znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 55/06-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. marca 2006 predbežne prerokoval sťažnosť H. C., bytom Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 594/94 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť H. C. o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. januára 2006   doručená   sťažnosť   H.   C.,   bytom   Ž.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 594/94.

Zo   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   v konaní   vedenom   na   okresnom   súde   pod sp. zn. 8 C 594/94 sa sťažovateľka žalobou podanou 7. septembra 1994 domáhala určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po jej rodičoch V. L. a H. L. Podľa tvrdenia sťažovateľky okresný súd v predmetnom konaní rozhodol rozsudkom č. k. 8 C 594/94-488 z 15. decembra 2004, z ktorého je zrejmé, že „súd návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel“.

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uviedla: „Popísaným postupom OS v Žiline vďaka mojej   ústupčivosti   a   škode   boli   predmetné   nehnuteľnosti   držiteľom   vrátené   a   stali   sa predmetom dedičských konaní po mojich rodičoch, v ktorých som ich zdedila, ale s viac ako desaťročným oneskorením.

Desať   rokov   som   strácala   príjem   z   možného   a   reálneho   prenájmu   predmetných nehnuteľností.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„Základné právo H. C. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48, ods.   2 Ústavy SR postupom OS v Žiline vo veci vedenej pod sp. zn.   8 C 594/94 bolo porušené,   a   preto   H.   C.   súd   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   Sk 900.000,- (slovom: Deväťstotisíc korún slovenských), ktoré je jej povinný vyplatiť Okresný súd v Žiline do jedného mesiaca (čl. 127, ods. 3 Ústavy SR).“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka   namietala   porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   594/94.   V tomto   konaní rozhodol okresný súd rozsudkom z 15. decembra 2004, ktorým v celom rozsahu vyhovel žalobe   sťažovateľky.   Podľa   zistenia   ústavného   súdu   rozsudok   okresného   súdu z 15. decembra 2004 nadobudol právoplatnosť 21. januára 2005, ktorým bolo napadnuté konanie právoplatne skončené.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený   právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04).

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom   zásahu,   pričom   pri   opatrení   alebo   inom   zásahu   sa   počíta   odo   dňa,   keď   sa sťažovateľka mohla o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods.   2   zákona   o ústavnom   súde).   V   prípade   podania   sťažnosti   po   uplynutí   zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde nedovoľuje.

Sťažnosť sťažovateľky z 2. januára 2006 bola doručená ústavnému súdu 16. januára 2006. Od 21. januára 2005, keď rozsudok okresného súdu sp. zn. 8 C 594/94 z 15. decembra 2004 nadobudol právoplatnosť, bez akýchkoľvek pochybností uplynula sťažovateľke lehota na podanie sťažnosti skôr, než ju podala ústavnému súdu (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   so   zreteľom   na   uvedené   skutočnosti   dospel   k   záveru,   že   lehota ustanovená pre tento druh konania pred ústavným súdom v prípade sťažovateľky nebola zachovaná,   a preto   ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť sťažovateľky odmietol ako oneskorene podanú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. marca 2006