znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 549/2014-32

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   28.   októbra   2014 v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana   Ľalíka   prerokoval   prijatú   sťažnosť   M. K.   a   Z. K.   zastúpených   advokátom JUDr. Jánom   Vajdom,   Hviezdoslavovo   námestie   201,   Námestovo,   vo   veci   namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Námestovo   v   konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 21/2009 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. K. a Z. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 21/2009 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Námestovo   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   2   C   21/2009 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. M. K. a Z. K. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume každému po 500 € (slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Námestovo p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Námestovo j e   p o v i n n ý   uhradiť M. K. a Z. K. trovy konania v sume 300,16 € (slovom tristo eur a šestnásť centov) na účet advokáta JUDr. Jána Vajdu, Hviezdoslavovo   námestie   201,   Námestovo,   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 25. augusta 2014   doručená   sťažnosť   M. K.   a   Z. K.   (ďalej   len   „sťažovatelia“),   ktorou namietali   porušenie   svojho   základného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného   súdu   Námestovo (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 2 C 21/2009 (ďalej len „namietané konanie“).

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že na okresnom súde prebieha od 11. februára 2009 konanie v právnej veci M. S. (ďalej len „navrhovateľka“) proti sťažovateľom ako odporcom o určenie hranice pozemku. Namietané konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené napriek tomu, že uplynulo viac ako 5 rokov a 6 mesiacov. Vo veci bol vydaný rozsudok sp. zn. 2 C 21/2009 z 30. novembra 2011, ktorý bol uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 Co 129/2012 z 5. marca 2013 zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie.

Sťažovatelia podali 25. novembra 2013 sťažnosť na prieťahy v konaní predsedníčke okresného súdu, ktorá bola vybavená listom sp. zn. Spr 4543/13 zo 16. decembra 2013. Predsedníčka   okresného   súdu   v   odpovedi   na   sťažnosť   konštatovala,   že   v   namietanom konaní došlo k zbytočným prieťahom v období od 6. mája 2013 do 23. októbra 2013, a súčasne   uviedla,   že   vo   veci   bude   vykonávať   pravidelný   dohľad   v   pravidelných trojmesačných intervaloch.

Sťažovatelia,   poukazujúc   na   ustálenú   judikatúru   ústavného   súdu   aplikovanú pri posudzovaní, či v namietanom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, ďalej argumentovali:

„1./ Podľa nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, nezbavuje súd zodpovednosti za prieťahy v konaní. V konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 2 C 21/2009 nejde o právne zložitú vec. I napriek tomu konanie v tejto veci trvá viac ako 5 rokov a 6 mesiacov.

2./ Správanie   účastníka   konania   /sťažovateľa/   počas   konania.   Z   obsahu   spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 2 C 21/2009 je zrejmé, že my, sťažovatelia v 1. a 2. rade sme   nezavinili   predlžovanie   tohto   konania.   Predlžovanie   tohto   konania   zavinila navrhovateľka a súd jej toto správanie toleruje.

3./ Spôsob, akým súd v konaní postupoval. Podľa nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky na realizáciu ústavného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nepostačuje   iba   konanie   a   prejednanie   veci   pred   súdom   bez   meritórneho   rozhodnutia. Zdĺhavosť   postupu   v   konaní   súd   nezbavuje   zodpovednosti   za   prieťahy   v   konaní,   ak nesprávnou   organizáciou   práce   alebo   inými   nedostatkami   vo   svojej   činnosti   spôsobuje predlžovanie konania. Z tohto ústavného článku a aj z ustanovení § 6 OSP, § 100 ods. 1 OSP a § 114 OSP vyplýva pre súd povinnosť postupovať v konaní rýchlo a bez zbytočných prieťahov....

... Z obsahu spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 2 C 21/2009 je zrejmé, že Okresný súd Námestovo tieto zákonné ustanovenia v tomto konaní nerešpektuje. V konaní sú neodôvodnené prieťahy, čím sa toto konanie neúmerne predlžuje. Samotná skutočnosť, že konanie v tejto   veci trvá viac ako 5   rokov a   6 mesiacov je   dôkazom porušenia   nášho ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Takáto dĺžka konania predlžuje stav našej právnej neistoty do tej miery, že naše právo na súdnu ochranu sa stáva iba iluzórnym právom...“

Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol: „Základné právo sťažovateľa M. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 21/2009 porušené bolo.

Základné právo sťažovateľky Z. K.   rod.   M.   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 21/2009 porušené bolo.

Okresnému súdu Námestovo prikazuje, aby v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 2 C 21/2009 konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi M. K. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- EUR, ktoré je   Okresný   súd   Námestovo   povinný   zaplatiť   sťažovateľovi   M. K.   do   2   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľke Z. K. rod. M. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- EUR, ktoré je Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť sťažovateľovi Z. K. rod. M. do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľom   M. K.   a   Z. K.   rod.   M.   sa   priznávajú   trovy   tohto   konania   v   sume 426,12 EUR,   ktoré   je   Okresný   súd   Námestovo   povinný   zaplatiť   sťažovateľom   na   účet advokáta JUDr. Jána Vajdu... do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd uznesením sp. zn. I. ÚS 549/2014 zo 17. septembra 2014 prijal podľa § 25 ods.   3 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o   organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľov na ďalšie konanie.

Okresný   súd   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k   sťažnosti   podaním sp. zn. Spr. 892/14 doručeným ústavnému súdu 15. októbra 2014, v ktorom sa okrem iného uvádza:

«Po oboznámení sa so spisom tunajšieho súdu sp. zn. 2C/21/2009 a s vyjadrením zákonného sudcu som zistila, žalobou podanou súdu dňa 11.2.2009 sa žalobkyňa domáha určenia hranice medzi nehnuteľnosťami v k. ú..., uloženia povinnosti žalovaným odstrániť oplotenie   z   pozemku   žalobkyne   a   povinnosti   zdržať   sa   zásahov   do   vlastníckeho   práva žalobkyne   výstavbou   alebo   zriadením   oplotenia   na   pozemku   žalobkyne.   Dňa   20.4.2009 žalobkyňa vzniesla námietku zaujatosti voči konajúcemu sudcovi, o ktorej rozhodol odvolací súdu dňa 9.6.2009. Súd v rámci prípravy pojednávania vyžiadal potrebné listiny a vytýčil pojednávanie na deň 9.11.2009, ktoré bolo odročené za účelom znaleckého dokazovania znalcom z odboru geodézia a kartografia. Súdny znalec bol ustanovený uznesením č. k. 2C/21/2009-89   zo   dňa   08.06.2010,   po   zrušení   uznesenia,   ktorým   bol   ustanovený   súdny znalec   M.   K.   (požiadal   o   vyčiarknutie   zo   zoznamu   súdnych   znalcov),   A.   B.   (požiadala o vyčiarknutie   zo   zoznamu   súdnych   znalcov)   J.   M.   (nepriaznivý   zdravotný   stav),   J.   Z. (nepriaznivý zdravotný stav). Po podaní znaleckého posudku súdnym znalcom ustanoveným sudom   dňa   20.04.2011   a   znaleckého   posudku   vypracovaného   súdnym   znalcom   Š.   Š. na žiadosť   žalobkyne,   bolo   pojednávanie   vytýčené   na   termín   27.07.2011,   odročené za účelom ich výsluchu na termín 12.9.2011, ktoré bolo odročené pre nemožnosť zúčastniť sa pojednávania súdneho znalca,   na   termín   12.10.2011.   Na žiadosť   právneho zástupcu sťažovateľov bol termín pojednávania preložený na deň 07.11.2011, ktoré bolo odročené na termín 30.11.201, kedy súd rozhodol zamietnutím žaloby.

Prvostupňový rozsudok bol zrušený rozsudkom KS Žilina   zo dňa 5.3.2013,   ktoré uznesenie   bolo   doručené   na   OS   Námestovo   06.05.2013.   Následne   bolo   vytýčené pojednávanie na deň 23.10.2013, ktoré bolo odročené pre náhlu nevoľnosť konajúceho sudcu na termín 25.11.2013, ktoré bolo taktiež odročené z dôvodu PN konajúceho sudcu. Pojednávanie vytýčené na termín 20.1.2014, na ktorom bol vypočutý ako svedok Š. Š., ktorý ako znalec vypracoval na objednávku žalobkyne znalecký posudok na určenie priebehu hranice medzi pozemkom žalobkyne a žalovaných, ktorý pri plnení zadanej úlohy postupoval (podľa jeho vyjadrenia) v zmysle smernice na vyhotovenie GP a vytyčovanie hraníc. Vznikol rozpor medzi názorom B.(súdom ustanovený znalec v predmetnej veci) a názorom Š. Š. v chápaní a používaní tzv. dovolených odchýlok pri meraní. Š. Š. na určenie priebehu hranice medzi spornými pozemkami použil originál katastrálnej mapy vložený v Ústrednom   archíve   geodézie   a kartografie,   pričom   B.   použil   pre   podanie   znaleckého posudku (určenie priebehu hranice) výsledky ROEP, ktoré prebehlo v obci...

Následne prvostupňový   súd   v zmysle usmernenia   krajského   súdu   pripustil   zmenu petitu   žaloby   uznesením   zo   dňa   23.1.2014,   podľa   návrhu   právneho   zástupcu   žalobkyne zo dňa 12.8.2011 (čl. 163-165). Za daného stavu potom nastala situácia, že výrok č.   I uvedeného   petitu   nie   je   vykonateľný   -   nie   je   možné   vykonať   jeho   zápis   do   katastra   v prípade, že by mu súd vyhovel. Dôvod je v tom, že znalecký posudok Š. Š. síce obsahuje údaje   o   tzv.   „právnom“   priebehu   hranice   medzi   spornými   pozemkami   (ide   o   pozemky reg. „E“ a reg. „C“), ktorá však bola vytýčená geometrickým plánom a na zmenu tejto hranice je taktiež potrebný geometrický plán. Znalecký posudok Š. Š. však nové údaje pre zmenu   priebehu   hranice   medzi   spornými   pozemkami   neobsahuje.   Z   uvedeného   dôvodu potom   súd   vyzval   právneho   zástupcu   žalobkyne   na   doplnenie   podkladov   a na prípadnú zmenu petitu v tejto časti. Lehota plynie do 14.10.2014.

Z priebehu konania je zrejme, že na dĺžku konania malo vplyv viacero skutočností, medzi ktoré je možné zaradiť nemožnosť ustanoviť súdneho znalca z príslušného odboru a tiež   i   zložitosť   sporu   z   dôvodu   nejednoznačného   vytýčenia   hraníc   pozemku   znalcami. Odstránenie rozporov je potrebné riešiť ďalším dokazovaním.»

K vyjadreniu okresného súdu sťažovatelia zaujali stanovisko podaním doručeným ústavnému súdu 24. októbra 2014, v ktorom okrem iného uviedli:

«1./   Toto   konanie   na   Okresnom   súde   Námestovo   prebieha   odo   dňa   11.2.2009 do súčasnosti t. j. 5 rokov a 8 mesiacov. Vo veci sa od vydania; uznesenia súdu zo dňa 23.1.2014 do súčasnosti. t. j. už 9 mesiacov riadne nekoná, pretože odvtedy sa Okresný súd Námestovo zaoberá iba odstraňovaním vád petitu žaloby žalobkyne. Žalobkyňa je v tomto konaní   od jeho začiatku   zastúpená advokátom M.   K.   a   preto   súd   nemá   voči   žalobkyni žiadnu   poučovaciu   povinnosť   podľa   §   5   OSP   t.   j.   povinnosť   poučiť   žalobkyňu   o nedostatkoch   petitu   jej   žaloby   a   o   tom,   ako   majú   byť   nedostatky   petitu   jej   žaloby odstránené. I napriek tomu súd opakovane vyzýva advokáta žalobkyne na odstránenie vád petitu jej žaloby a poskytuje jej pritom poučenie o hmotnom práve. Doterajší petit žaloby žalobkyne je nevykonateľný. Takýto postup Okresného súdu Námestovo je v rozpore so zásadou   rovnosti   účastníkov   konania.   Naviac   v   dôsledku   tohto   nesprávneho   postupu Okresného súdu Námestovo vznikajú ďalšie prieťahy v tomto konaní.

2./ Nie je pravdivé tvrdenie Okresného súdu Námestovo, že v tomto konaní existuje rozpor medzi znaleckými posudkami J. B. a Š. Š.. Znalecký posudok Š. Š. nie je znaleckým posudkom podľa § 127 OSP, ale iba listinným dokladom podľa § 129 OSP. Žalobkyňa si sama na svoje vlastné náklady dala u znalca Š. Š. vypracovať znalecký posudok; ktorý je neodborným znaleckým posudkom a nemá náležitosti znaleckého posudku. Túto skutočnosť priznal vo svojom vyjadrení zo dňa 9.10.2014 aj Okresný súd Námestovo, keď uviedol že „znalecký posudok Š.   Š.   však   nové údaje   pre zmenu priebehu   hranice medzi   spornými pozemkami neobsahuje“.

Do   dnešného   dňa   je   obsahom   súdneho   spisu   v   tejto   veci   iba   znalecký   posudok č. 12/2011 zo dňa 17.4.2011 znalca J. B., ktorý nebol vyvrátený, a preto má Okresný súd Námestovo pri svojom rozhodovaní vychádzať z tohto znaleckého posudku. Žiadne ďalšie dokazovanie nie je vo veci potrebné vykonať.

3./ Žalobkyňa M. S. je notorická sťažovateľka, ktorá na nás sťažovateľov v 1. a 2. rade   a   na   našich   rodinných   príslušníkov   podala   už   8   rôznych   súdnych   žalôb,   pričom v žiadnom súdnom konaní nebola do dnešného dňa úspešná.

Žalobkyni sa úspešne darí predlžovať toto konanie tým, že podala na súd nesprávne vypracovanú   žalobu,   ktorej   petit   nebol   /a   stále   nie   je/   v   súlade   so   stavom   katastra nehnuteľností   a   je   nevykonateľný.   Okresný   súd   Námestovo   takéto   konanie   žalobkyne toleruje s ohľadom na jej vek a na jej opakované sťažnostné správanie. V dôsledku toho už 6 rokov nemôžeme začať stavať náš rodinný dom, čo je cieľom podanej žaloby žalobkyne M. S.,

4./ Argumenty uvedené vo vyjadrení Okresného súdu Námestovo zo dňa 9.10.2014 neodôvodňujú   konanie   v   dĺžke   5   rokov   a   8   mesiacov.   Správnou   organizáciou   práce a dôsledným vyžívaním ustanovení § 6 OSP, § 100 ods. 1 OSP a § 114 OSP mohla byť táto vec   skončená   na   prvom   pojednávaní   vo   veci   a   to   zamietnutím   žaloby   žalobkyne   M.   S. V konaní nejde o právne a ani fakticky zložitú vec, konanie sa predlžuje iba pre nesprávny postup Okresného súdu Námestovo vo veci. My sťažovatelia v 1. a 2. rade sme nezavinili predlžovanie tohto konania.

Listom Okresného súdu Námestovo č. Spr 4543/13 zo dňa 16.12.2013 nám bolo oznámené, že vo vecí došlo k prieťahom v období odo dňa 6.5.2013 do dňa 23.10.2013 a že vo veci sa bude vykonávať dohľad v pravidelných trojmesačných lehotách. Výsledkom tohto „dohľadu" je nekonanie súdu v období odo dňa 24.1.2014 do súčasnosti. Konanie Okresného   súdu   Námestovo   odo   dňa   24.1.2014   do   súčasnosti   nie   je   možné   pokladať za konanie v súlade s OSP, pretože poskytuje žalobkyni M. S. poučenie o hmotnom práve. Toto   konanie   nie   je   do   dnešného   dňa   skončené   a   nie   je   určený   termín   nového pojednávania.

5./ Je chybou štátnej správy súdov, že v zozname znalcov je v súčasnosti zapísaných málo   znalcov   z   odboru   geodézie   a   kartografie,   v   dôsledku   čoho   trvá   veľmi   dlho   kým ustanovený znalec podá znalecký posudok. Tento dlhodobý problém sa v obvode Krajského súdu Žilina nerieši a dôsledkom je predlžovanie súdnych konaní a ustanovovanie znalcov z obvodov iných krajských súdov.»

Sťažovatelia si uplatnili nárok na náhradu trov konania v sume 568,16 €.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Predmetom   sťažnosti   sťažovateľov   je   namietané   porušenie   ich   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom okresného súdu v namietanom konaní.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto   povinnosť   súdu   vyplýva   z   §   6   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu žalobkyne proti   sťažovateľom   o   určenie   hranice   medzi   nehnuteľnosťami   v   katastrálnom   území..., uloženie povinnosti sťažovateľom odstrániť oplotenie z pozemku žalobkyne a zdržať sa zásahov   do   vlastníckeho   práva   žalobkyne   výstavbou   alebo   zriadením   oplotenia   na   jej pozemku. V danom prípade ide o konanie, ktoré nie je právne zložité a súdy v týchto prípadoch   disponujú   dostatkom   stabilizovanej   a   rozsiahlej   judikatúry.   Avšak   v   spojení s potrebou   vykonania   ohliadky   na   mieste   samom   a   vypracovaním   znaleckého   posudku na účely ustálenia skutkového stavu možno konštatovať, že prerokúvaná vec je do istej miery skutkovo (fakticky) zložitá. Doterajší priebeh napadnutého konania však nemožno pripísať len na vrub faktickej zložitosti prerokovávanej veci.

2.   Správanie   účastníkov   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o   tom,   či v konaní pred všeobecným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy.

Ústavný súd dospel k záveru, že sťažovatelia neprispeli k predĺženiu posudzovaného konania.   Sťažovatelia   boli   v   namietanom   konaní   aktívni,   zúčastňovali   sa   nariadených pojednávaní osobne alebo prostredníctvom svojho právneho zástupcu, na základe žiadosti ich právneho zástupcu z dôvodu kolízie s ďalšími pojednávaniami na inom všeobecnom súde bolo odročené len pojednávanie nariadené na 12. október 2011.

3.   Napokon   ústavný   súd   hodnotil   samotný   postup   okresného   súdu   z   hľadiska posudzovania, či v právnej veci sťažovateľov došlo k zbytočným prieťahom.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   postup   okresného   súdu   v   namietanom   konaní   sa vyznačoval jedným kratším obdobím úplnej nečinnosti okresného súdu, a to od 6. mája 2013, keď mu bol vrátený spis z krajského súdu po odvolacom konaní, do 23. októbra 2013, keď sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, v trvaní viac ako 5 mesiacov.

Ústavný súd tiež pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   ak   činnosť   štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ   obrátil   na   štátny   orgán,   aby   o   jeho   veci   rozhodol   (napr.   I.   ÚS   376/06, III. ÚS 90/07, III. ÚS 109/07).

Ústavný súd z prehľadu procesných úkonov okresného súdu zistil, že okresný súd sa v   období   od   9.   decembra   2009   do   8.   júna   2010   zaoberal   výlučne   ustanovovaním znalca z odboru   geodézie   a   kartografie,   pričom   znalecký   posudok   mu   bol   predložený až 20. apríla 2011. Postup, keď okresný súd uzneseniami dvakrát za sebou ustanovil znalca v čase, keď tento bol už v žiadanom odbore vyčiarknutý zo zoznamu znalcov, nemožno považovať za efektívny (uznesením sp. zn. 2 C 21/2009 z 9. decembra 2009 okresný súd ustanovil znalca M. K., hoci tento bol od 25. septembra 2009 vyčiarknutý zo zoznamu znalcov; uznesením sp. zn. 2 C 21/2009 z 23. februára 2010 okresný súd ustanovil znalkyňu A. B., hoci táto bola od 12. decembra 2008 vyčiarknutá zo zoznamu znalcov).

V   poradí   tretí   a   štvrtý   znalec   ustanovení   okresným   súdom   uzneseniami z 19. marca 2010   a   7.   apríla   2010   oznámili,   že   z   dôvodu   závažného zdravotného   stavu nemôžu   znalecký   posudok   vypracovať.   Podľa   názoru   ústavného   súdu   by   vhodnou formou komunikácie   (telefonicky,   mailom)   okresný   súd   predišiel   niekoľkonásobnému zbytočnému   ustanovovaniu   znalcov,   ktorí   nemôžu   vypracovať   znalecký   posudok z dôvodu neaktuálnosti ich zápisu v zozname znalcov alebo z iných dôvodov. Až v poradí piaty ustanovený znalec J. B. predložil okresnému súdu 20. apríla 2011 znalecký posudok. Uvedené obdobie trvajúce takmer jeden a pol roka sa javí neprimerane dlhým vo vzťahu k vypracovaniu   jedného   znaleckého   posudku   vzhľadom   na   jeho   účel,   a to zodpovedanie otázky priebehu hranice medzi dotknutými pozemkami účastníkov konania.

O   nesústredenom   a   neefektívnom   postupe   okresného   súdu   svedčí   aj   zrušenie rozhodnutia   okresného   súdu   v   odvolacom   konaní.   Rozsudok   okresného   súdu   sp.   zn. 2 C 21/09   z   30.   novembra   2011   bol   odvolacím   súdom   zrušený   z   dôvodu   nedostatočne zisteného skutkového stavu, čo malo za následok jeho nedostatočné odôvodnenie. Krajský súd vytkol okresnému súdu okrem iného aj to, že „neujasnil podstatu predmetu sporu“. Okresný súd až uznesením z 28. marca 2014 (teda po 5 rokoch od podania žaloby), ktoré bolo zmenené uznesením z 9. júla 2014, vyzval žalobkyňu, aby uviedla petit žaloby, ktorý bude   vykonateľný,   a   teda   bude   možné   na   jeho   základe   vykonať   zápis   v   katastri nehnuteľností.

Z prehľadu procesných úkonov tiež vyplýva, že súdny spis sa v hodnotenom období dvakrát nachádzal na krajskom súde z dôvodu rozhodovania o námietke zaujatosti proti zákonnému sudcovi vznesenej žalobkyňou (od 14. mája 2009 do 19. júna 2009) a z dôvodu rozhodovania   o   odvolaní   podanom   žalobkyňou   proti   rozsudku   okresného   súdu z 30. novembra 2011 (od 23. marca 2012 do 6. mája 2013). Tieto obdobia v celkovom trvaní viac ako 14 mesiacov nemožno pripísať na vrub okresnému súdu, ktorý dĺžku ich trvania žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť.

Na základe uvedeného ústavný súd hodnotí postup okresného súdu v označenom konaní ako taký, ktorému chýbala efektívnosť a ktorý v konečnom dôsledku nesmeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľov a prispel k celkovej dĺžke napadnutého konania (viac ako 5 a pol roka) bez právoplatného skončenia veci. Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol, že v namietanom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorom sa nachádzajú sťažovatelia domáhajúci sa právoplatného rozhodnutia súdu v ich veci.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovatelia sa domáhajú priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 5 000 € pre každého z nich, poukazujúc na trvajúci stav ich právnej neistoty a z neho plynúcu materiálnu a nemateriálnu ujmu.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania   základného práva   (IV.   ÚS   210/04).   Podľa   názoru   ústavného súdu   v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku namietaného konania okresného súdu a zároveň berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, považoval ústavný súd priznanie sumy 500 € pre každého zo sťažovateľov za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd napokon   rozhodol   aj o   úhrade trov   konania sťažovateľov,   ktoré   im vznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Advokát   vykonal   4   úkony   právnych   služieb   (pre   každého   zo   sťažovateľov po 2 úkony),   a   to   prevzatie   a   prípravu   zastupovania   a   spísanie   a   podanie   sťažnosti. Odmena za jeden   úkon   právnych   služieb   za   rok   2014   v   zmysle   §   11   ods.   3   vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška“) znížená o 50 % tarifnej odmeny (§ 13 ods. 2 vyhlášky) pri zastupovaní dvoch alebo   viacerých   sťažovateľov   predstavuje   sumu   67   €.   Takto   stanovená   odmena   spolu s režijným   paušálom   8,04   €   predstavuje   sumu   75,04   €   za   jeden   úkon   uskutočnený v roku 2014. Odmena advokátovi   za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom (za 2 úkony právnych služieb) predstavuje celkovú sumu 150,08 € za jedného účastníka konania, t. j. za dvoch účastníkov konania 300,16 €.

Podanie právneho zástupcu sťažovateľov doručené ústavnému súdu 24. októbra 2014 (stanovisko   k   vyjadreniu   okresného   súdu)   nevyhodnotil   ústavný   súd   vzhľadom   na   jeho obsah ako podanie relevantné na rozhodnutie vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.

Trovy   konania   je   okresný   súd   povinný   uhradiť   na   účet   právneho   zástupcu sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde   časti   sťažnosti,   v   ktorej   sťažovatelia   žiadali   priznať   finančné   zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu uvedenú v bode 3 a 4 výroku nálezu. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. októbra 2014