znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 544/2014-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. septembra 2014   predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   M.   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   Tatianou Vorobelovou, Advokátska kancelária, Bajzova 2, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tv 4/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. augusta 2014 doručená sťažnosť M. M. (ďalej len „sťažovateľ“) zastúpeného advokátkou JUDr. Tatianou Vorobelovou, Advokátska kancelária, Bajzova 2, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tv 4/2013.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na okresnom súde je pod sp. zn. 4 Tv 4/2013 vedené   konanie   o   obžalobe   proti   sťažovateľovi   pre   dva   skutky,   ktoré   sú   v   nej   právne kvalifikované ako prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b) a c) Trestného   zákona   (bod   1   obžaloby)   a   prečin   výtržníctva   podľa   §   364   ods.   1   písm.   a) Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona (bod 2 obžaloby).

Po vykonaní a skončení dokazovania na hlavnom pojednávaní konanom 15. apríla 2014 bol okresným súdom v prítomnosti sťažovateľa, okresného prokurátora i právneho zástupcu   poškodených   vyhlásený   rozsudok   v   predmetnej   veci,   ktorým   bol   sťažovateľ uznaný   vinným   vo   všetkých   bodoch   obžaloby,   zároveň   mu   bol   uložený   trest   odňatia slobody v trvaní jedného roka, ktorého výkon bol okresným súdom podmienečne odložený na   skúšobnú   dobu   dvoch   rokov,   a   taktiež   mu   bola   uložená   povinnosť   nepriblížiť   sa k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia, ako aj „nahradiť jej škodu v adhéznom konaní“.

Sťažovateľ na uvedenom hlavnom pojednávaní ústne do zápisnice zahlásil podanie odvolania proti rozsudku z 15. apríla 2014, a to proti výroku o vine a treste, výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť nepriblížiť sa k poškodenej a nahradiť jej škodu, ako aj proti konaniu, ktoré vydaniu tohto rozsudku predchádzalo. Odvolanie bolo následne 28. apríla 2014 sťažovateľom písomne odôvodnené podrobnými dôvodmi.

Podaním z 10. júna 2014 sťažovateľ okresný súd požiadal o doručenie písomného vyhotovenia rozsudku z 15. apríla 2014. Okresný súd na túto žiadosť sťažovateľa odpovedal tým, že mu doručil podpredsedom okresného súdu schválenú žiadosť sudcu o predĺženie lehoty na vypracovanie písomného rozsudku, v ktorej mu lehotu na vypracovanie rozsudku v predmetnej veci predĺžil do 30. júna 2014.

Sťažovateľ 25. júla 2014 požiadal okresný súd, aby spis v predmetnej veci predložil odvolaciemu súdu, a zároveň ho upozornil, že lehota na podanie odvolania podľa neho uplynula   ešte   30.   apríla   2014.   Predseda   okresného   súdu   na   túto   žiadosť   sťažovateľa nereagoval.   V   júli   2014   bolo   sťažovateľovi   doručené   predsedníčkou   okresného   súdu schválená žiadosť sudcu o predĺženie lehoty na vypracovanie písomného rozsudku, ktorou bola lehota na vypracovanie rozsudku v predmetnej veci predĺžená do 13. augusta 2014.

Z uvedeného vyplýva, že predseda okresného súdu, ktorý dvakrát po sebe predĺžil zákonnému sudcovi v predmetnej veci lehotu na vyhotovenie písomného rozsudku, podľa sťažovateľa „odobril postup sudcu“, a preto podľa názoru sťažovateľa podanie sťažnosti na prieťahy by v predmetnom konaní bolo iba formálnym prostriedkom nápravy.

Do   dňa   podania   sťažnosti   sťažovateľovi   nebolo   doručené   písomné   vyhotovenie rozsudku okresného súdu z 15. apríla 2014, od vyhlásenia ktorého uplynuli štyri mesiace, a to   len   z   dôvodu   vysokej   pracovnej   zaťaženosti   sudcu,   ktorý   si   plní   svoje   služobné povinnosti, prednostne vybavuje väzobné veci a vyhotovuje rozsudky v starších a právne zložitých veciach. Uvedenému odôvodneniu postupu zákonného sudcu v predmetnej veci podľa   sťažovateľa   chýba   bližšia   špecifikácia   trestných   konaní,   najmä   ich   počet a zdôvodnenie,   aby   mohla   byť   vykonaná   kontrola   opodstatnenosti   jeho   požiadavky na predĺženie lehoty na vypracovanie rozsudku, a taktiež v ňom chýba návrh zákonného sudcu na odstránenie nedostatkov zrejme v organizácii vybavovania agendy trestných vecí, keďže je tak zaťažený, že dochádza k vybavovaniu trestných vecí v neprimeranej lehote.

Vzhľadom   na   uvedené   sťažovateľ   namietal   porušenie   jeho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva na prejednanie záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   v   súvislosti s celkovou   dĺžkou   konania   pred   okresným   súdom,   nedodržaním   lehoty   na   vyhotovenie rozsudku z 15. apríla 2014, resp. bezdôvodným predĺžením lehoty na jeho vyhotovenie, ako aj   nepredložením   trestného   spisu   odvolaciemu   súdu,   resp.   nedodržaním   zákonného procesného postupu.

Postup   okresného   súdu   v   predmetnom   konaní   u   sťažovateľa   vyvoláva   pocit nespravodlivosti   a   diskriminácie,   pretože   okresným   súdom   sú   v   jeho   činnosti uprednostňované   právne   zložitejšie   veci,   ako   je   vec   sťažovateľa.   Okresný   súd   pritom neberie   ohľad   na   skutočnosť,   že   sťažovateľ   dosiaľ   nie   je   právoplatne   odsúdený,   proti rozsudku   okresného   súdu   z   15.   apríla   2014   sa   odvolal   a   v   odvolacom   konaní   môže preukázať svoju nevinu a dosiahnuť zmenu tohto rozsudku. V dôsledku postupu okresného súdu v predmetnej veci sa predlžuje obdobie jeho právnej neistoty, ktorá je navyše, čo sa týka   pocitov   krivdy,   znásobená   tým,   že   sťažovateľ   je postavený   mimo   činnú   vojenskú službu.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ ústavný súd požiadal, aby vydal nález, v ktorom vysloví, že jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 dohovoru bolo postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tv 4/2013 porušené, prizná sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, prikáže okresnému súdu konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov a zaviaže tento súd zaplatiť mu trovy právneho zastúpenia.

II.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na prejednanie   veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Ústavný   súd   vo   svojej   rozhodovacej   činnosti   konštantne   vychádza   z   názoru,   že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr. II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s   ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Námietky sťažovateľa smerujú proti postupu okresného súdu po vyhlásení rozsudku z   15.   apríla   2014   a   týkajú   sa   postupu   pri   písomnom   vyhotovení   tohto   rozhodnutia a vykonania úkonov súvisiacich s podaným odvolaním sťažovateľa na okresnom súde ako súde prvého stupňa.

Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh,   ako   aj   z   vlastných   zistení   ústavného   súdu   vyplýva, že okresnému   súdu   bola   obžaloba   v   predmetnej   veci   doručená   8.   júla   2013.   Rozsudok v predmetnej veci bol okresným súdom vyhlásený 15. apríla 2014 a písomne vyhotovený a zaslaný stranám v konaní i poškodeným 11. augusta 2014. V čase rozhodovania ústavného súdu okresný súd nemal vykázané doručenie rozsudku okresného súdu z 15. apríla 2014 právnej   zástupkyni   sťažovateľa,   t. j.   okresnému   súdu   nebola   vrátená   späť   doručenka preukazujúca   túto   skutočnosť,   a   iba   z tohto   dôvodu   spis   v   predmetnej   veci   ešte   nebol okresným   súdom   predložený   na   rozhodnutie   o   sťažovateľom   podanom   odvolaní odvolaciemu súdu.

Podľa názoru ústavného súdu postup okresného súdu v predmetnom konaní v období po vyhlásení jeho rozsudku z 15. apríla 2014 nemožno hodnotiť ako konanie s prieťahmi, ktoré by malo za následok porušenie označených práv sťažovateľa.

V tejto súvislosti   ústavný súd   poukazuje na svoju   judikatúru, v ktorej   opakovane vyslovil,   že   nie   každý   zistený   prieťah   v   súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01), a v prípade, keď ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ (ojedinelý prieťah ) v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03), nevysloví porušenie práva zaručeného v tomto článku, ale sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 57/01, I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04).

S   ohľadom   na   uvedené   ústavný   súd   konštatuje,   že   postup   okresného   súdu v predmetnej   veci   bol poznačený len krátkodobým   a ojedinelým prieťahom, ktorý   však nenadobudol intenzitu porušenia označených práv sťažovateľa, a v súčasnosti okresný súd vykonáva   úkony   súvisiace   s   podaným   odvolaním   smerujúce   k   predloženiu   spisu v predmetnej   veci   odvolaciemu   súdu.   Pravdivosť   uvedeného   konštatovania   týkajúceho sa postupu   okresného   súdu   v   predmetnom   konaní   potvrdzuje   napokon   aj   samotná skutočnosť,   že   okresný   súd   ako   súd   prvého   stupňa   v   predmetnej   veci   rozhodol   už   13 mesiacov po podaní obžaloby, resp. začatí predmetného konania.

Z uvedených dôvodov preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona   o   ústavnom   súde   pri   jej   predbežnom   prerokovaní   odmietol   ako   zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. septembra 2014