znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 55/05-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. marca 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Pavla   Legíňa   -   STAVOMONT,   bytom   Z.,   zastúpeného advokátom   JUDr.   V.   M.,   Advokátska   kancelária,   Z.,   vo   veci   namietaného   porušenia základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 35 C 294/97 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Pavla Legíňa – STAVOMONT o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. marca 2005 doručená   sťažnosť   Pavla   Legíňa   -   STAVOMONT,   bytom   Z.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), ktorou   namietal   porušenie   jeho základného   práva   na prerokovanie veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 35 C 294/97.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uviedol,   že: „Žalobou   zo   dňa   6.   10.   1997   sa domáham   proti   žalovanému   V.   F.,   bytom   Z.,   zaplatenia   63.666.-   Sk   s príslušenstvom, pričom svoje nároky opieram o hodnoverné a teda nespochybniteľné dôkazy.

Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 18. 11. 2003 pod sp. zn. 35 C 294/97- 151 mojej žalobe len čiastočne vyhovel, keď odporcu zaviazal na zaplatenie 12.250.- Sk spolu   s 18   %-ným   úrokom   z omeškania   od   28.   9.   1996   do   zaplatenia.   Konanie   v časti zaplatenia   príslušenstva   pohľadávky   za   dobu   od   1.   12.   1993   do   27.   9.   1996   zastavil. V ostatných častiach súd návrh zamietol. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Proti tomuto rozhodnutiu som podal v zákonnej lehote vo všetkých jeho častiach (...) dňa 31. 3. 2004 odvolanie. (...) Výzvou zo dňa 26. 4. 2004 pod sp. zn. 35 C 294/97 ma Okresný súd Bratislava III vyzval na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 2.546.- Sk. Dňa 14. 5. 2004 som podal prostredníctvom môjho právneho zástupcu žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie, do ktorej som sa dostal bez svojho   zavinenia.   Okresný   súd   Bratislava   III   uznesením   zo   dňa   8. 9. 2004   pod sp. zn. 35 C 294/97-180   mi   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   nepriznal.   Proti   tomuto uzneseniu som prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal dňa 27. 9. 2004 odvolanie. Krajský   súd   v Bratislave   uznesením   zo   dňa   30.   11.   2004   pod   sp.   zn.   2 Co   347/04-188 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. (...)

Z dôvodov porušovania mojich ústavných práv žiadam poskytnúť primerané finančné zadosťučinenie vo výške 50.000.- Sk.

Z uvedených dôvodov navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vyniesol toto rozhodnutie:

1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 35 C 294/97-180 porušil právo Pavla Legíňa – STAVOMONT, bytom Z., aby sa jeho vec prejednala bez zbytočných prieťahov zaručené v článku 48 ods. 2, Ústavy Slovenskej republiky.

2. Pavlovi Legíňovi – STAVOMONT priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške   50.000.-   Sk   (slovom   päťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd Bratislava III, povinné vyplatiť do 60 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom pre odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto   práva   alebo   slobody   na   strane   druhej.   Inými   slovami,   ak   ústavný   súd   nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03).

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 34/99, II. ÚS 32/00, III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01, IV. ÚS 37/02, III. ÚS 109/03) sa ochrana základnému právu vrátane základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a teda aj podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom)   ešte   trvalo.   Ak   v čase,   keď   došla   sťažnosť   ústavnému   súdu,   už   nedochádza k porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Vychádza pri tom z toho, že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci (pozri napr. I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 19/00).

Sťažovateľ v petite svojej sťažnosti, ktorá bola ústavnému súdu doručená 23. marca 2005,   namietal   porušenie   jeho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   35   C   294/97.   Z obsahu sťažnosti jednoznačne vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už tvrdené porušovanie   označeného   základného   práva   sťažovateľa   na   okresnom   súde   netrvalo. Sťažovateľ uviedol, že 18. novembra 2003 bol vo veci vynesený rozsudok. „Proti tomuto rozhodnutiu som podal v zákonnej lehote vo všetkých jeho častiach (...) dňa 31. 3. 2004 odvolanie.“ Konanie, v ktorom malo dochádzať k zbytočným prieťahom, bolo už skončené najneskôr 18. novembra 2003.

Tento skutkový stav, ktorého relevantnosť nemal ústavný súd dôvod spochybňovať (kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa), bol základom pre záver ústavného súdu, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená. Z toho dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá, ústavný súd už o jeho žiadosti   o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   a náhrady   trov   konania nerozhodol, lebo ich poskytnutie je v zmysle čl. 127 ods. 3 ústavy (resp. § 56 ods. 4 a § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) viazané na vyhovenie sťažnosti.

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. marca 2005