znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 546/2015-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. mája 2016 v senátezloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka a Marianny Mochnáčovejprerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,a ⬛⬛⬛⬛, všetci ⬛⬛⬛⬛, právne zastúpenýchadvokátom Mgr. Vladimírom Ľuptákom, advokátska kancelária, Námestie slobody 10,Prievidza, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručenéhov čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručenéhov čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesenímNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo 65/2014 z 10. februára 2015 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,a ⬛⬛⬛⬛ na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republikya právo na spravodlivý súdny proces zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.1 Obdo 65/2014 z 10. februára 2015 p o r u š e n é b o l o.

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo 65/2014z 10. februára 2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

3. Ing. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ap r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 626,48 € (slovomšesťstodvadsaťšesť eur a štyridsaťosem centov), ktorú j e im Najvyšší súd Slovenskejrepubliky p o v i n n ý vyplatiť na účet ich právneho zástupcu Mgr. Vladimíra Ľuptáka,advokátska kancelária, Námestie slobody 10, Prievidza, do dvoch mesiacov odprávoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.I. ÚS 546/2015-21 z 9. decembra 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, všetci ⬛⬛⬛⬛ (ďalejspolu len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnuochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právana spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Obdo 65/2014 z 10. februára 2015.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v dôsledku úmrtia manželky a matkysťažovateľov v roku 2007 pri výbuchu munície vo Vojenskom opravárenskom podnikuNováky a. s. (ďalej len „žalovaný“) sa žalobou podanou 1. marca 2010 Okresnému súduPrievidza (ďalej len „okresný súd 1“) sťažovatelia v konaní vedenom pod sp. zn.12 C 41/2010 domáhali proti žalovanému ochrany osobnosti a úhrady nemajetkovej ujmy.V predmetnej veci okresný súd 1 žiadal od sťažovateľov predložiť dôkaz, že si svojepohľadávky na náhradu nemajetkovej ujmy prihlásili v reštrukturalizačnom konaní, ktorébolo vedené na majetok žalovaného Okresným súdom Trenčín (ďalej len „okresný súd 2“)pod sp. zn. 28 R 4/2011. Po predložení potvrdenia o tom, že si svoje pohľadávkysťažovatelia v dotknutom reštrukturalizačnom konaní prihlásili, okresný súd 1 konanieo ochranu osobnosti vedené pod sp. zn. 12 C 41/2010 zastavil.

3. Písomným oznámením z 11. novembra 2011, ktoré bolo sťažovateľom doručené21. novembra 2011, správkyňa reštrukturalizácie sťažovateľom oznámila, že poprela ichpohľadávky, preto sa sťažovatelia žalobou podanou (v 30-dňovej lehote) okresnému súdu 212. decembra 2011 v konaní vedenom pod sp. zn. 36 Cbi 35/2011 domáhali proti žalovanejsprávkyni Vojenského opravárenského podniku Nováky a. s. v reštrukturalizácii„... určenia pravosti pohľadávky a výšky, ktorá bola popretá v reštrukturalizácii Vojenského opravárenského podniku Nováky a. s...“. Podaním z 19. decembra 2011 sťažovateliapredmetnú žalobu opravili tak, že ako žalovanú označili namiesto správkynereštrukturalizácie priamo obchodnú spoločnosť Vojenský opravárenský podnik Novákya. s., pričom okresný súd 2 tento úkon sťažovateľov kvalifikoval ako návrh na zámenuúčastníkov konania na strane žalovaného a uznesením č. k. 36 Cbi 35/2011-34 z 15. augusta2013 rozhodol, že zámenu na strane žalovaného nepripúšťa s odôvodnením, že žalovanáreštrukturalizačná správkyňa so zámenou nesúhlasila.

4. O odvolaní sťažovateľov, ktoré odôvodnili aj tým, že svojím podanímz 19. decembra 2011 chceli iba opraviť svoju skoršiu žalobu v označení žalovaného, a niedomáhať sa zámeny účastníka na strane žalovaného, rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.8 CoKR 9/2013 z 23. júla 2014 tak, že uznesenie okresného súdu 2 z 15. augusta 2013o nepripustení zámeny účastníka na strane žalovaného potvrdil, pričom dovolaniesťažovateľov proti tomuto uzneseniu krajského súdu najvyšší súd svojím uznesením sp. zn.1 Obdo 65/2014 z 10. februára 2015 odmietol.

5. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovatelia namietajú porušenie svojhopráva na spravodlivé súdne konanie a na prístup k súdu z dôvodu, že podľa ich názoru sanajvyšší súd nesprávne identifikoval so záverom krajského súdu, že ich podaniez 19. decembra 2011 bolo návrhom na zámenu účastníka na strane žalovaného, a nie ibadoplnením, resp. spresnením ich prvotného žalobného návrhu, aj napriek tomu, že takurobili„... v čase, keď nám ešte stále plynula lehota na podanie návrhu o určenie pravosti pohľadávok a ich výšky“, a pokiaľ ide o vyhodnotenie ich námietky, podľa ktorej ak bolokresný súd 2 toho názoru, že ich podanie z 19. decembra 2011 je návrhom na zámenuúčastníka konania, mal o tejto zámene rozhodnúť v zákonnej lehote 30 dní od vyjadreniadotknutých osôb, tak ako to vyžaduje § 92 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku, avšakokresný súd 2 o tejto zámene rozhodol až 15. augusta 2013, a teda nezákonne.

6. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd po prijatí ichsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Najvyšší súd SR v konaní vedenom pod spisovou značkou 1 Obdo 65/2014 a jeho uznesením zo dňa 10.2.2015... porušil základné právo sťažovateľov 1/ ⬛⬛⬛⬛, 2/ ⬛⬛⬛⬛, 3/ ⬛⬛⬛⬛, 4/ ⬛⬛⬛⬛ na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo konať pred súdom.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. konania 1 Obdo 65/2014 zo dňa 10.2.2015... sa zrušujú a vec sa vracia na ďalšie konanie, aby sa o nej znovu konalo a rozhodlo. Najvyšší súd SR... povinný zaplatiť sťažovateľom trovy právneho zastúpenia advokátom do 30 dní od právoplatnosti.“

7. Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila za najvyšší súd jehopredsedníčka listom č. k. KP 3/2016-7, Nobs 8/2016 z 8. februára 2016 a k vhodnostiústneho pojednávania aj právny zástupca sťažovateľov listom z 8. februára 2016.

7. 1 Predsedníčka najvyššieho súdu vo svojom vyjadrení okrem iného uviedla:«Zo žaloby o určenie pravosti popretej pohľadávky, doručenej na súd 13. decembra 2011 vyplýva, že sťažovatelia (žalobcovia) označili za žalovanú ⬛⬛⬛⬛, so sídlom ⬛⬛⬛⬛, správkyňu podniku v reštrukturalizácii Vojenský opravárenský podnik Nováky, a. s.... Žalovaná je teda v žalobe riadne označená údajmi, ktoré ju identifikujú úplným, určitým a nezameniteľným spôsobom v súlade s ust. § 79 ods. 1 O. s. p. Následne sťažovatelia podaním z 19. decembra 2011 za žalovaného označili Vojenský opravárenský podnik Nováky, a. s.... Uvedené podanie súd prvostupňový, odvolací, ako aj dovolací nepovažovali za opravu označenia žalovaného v návrhu na začatie konania s odôvodnením, že žalovaná je riadne označená údajmi, ktoré ju jednoznačne identifikujú a toto jej označenie je správne. A len v prípade, ak by označenie žalovanej v návrhu na začatie konania bolo neúplné, resp. nezrozumiteľné, prichádzal by do úvahy postup podľa § 43 ods. 1 O. s. p., teda oprava alebo doplnenie podania. V podaní z 19. decembra 2011 žalobcovia uviedli, že návrh na určenie pravosti pohľadávky a jej výšky popretej v reštrukturalizácii, opravujú tak, že „odporcom bude: Vojenský opravárenský podnik Nováky, a. s., Duklianska 60, Nováky, IČO: 36 350 451.“ Uvedenému podaniu súdy nevyhoveli z dôvodu, že postup podľa § 92 ods. 4 by prichádzal do úvahy iba v prípade, ak by išlo o zámenu žalobcu alebo žalovaného, ak by účastníci s takouto zmenou súhlasili. Keďže žalovaná označená v žalobe so svojou zámenou nesúhlasila, okresný súd správne rozhodol, keď návrh na zámenu účastníka na strane žalovanej nepripustil a odvolací súd správne toto rozhodnutie potvrdil. Po preskúmaní rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť z dôvodu jeho procesnej neprípustnosti v zmysle ust. § 239 O. s. p. a § 237 O. s. p..

... oznamujeme, že najvyšší súd s upustením od ústneho pojednávania súhlasí.»

7. 2 Právny zástupca sťažovateľov vo svojom vyjadrení uviedol:„... sťažovatelia netrvajú na ústnom pojednávaní Ústavného súdu.“

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákonao ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sas ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávanianemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

9. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojímrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boliporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo inýzásah.

11. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či uznesenímnajvyššieho súdu sp. zn. 1 Obdo 65/2014 z 10. februára 2015 mohlo dôjsť k porušeniusťažovateľmi označených práv v príčinnej súvislosti s tým, že najvyšší súd rovnako akopred ním súdy nižšej inštancie, podaniu sťažovateľov z 19. decembra 2011, ktorým sadomáhali doplnenia nimi skôr podanej žaloby z 12. decembra 2011, pripísal odlišný právnyúčinok, ako týmto podaním mienili vyvolať samotní sťažovatelia.

12. V uvedených súvislostiach ústavný súd predovšetkým konštatuje, že nie je jehoúlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikáciazákonov. Ústavný súd je v súlade so svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v čl. 124ústavy súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Táto právomoc spolu s právomocou podľačl. 127 ods. 1 ústavy mu umožňuje preskúmať aj napadnuté rozhodnutia všeobecnýchsúdov, avšak iba z hľadiska, či je alebo nie je v súlade s ústavno-procesnými zásadamiupravenými v ústave. Inými slovami, skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byťpredmetom kontroly zo strany ústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavneneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľnéa neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody(I. ÚS 13/00, I. ÚS 117/05, II. ÚS 127/07).

13. Najvyšší súd napádané uznesenie v podstatnej časti odôvodnil takto:«Z návrhu o určenie pravosti popretej pohľadávky a jej výšky doručenej okresnému súdu dňa 13. decembra 2011 vyplýva, že žalobcovia označili za žalovanú

, so sídlom ⬛⬛⬛⬛, správkyňu podniku v reštrukturalizácii Vojenský opravárenský podnik Nováky, a. s., so sídlom Duklianska 60, Nováky, IČO: 36 350 451. Žalovaná označená v návrhu je riadne označená prostredníctvom údajov, ktoré ju identifikujú úplným, určitým a nezameniteľným spôsobom v súlade s ust. § 79 ods. 1/ O. s. p.. Podanie žalobcov z 19. decembra 2011 (doručené okresnému súdu dňa 20. decembra 2011) nemožno považovať za opravu označenia žalovanej v návrhu na začatie konania, pretože žalovaná je v návrhu na začatie konania riadne označená údajmi, ktoré ju jednoznačne identifikujú a toto jej označenie je aj správne. Len v prípade, ak by označenie žalovanej v návrhu na začatie konania bolo neúplné, resp. nezrozumiteľné, prichádzal by do úvahy postup podľa ust. § 43 ods. 1/ O. s. p. t.j. oprava alebo doplnenie podania. V podaní z 19. decembra 2011 žalobcovia uviedli, že návrh na určenie pravosti pohľadávky a jej výšky popretej v reštrukturalizácii opravujú tak, že „odporca bude: Vojenský opravárenský podnik Nováky, a. s., so sídlom Nováky, Duklianska 60, IČO: 36 350 451.“, teda za žalovaného označili iný subjekt (právnickú osobu) než v návrhu na začatie konania, v ktorom za žalovanú označili fyzickú osobu. Okresný súd, ako aj odvolací súd správne postupovali, keď podanie žalobcov z 19. decembra 2011 z hľadiska jeho obsahu považovali za návrh na zámenu účastníka konania na strane žalovanej podľa ust. § 92 ods. 4 O. s. p. Nesprávny je názor dovolateľov, že postup podľa ust. § 92 ods. 4 O. s. p. by prichádzal do úvahy iba v prípade, ak by išlo o zámenu žalobcu alebo žalovaného, ktorý nemal spôsobilosť byť účastníkom konania podľa ust. § 19 O. s. p. Naopak, postup podľa ust. § 92 ods. 4 O. s. p. prichádza do úvahy len vtedy, ak má spôsobilosť byť účastníkom konania podľa ust. § 19 O. s. p. pôvodný účastník konania (ktorý má byť zamenený), ako aj ten subjekt, ktorý má do konania vstúpiť na jeho miesto v dôsledku zámeny účastníka konania. Postup podľa ust. § 92 ods. 4 O. s. p. neprichádza do úvahy práve vtedy, ak by žalobcom alebo žalovaným bol niekto, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania podľa ust. § 19 O. s. p. Predpokladom spôsobilosti byť účastníkom konania podľa ust. § 19 O. s. p. je spôsobilosť mať práva a povinnosti. V prípade, ak by účastníkom konania (či už žalobcom alebo žalovaným) bol niekto, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, jednalo by sa o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania s dôsledkom jeho zastavenia. Teda, v návrhu na začatie konania musia byť účastníci riadne označení v súlade s ust. § 79 ods. 1 O. s. p., a to podľa právneho stavu ku dňu jeho podania. K tomuto dňu sa posudzuje aj správnosť a úplnosť podania (návrhu na začatie konania) v zmysle ust. § 43 O. s. p. Oprava a doplnenie údajov o účastníkoch súvisí s údajmi, ktoré ich identifikujú ako osoby, ktoré majú spôsobilosť mať práva a povinnosti, pričom opravou účastníka nie je možné označiť za účastníka úplne iný subjekt. Oprava údajov o účastníkoch sa tak obvykle týka najmä opravy chýb v písaní alebo doplnení identifikačných údajov ako napr. adresa pobytu alebo sídla, identifikačné číslo pri právnických osobách a podobne. Okresný a krajský súd preto postupovali správne, keď podanie žalobcov z 19. decembra 2011 posúdili ako procesný návrh na zámenu účastníka konania na strane žalovanej. Keďže žalovaná označená v návrhu na začatie konania so svojou zámenou v konaní nesúhlasila, okresný súd správne rozhodol, keď návrh na zámenu účastníka na strane žalovanej nepripustil, rozhodnutie ktoré odvolací súd považoval za správne, z dôvodu ktorého ho podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Judikát NS SR R 71/2007 (na ktorý poukázali dovolatelia) sa vzťahuje k inému procesnému prípadu, a to pristúpeniu ďalších účastníkov do konania podľa ust. § 92 ods. 1 O. s. p., a nemožno ho použiť v posudzovanom prípade týkajúcom sa zámeny účastníka konania podľa ust. § 92 ods. 4 O. s. p.

Námietka dovolateľov, že odvolací súd nezaujal žiadne stanovisko k jeho odvolacej námietke, že okresný súd nedodržal lehoty v zmysle ust. § 92 ods. 5 O. s. p., pretože žalovanú nevyzval na vyjadrenie k podaniu žalobcov z 19. decembra 2011 v lehote 15 dní od jeho doručenia (vyzval ju až výzvou z 27. februára 2013) a nedodržal ani lehotu 30 dní na rozhodnutie od doručenia vyjadrenia žalovanej je opodstatnená, avšak nedodržanie procesných lehôt zo strany okresného súdu nepredstavuje vadu konania, ktorá by mala za následok taký postup okresného súdu, ktorým by sa žalobcom odňala možnosť konať pred súdom v zmysle ust. § 237 písm. f/ O. s. p. Uvedená vada nemala za následok ani nesprávne rozhodnutie, keďže okresný súd správne rozhodol, keď podanie žalobcov z 19. decembra 2011 posúdil ako návrh na zámenu účastníka konania na strane žalovanej a z dôvodu nesúhlasu žalovanej s jej zámenou v konaní rozhodol tak, že zámenu účastníka konania na strane žalovanej nepripustil a následne odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p.»

14. Z citovaného vyplýva, že základnou východiskovou premisou rozhodnutianajvyššieho súdu bol záver, že sťažovatelia svojím podaním z 19. decembra 2011, ktoréhozámer formálne označili, resp. vymedzili ako„opravu“ich prvotného žalobného návrhuz 12. decembra 2011 v označení žalovaného, sa v skutočnosti nemohli domáhať„opravy“označenia žalovaného v ich prvotnej žalobe, pretože toto ich prvotné označenie žalovanéhonemalo vady a obsahovalo všetky identifikačné údaje žalovaného, a keďže inštitút „opravy“podania je aplikovateľný len na prípady vadného podania, resp. vadného označeniaúčastníka konania, tak v danom prípade bolo možné predmetné podanie sťažovateľovkvalifikovať iba ako návrh na zámenu účastníka konania na strane žalovaného, a nie akonávrh na opravu označenia žalovaného, pretože„... opravou účastníka nie je možné označiť za účastníka úplne iný subjekt“. Nadväzne najvyšší súd v zhode so sudmi nižšej inštanciekonštatoval, že keďže v danom prípade pôvodná žalovaná nesúhlasila so zámenou na stranežalovaného účastníka konania, v súlade s § 92 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadkuúčinného v rozhodnom čase (ďalej len „OSP“) bolo nevyhnutné návrhu sťažovateľov„na zámenu“ na strane žalovaného nevyhovieť.

15. V dovolaní, o ktorom rozhodoval najvyšší súd napadnutým uznesením, všaksťažovatelia okrem iného proklamovali, že svojím podaním z 19. decembra 2011 sav skutočnosti nedomáhali zámeny účastníka na strane žalovaného, resp. nechceli svojímpodaním vyvolať tento právny účinok, tak ako to vyhodnotili súdy nižšej inštancie(a následne aj najvyšší súd), ale v skutočnosti sa domáhali aplikácie inštitútu pristúpeniaďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného, pričom v tejto súvislosti sasťažovatelia dovolávali primeranej aplikácie rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.1 Obdo V 55/05 z 27. februára 2006 (publikovaného pod č. R 71/07) aj na ich prípad.

16. S uvedenou námietkou sťažovateľov o možnej aplikácii § 92 ods. 1 OSPo pristúpení ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného sa však najvyšší súdvysporiadal iba sporadickým konštatovaním, že„Judikát NS SR R 71/2007 (na ktorý poukázali dovolatelia) sa vzťahuje k inému procesnému prípadu, a to pristúpeniu ďalších účastníkov do konania podľa ust. § 92 ods. 1 O. s. p., a nemožno ho použiť v posudzovanom prípade týkajúcom sa zámeny účastníka konania podľa ust. § 92 ods. 4 O. s. p.“, avšaknajvyšší súd sa bližšie nezaoberal tým, z akého dôvodu je v danom prípade neprijateľnáaplikácia inštitútu pristúpenia ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného.

17. Podľa § 92 ods. 1 OSP na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konaniavstúpil ďalší účastník. Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak mávystupovať na strane navrhovateľa.

18. Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Žalovaným je ten, koho žalobcav žalobnom návrhu označil ako žalovaného, pričom nie je rozhodujúce, či označenýžalovaný je alebo nie je nositeľom hmotnoprávneho vzťahu tvrdeného v žalobnom návrhu,pretože žalobca určuje iba okruh účastníkov konania aj na strane žalovaného, avšakposúdenie hmotnoprávneho vzťahu je až v právomoci súdu.

19. Podľa názoru ústavného súdu sa najvyšší súd dostatočne jasne a vyčerpávajúconevysporiadal s uvedenou námietkou, resp. požiadavkou sťažovateľov, aby do konania nastrane žalovaného pristúpil ďalší účastník konania, t. j. ďalší žalovaný, pričom v tejtosúvislosti je podstatné zohľadniť všetky relevantné okolností veci bez ohľadu na to, či tútosvoju požiadavku sťažovatelia vo svojom podaní aj vyslovene naformulovali (napokonsťažovatelia vyslovene nenaformulovali ani požiadavku na zámenu žalovaného, pozn.).Posúdenie možnej aplikácie inštitútu pristúpenia ďalšieho žalovaného do konania podľa§ 92 ods. 1 OSP sa v danom prípade javí naliehavejším aj preto, že sťažovatelia podali svojedoplňujúce podanie z 19. decembra 2011 ešte v lehote na podanie žaloby proti ich popretýmpohľadávkam v reštrukturalizačnom konaní podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurzea reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v rozhodnom čase(ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“). Sťažovatelia svoj prvotný žalobný návrhpodali okresnému súdu 2 13. decembra 2011 a jeho „doplnenie“, resp. sťažovatelia hochápali ako doplnenie, a nie ako návrh na zámenu účastníka na strane žalovaného, bolookresnému súdu 2 doručené 20. decembra 2011 (pozri stranu 6 bod 2 uznesenia najvyššiehosúdu), t. j. vzhľadom na to, že podľa výpisu z obchodného registra účinky povoleniareštrukturalizácie vo veci úpadcu – Vojenský opravárenský podnik Nováky a. s. nastali20. septembra 2011, tak zohľadniac ustanovenie § 121 ods. 1 [prihlásenie pohľadávky musíbyť doručené správcovi aj súdu do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie], ustanovenieprvej vety § 124 ods. 2 [prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní oduplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok], ako aj ustanovenie § 124 ods. 4 zákonao konkurze a reštrukturalizácii [veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutialehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať...], malasťažovateľom plynúť lehota na podanie žaloby proti ich v reštrukturalizácii popretýmpohľadávkam do 21. decembra 2011 (streda v roku 2011).

20. V intenciách uvedeného sa teda najvyšší súd náležite nevysporiadal s tým, čiskutočne v okolnostiach danej veci išlo iba o doplnenie, resp. spresnenie pôvodnéhožalobného návrhu v označení okruhu žalovaných, keď sťažovateľom navyše v čase jehodoplnenia ešte stále plynula lehota na podanie žaloby vo veci, v reštrukturalizácii popretýchpohľadávok, pričom navyše okresný súd 2 v tom čase nekonal ešte ani o prvotnomžalobnom návrhu, a teda či v konečnom dôsledku vzhľadom na posúdenie doplneniasťažovateľov k ich prvotnému žalobnému návrhu súdmi nižšej inštancie ako návrhu nazámenu účastníka konania nebola sťažovateľom odňatá možnosť konať pred súdom.Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohtorozhodnutia v bode 1, pretože napadnuté uznesenie najvyššieho súdu nepovažuje za ústavnekonformné a spravodlivé. Ak totiž žalobcovia – sťažovatelia neskôr urobili nápravuspočívajúcu v označení žalovaného, možno hovoriť aj o pôvodne chybnej žalobe (§ 43OSP), ktorú žalobcovia sami opravili.

III.

21. V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľom ústavný súdv nadväznosti na zistenie porušenia ich základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavya práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 rozhodolo zrušení uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Obdo 65/2014 z 10. februára 2015 a vec muvrátil na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie.

22. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradutrov konania z dôvodu ich právneho zastúpenia advokátom, ktorý si riadne uplatnil nárok naich úhradu.

23. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzalz príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny (§ 11 ods. 3vyhlášky) za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2015 je 139,83 € a po jej znížení prizastupovaní dvoch alebo viacerých osôb (§ 13 ods. 2 vyhlášky) je 69,92 € a hodnotarežijného paušálu je 8,39 €. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnenýv roku 2016 je 143 € a po jej znížení pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb (§ 13ods. 2 vyhlášky) je 71,50 € a hodnota režijného paušálu je 8,58 €.

24. S poukazom na výsledok konania ústavný súd priznal sťažovateľom úhradu trovza dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2015 (prevzatie a príprava zastúpenia,podanie sťažnosti ústavnému súdu) v celkovej sume 626,48 €, tak ako to je uvedenévo výroku tohto rozhodnutia v bode 3, pričom ústavný súd nepriznal sťažovateľom úhradutrov konania za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2016 (vyjadreniez 8. februára 2016 k vhodnosti ústneho pojednávania), pretože tento úkon nepriniesol žiadnenové skutočnosti rozhodné pre vecné posúdenie sťažnosti sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. mája 2016