é.

2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 8/2001 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3.   M.   K.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   100 000   Sk (slovom stotisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Žilina p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. M. K. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 9 444 Sk (slovom deväťtisícštyristoštyridsaťštyri slovenských korún), ktorú je Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť   na   účet   jej   právnej   zástupkyne   JUDr.   T.   P.,   Ž.,   do   jedného   mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 24. mája 2007 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. K. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom   Okresného   súdu   Žilina   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 12 C 8/2001.

2. Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vidí sťažovateľka v nasledovne opísanom skutkovom stave.

Sťažovateľka 10. mája 2000 podala okresnému súdu návrh na začatie konania vo veci náhrady škody vo výške 546 570 Sk s príslušenstvom. Predmetné súdne konanie je vedené pod sp. zn. 12 C 8/2001 a od podania žaloby nebol nariadený termín pojednávania. Urýchlenie   konania   sťažovateľka   uplatnila   sťažnosťou   u   predsedu   okresného   súdu 12. januára 2007, ktorý v odpovedi uviedol, že zákonná sudkyňa odišla natrvalo pracovať na Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) a na okresnom súde je nedostatok sudcov, preto   vykonal   nový   rozvrh   práce   a   spis   pridelil   inej   zákonnej   sudkyni.   Nečinnosťou okresného súdu vznikli podľa sťažovateľky zbytočné prieťahy v konaní, ktoré trvajú ku dňu podania sťažnosti osem rokov a osem mesiacov. Sťažovateľka je toho názoru, že okresný súd svojim postupom porušuje základné právo zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

3.   Sťažovateľka   žiada   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 12 C 8/2001, prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov a priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 700 000 Sk a náhradu trov konania.

Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila okrem iného „...pocitmi   márnosti   a nespravodlivosti,   ktoré   ju   sprevádzajú   pri   porušovaní   jej základného práva na konanie súdu bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľka je toho názoru, že navrhovaná suma finančného zadosťučinenia je spravodlivá a primeraná na zmiernenie nemajetkovej ujmy ktorá jej vznikla zbytočnými prieťahmi konajúceho súdu “.

4. Na základe žiadosti   ústavného súdu sa k veci 18. júna 2007 písomne vyjadril podpredseda   okresného   súdu   listom   (Spr.   1SprS/233/2007)   a k jeho   vyjadreniu   zaujala stanovisko právna zástupkyňa sťažovateľky, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 30. júla 2007.

4.1 Podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení zaujal stanovisko k dôvodnosti sťažnosti, v ktorom uviedol: „(...) V tomto prípade sa jedná o vec, kde prieťahy v konaní boli   spôsobené   tým,   že   po   dlhý   čas   nebolo   možné   zabezpečiť   pripojenie   spisu sp. zn. 16C 388/1995. Pôvodná zákonná sudkyňa, ktorá vo veci konala, bola v roku 2006 preložená na výkon funkcie sudcu na Krajský súd v Žiline. Spis bol následne pridelený na rozhodnutie novej zákonnej sudkyni. Táto sudkyňa po tom, ako vykonala úkony potrebné na zabezpečenie pojednávania vo veci (výzva na upresnenie podania), rozhodla uznesením zo dňa 1. 2. 2007 o pripustení ďalšieho účastníka do konania a uznesením zo dňa 27. 2. 2007 pripustila   zmenu   návrhu.   Po   uskutočnení   týchto   úkonov   bol   vo   veci   určený   termín pojednávania   na   deň   11.   10.   2007.   Termín   pojednávania   bol   stanovený   až   na   mesiac október   2007   z toho   dôvodu,   že   konajúca   sudkyňa   je   do   konca   augusta   2007   dočasne pridelená   na   výkon   funkcie   na   Krajský   súd   Žilina.   Nemožno   teda   súhlasiť   s tvrdením sťažovateľky,   že   celá   doba   súdneho   konania   predstavuje   prieťahy   spôsobené   výlučne konajúcim   súdom.   V samotnej   sťažnosti   sťažovateľka   uvádza   len   všeobecné   tvrdenia s citovaním   judikatúry   Ústavného   súdu   a sťažnosť   bližšie   neodôvodňuje.   Rovnako sťažovateľka   neuvádza   žiadne   skutočnosti,   ktorými   by   odôvodnila   výšku   požadovaného finančného zadosťučinenia. Podľa názoru súdu je takáto výška finančného zadosťučinenia neprimerane vysoká.“

Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   nemohol   prehliadnuť   skutočnosť,   že   v písomnom oznámení sťažovateľke z 23. januára 2007 (sp. zn. 1SprS 15/07) podpredseda okresného súdu v tom istom konaní nijako nepopieral prieťahy v konaní od podania žalobného návrhu 10. mája 2000 do 30. septembra 2005.

4.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky na toto vyjadrenie okresného súdu reagovala podaním doručeným ústavnému súdu 30. júla 2007, v ktorom uviedla: „ Podanie okresného súdu s vyjadrením zákonnej sudkyne možno považovať za strohý pokus odôvodniť nečinnosť súdu. (...)

Prieťahy v konaní sú spôsobené výlučne odporcom. Návrh, ktorý obsahoval všetky zákonom predpísané náležitosti bol bezdôvodne zapísaný do registra tzv. nejasných podaní a prvý   termín   pojednávania   je   nariadený   s časovým   odstupom   7   rokov   a 5   mesiacov od podania návrhu...“

5.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označených článkov ústavy a dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

II.

Z obsahu   sťažnosti   a k nej   pripojených   písomností,   z písomných   vyjadrení účastníkov   konania   a zo   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   12   C   8/2001   ústavný   súd   zistil nasledovný relevantný priebeh a stav predmetného konania:

- Sťažovateľka podala 10. mája 2000 okresnému súdu žalobný návrh proti odporcovi: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Ž., na náhradu škody vo výške 546 570 Sk s prísl. z   dôvodu   nevydania   motorového   vozidla   podľa   rozhodnutia   okresného   súdu,   ktorý   bol zaevidovaný pod sp. zn. Nc 605/00. K žalobe bol pripojený rozsudok krajského súdu sp. zn. 7   Co   391/99,   ktorým   zmenil   rozsudok   okresného   súdu   sp. zn.   16 C 388/95   a znalecký posudok č. 16/2000 o určení hodnoty motorového vozidla V.

- Okresný súd 11. mája 2000 vyzval navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku.

- Dňa 30. mája 2000 navrhovateľka zaplatila súdny poplatok.

- Výzvou okresného súdu z 1. júna 2000 bol doručený návrh odporcovi na vyjadrenie.

- Podaním z 15. júna 2000 sa odporca vyjadril k žalobnému návrhu.

- Dňa 2. októbra 2000 odporca namietol nedostatok pasívnej legitimácie v spore.

- Okresný súd 22. januára 2001 spis previedol do oddelenia,,C“ pod sp. zn. 12 C 8/2001.

- Dňa   2.   augusta   2001   vydal   sudca   pokyn   kancelárii   na   pripojenie   spisu sp. zn. 16 C 388/1995.

- Úradným záznamom z 15. augusta 2001 kancelária informovala sudcu, že nie je možné pripojiť spis sp. zn. 16 C 388/1995, pretože prípad nie je skončený.

- Dňa   14.   septembra   2001   dal   sudca   pokyn   kancelárii   na   pripojenie   spisu sp. zn. 16 C 388/1995.

- Úradným   záznamom   z   25.   septembra   2001   kancelária   informovala   sudcu,   že   spis sp. zn. 16 C 388/1995 bude možné pripojiť po 1. októbri 2001.

- Dňa   8.   januára   2002   vydal   sudca   pokyn   kancelárii   na   pripojenie   spisu sp. zn. 16 C 388/1995.

- Žiadaný spis sp. zn. 16 C 388/1995 bol pripojený k spisu sp. zn. 12 C 8/2001.

- Dňa   19.   marca   2005   dal   sudca   pokyn   na   urobenie   fotokópii   zo   spisu sp. zn. 16 C 388/1995.   Fotokópie   z predmetného   spisu   boli   pripojené   k   spisu sp. zn. 12C 8/2001.

- Zákonný sudca 12. septembra 2002 upozornil predsedu okresného súdu, že v agende C je vysoký nápad veci, a preto nie je možné vybavovať veci priebežne a bez zbytočných prieťahov.   K uvedenému   dňu   mal   615   nevybavených   veci,   žiadal   situáciu   riešiť a zároveň žiadal, aby to bolo zohľadnené pri vybavovaní sťažnosti.

- Dňa   28.   októbra   2003   bol   vydaný   pokyn   sudcu   na   pripojenie   spisu sp. zn. 16 C 388/1995.

- Úradným   záznamom   z   13.   novembra   2003   kancelária   informovala   sudcu,   že   nie   je možné pripojiť spis sp. zn. 16 C 388/1995, pretože prípad nie je skončený.

- Dňa   18.   novembra   2003   bol   kancelárii   vydaný   pokyn   sudcu   na   pripojenie   spisu sp. zn. 16 C 388/1995 k nahliadnutiu.

- Úradným záznamom z 20. januára 2004 kancelária informovala sudcu, že nie je možné pripojiť spis sp. zn. 16 C 388/1995, pretože sa nachádza u vyššej súdnej úradníčky.

- Dňa 28. januára 2004 bol pripojený žiadaný spis sp. zn. 16 C 388/1995.

- Súdny bol spis pridelený novej zákonnej sudkyni Mgr. N. T., pretože JUDr. D. C. bola pridelená na výkon funkcie sudcu na krajský súd od 1. októbra 2005 do 31. januára 2006.

- Dňa   21.   februára   2006   vydal   sudca   pokyn   kancelárii   na   pripojenie   spisu sp. zn. 16 C 388/1995.

- Okresnému   súdu   bolo   doručené   podanie   právneho   zástupcu   zo   7.   júla   2006,   ktorý sa informoval   o   stave   konania   vo   veci   a žiadal   poskytnutie   informácie,   kedy   bude nariadený termín pojednávania.

- Okresný   súd   vydal   potvrdenie   o prebiehajúcom   konaní   právnemu   zástupcovi navrhovateľky.

- Podaním z 12. januára 2007 navrhovateľka žiadala okresný súd o pripustenie do konania ďalšieho účastníka konania.

- Dňa   16.   januára   2007   vydal   sudca   pokyn   vyzvať   navrhovateľku,   aby   upresnila,   či pristupujúci účastník má vystupovať na strane navrhovateľa alebo odporcu.

- Navrhovateľka   podaním   z   30.   januára   2007   upresnila   postavenie   účastníka,   ktorého navrhla okresnému súdu, aby bol pripustený do konania na strane odporcu a zmenila petit žalobného návrhu.

- Okresný   súd   uznesením   č.   k.   12C   8/2001-65   z   1.   februára   2007   pripustil   účastníka konania   na   strane   odporcu   v 2. rade   Ministerstvo   vnútra   Slovenskej   republiky. Uznesenie   bolo   zasielané   spolu   s poučením   a   novým   potvrdením   okresnému   súdu

1.februára 2007.

- Podaním z 12. februára 2007 navrhovateľka doplnila skutkové dôvody žaloby.

- Podaním zo 16. februára sa odporca v 1. rade vyjadril k procesným postupom okresného súdu.

- Podaním z 23. februára sa odporca v 2. rade vyjadril k procesným postupom okresného súdu.

- Dňa   26.   februára   2007   právna   zástupkyňa   navrhovateľky   doručila   okresnému   súdu odborné stanovisko vo veci spolu s prílohami (výzvami na náhradu škody).

- Okresný   súd   uznesením   č.   k.   12   C   8/2001-95   z   27.   februára   2007   pripustil   zmenu návrhu, ktoré bolo doručované účastníkom konania 28. februára 2007.

- Právna   zástupkyňa   navrhovateľky   podala   okresnému   súdu   5.   marca   2007   doplnenie návrhu.

- Podaním z 13. marca 2007 sa k veci k vyjadril odporca v 1. rade.

- Podaním z 27. marca 2007 sa k veci vyjadril odporca v 2. rade.

- Dňa   30.   marca   2007   vydal   sudca   kancelárii   pokyn,   aby   bol   nariadený   termín pojednávania na 11. október 2007. Pokyn bol realizovaný 30. marca 2007.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K odstráneniu   stavu právnej   neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12   C   8/2001   o návrhu   na   náhradu   škody   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

1. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl.   6   ods.   1   dohovoru,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého   prípadu,   a to   najmä   podľa   týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci, správanie účastníkov konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr.   I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02,   II. ÚS   32/02).   Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetom   napadnutého   konania   je občianskoprávne konanie (rozhodovanie súdu o náhradu škody). Aby bol naplnený účel súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (napr. I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03, I. ÚS 158/04). V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že posudzované konanie sa začalo 10. mája   2000,   teda   pred   viac   ako   siedmimi   rokmi,   neuskutočnilo   sa   v ňom   žiadne pojednávanie na okresnom súde a ku dnešnému dňu nie je právoplatne skončené.

1.1 Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd konštatuje, že predmetom konania je návrh na náhradu škody, čo tvorí štandartnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, a preto vec nemožno posúdiť ako právne zložitú.

Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu sp. zn. 12 C 8/2001 a postupu okresného súdu v predmetnom konaní ústavný súd konštatuje, že právna a ani faktická náročnosť neboli príčinou doterajšej dĺžky konania.

1.2 Aj keď v správaní sťažovateľky ústavný súd nezistil skutočnosti, ktoré zásadným spôsobom mali vplyv na vznik zbytočných prieťahov v posudzovanom konaní, nemohol ale pri   určení   výšky   priznaného   finančného   zadosťučinenia   nezohľadniť   skutočnosť, že sťažovateľka   počas   prebiehajúceho   konania   upravovala   a   menila   petit   (v   dôsledku pribratia   ďalšieho   účastníka   do   konania),   či   upresňovala postavenie   účastníka   v konaní. Tieto   skutočnosti   „objektívne“   majú   vplyv   na   časový   priebeh   vykonávania   úkonov okresného súdu. Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľka taktiež mala od času podania žaloby prejaviť viac iniciatívy v súvislosti s namietanou nečinnosťou okresného súdu, keď prieťahy v konaní signalizovala predsedovi okresného súdu až v mesiaci januára 2007, čo z obsahu sťažnosti ani samotného spisového materiálu nevyplýva.

1.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci o náhradu škody, pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu.

Vychádzajúc   z predloženej   sťažnosti   a k nej   pripojených   dokumentov,   ako   aj zo stanovísk   účastníkov   konania   a na   vec   sa   vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd konštatoval zbytočné prieťahy v konaní od 1. júna 2001 do 2. augusta 2002, keď okresný súd žiadal pripojiť spis sp. zn. 16 C 388/1995 v trvaní viac ako jeden 1 rok.

Ďalej   k prieťahom   v konaní   došlo   od   19.   marca   2002   (pokyn   sudcu   kancelárii na urobenie fotokópií zo súdneho spisu sp. zn. 16 C 388/1995) do 16. januára 2007 (keď okresný   súd   vyzval   navrhovateľku,   aby   upresnila   postavenie   pristupujúceho   účastníka konania) v trvaní viac ako štyri roky a desať mesiacov.

Okresný   súd   bol   nečinný,   resp.   nevykonával   úkony   smerujúce   k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka nachádza, v celkovej dĺžke viac ako päť rokov.

Obranu   okresného   súdu   spočívajúcu   v jeho   pochybení   pri   zaobstarávaní   súdneho spisu ako dôvodu, ktorý by mal byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy v konaní, ústavný   súd   nemohol   akceptovať   inak   ako   v neprospech   orgánu   spôsobujúceho   prieťah v konaní, v danom prípade okresného súdu. Ústavný súd v tomto ohľade nemohol inak ako v neprospech   odporcu   zohľadniť   tiež   okolnosť,   že   mechanicky   sa   opakujúce   žiadosti o pripojenie spisu sp. zn. 16 C 388/1995 sa týkali súdneho spisu toho istého okresného súdu.

2. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

3. Ústavný súd prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov, lebo konanie nie je právoplatne skončené.

4. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 700 000 Sk z dôvodov uvedených v bode 3 v I. časti odôvodnenia nálezu.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   ústavy,   resp.   práva   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6 ods.   1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného   porušenia   práv   sťažovateľky   (pozri   body   1.1   a 1.2   tejto   časti   odôvodnenia) považuje za primerané v sume 100 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľke   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

5. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Úspešnej sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom. Advokátka vykonala tri úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti 8. februára 2007, zaujatie stanoviska 30. júla 2007 k vyjadreniu okresného súdu.

Odmena za jeden úkon právnych služieb (v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov),   je   1/6   z   výpočtového základu   17   822   Sk,   teda   je   2   970   Sk.   Takto   stanovená   tarifná   odmena   spolu s režijným paušálom   178   Sk   za   tri   úkony   právnych   služieb   predstavuje   celkovú   sumu 3 148 Sk x 3 = 9 444 Sk.

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   v tejto   časti   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

6. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. augusta 2007