znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 543/2012-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. novembra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť R. Ch., toho času vo väzbe, pre namietané porušenie jeho základných práv podľa čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky opatrením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. XV/2 Gn 278/12-3 z 24. júla 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. Ch.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 18. septembra 2012 doručená sťažnosť R. Ch. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie   svojich   základných   práv   podľa   čl.   2   ods.   2,   čl.   46   ods.   1   a   čl.   149   Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   opatrením   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. XV/2 Gn 278/12-3 z 24. júla 2012 (ďalej len „opatrenie generálnej prokuratúry“).

2.   Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   je   v   bližšie   ním nešpecifikovanom   konaní   vedenom   Okresným   súdom   Žilina   (ďalej   len   „okresný   súd“) trestne stíhaný a toho času sa nachádza vo väzbe. Na sudkyňu okresného súdu, ktorá ako zákonná   sudkyňa   jeho   trestnú   vec   pojednáva,   podal   na   generálnej   prokuratúre   trestné oznámenie z dôvodu, že „... falšovala listinné dôkazy v trestnej veci, ktorú pojednáva a pre ktorú   som   vo   väzbe“.   Sťažovateľ   tvrdí,   že „Doložil   som   listinné   dôkazy   dokazujúce páchanie trestného činu touto osobou, žiadal som o moje vypočutie ako aj vypočutie ďalších svedkov   a   páchateľky,   ako   aj   podstúpenie   vyšetrenia   na   polygrafe.“.   Sťažovateľ   ďalej poukázal na to, že aj napriek podanému trestnému oznámeniu a predloženiu písomných dôkazov s návrhom na dokazovanie prokurátor generálnej prokuratúry konal v rozpore s § 1, § 196 až § 199 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej   len   „Trestný   poriadok“),   keď   ním   podané   trestné   oznámenie   v   intenciách   §   62 Trestného   poriadku   odstúpil   na   vybavenie   okresnému   súdu: „Prokurátor   bol   povinný postupovať podľa zákona č. 301/2005, čiže podľa trestného poriadku, ktorý upravuje postup orgánov činný v trestnom konaní tak, aby trestné činy boly zistené a páchatelia potrestaný (§ 1). Prokurátor bol povinný postupovať podľa § 196 Tr. por. a doplniť trestné oznámenie sám   výsluchom   mojej   osoby...,   alebo   v   zmysle   §   198   Tr.   por.   oznámenie   odovzdať policajtovi aby doplnil uvedené tr. oznámenie... postupovať podľa § 197 uznesením alebo podľa § 199 Tr. por. tak tiež uznesením... Namiesto toho, odvolaním sa na § 62 Tr. por. odstúpil trestné oznámenie na ten istý súd kde dotyčná sudkyňa pracuje. z iracionálnym odôvodnením.“ V ďalšom podal sťažovateľ sťažnosť na prokurátora generálnej prokuratúry za spôsob, ako vybavil jeho trestné oznámenie, a v ostatnom podal sťažnosť na ústavnom súde.

3. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd „... vyslovil tento nález:

1. Právo R. Ch. podľa čl. 46 ods. 1 ústavy SR., čl. 2 ods. 2 a čl. 149 ústavy SR. Konaním Generálnej Prokuratúri SR v Bratislave a rozhodnutím zo dňa 24. 7. 2012 sp. zn. XV/2 GN 278/12-3 porušené bolo.

2. Rozhodnutie Generálnej Prokuratúri SR v Bratislave sp. zn. XV/2 GN 278/12-3 z 24. 7. 2012 zrušuje a vec vracia na GP SR v Bratislave na ďalšie konanie.

3. R. Ch. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10,000 €...“Sťažovateľ tiež na konanie pred ústavným súdom požiadal o ustanovenie právneho zástupcu: „Žiadam aby mi bol ustanovený advokát Ústavným súdom SR.“.

II.

4. Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5.   Ústavný   súd   podľa   čl.   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nie je ústavný súd príslušný, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

6.   Sťažovateľ   v   podanej   sťažnosti   namietal   spôsob   vybavenia   jeho   trestného oznámenia,   ktoré   malo   byť   podľa   jeho   názoru   vybavené   niektorým   zo   spôsobov predpokladaných § 197 až § 199 Trestného poriadku a nie jeho odstúpením okresnému súdu podľa   §   62   Trestného   poriadku: „Porušenie...   práv   je   spôsobené   tým,   že   kompetentný prokurátor... arbitrárne použil ustanovenie §-fu 62 Tr. por. na odstúpenie môjho trestného oznámenia na okresný súd... Odôvodnil to tým, že trestná vec pre ktorú som vo výkone väzby   nie   je   právoplatne   skončená...   odôvodnenie   je   iracionálne,   nezákonné   a   proti ústavné“.

7. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.   Podľa   čl.   149 ústavy prokuratúra   Slovenskej   republiky   chráni práva   a zákonom chránené záujmy fyzických osôb a právnických osôb a štátu.

8. Ešte predtým, ako sa ústavný súd začne zaoberať materiálnou stránkou veci, je vždy povinný preskúmať procesné náležitosti sťažnosti. Z toho vyplýva, že iba v prípade, ak sťažnosť spĺňa všetky zákonom ustanovené formálne náležitosti a predpoklady, môže sa ňou   ústavný   súd   zaoberať   aj   z   hľadiska   jej   vecnej   stránky.   Jedným   zo   základných pojmových znakov sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ako prostriedku ochrany ústavou (alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou) zaručených základných práv alebo slobôd je jej subsidiarita. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   použitie   ktorých   je oprávnený podľa osobitných predpisov.

9. Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima   ratio   –   inštitucionálny   mechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v   prípade   nefunkčnosti všetkých   ostatných   orgánov   verejnej   moci,   ktoré   sa   na   ochrane   ústavnosti   podieľajú. Opačný   záver   by   znamenal   popieranie   princípu   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu podľa   zásad   uvedených   v   §   53   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   (III.   ÚS   149/04).   To znamená, že sťažnosť možno ústavnému súdu podať spravidla iba vtedy, ak sťažovateľ ešte pred jej podaním vyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho práva poskytuje. V opačnom prípade je sťažnosť neprípustná.

10. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov   (ďalej len   „zákon   o   prokuratúre“)   prokurátor   preskúmava   zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

11. Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného predpisu, či sú splnené podmienky na podávanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený. Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet   je   dôvodný,   vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a   ostatných všeobecne   záväzných   právnych   predpisov   podľa   tohto   zákona   alebo   podľa   osobitných predpisov.

12.   Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre). Podľa § 34 ods. 2 citovaného zákona   ďalší   opakovaný   podnet   v   tej   istej   veci   vybaví   nadriadený   prokurátor   uvedený v odseku   1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

13. Ústavný súd uznáva opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúre za účinný prostriedok ochrany základných práv vrátane takého práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktoré uplatnil sťažovateľ. Sťažovateľ uviedol, že podal na prokurátora generálnej   prokuratúry,   ktorý   rozhodol   o   odstúpení   ním   podaného   trestného   oznámenia okresnému   súdu,   sťažnosť,   o   ktorej   v   súčasnom   období   rozhoduje/bude   rozhodovať v konaní vedenom pod sp. zn. XV/3 Spr 150/12 prokurátorka generálnej prokuratúry, ktorá bude   posudzovať   aj   zákonnosť   postupu   prokurátora   generálnej   prokuratúry   v   konaní vedenom pod sp. zn. XV/2 Gn 278/12. Taktiež z písomných podkladov, ktoré predložil sťažovateľ spolu so sťažnosťou, vyplýva, že na okresnom súde v súčasnom období prebieha sťažnostné   konanie   vedené   pod   sp.   zn.   1   SprS/528/2012,   o   ktorého   výsledku   bude sťažovateľ   ešte   len   vyrozumený   (v   čase   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu,   pozn.). Z uvedeného   zistenia   teda   vyplýva,   že   jeho   námietky   voči   postupu   zákonnej   sudkyne v konaní okresného súdu v jeho trestnej veci sú predmetom šetrenia predsedu okresného súdu.

14. Vyčerpanie opravných prostriedkov   alebo iných právnych   prostriedkov,   ktoré zákon   sťažovateľovi   na   ochranu   jeho   základných   práv   a   slobôd   účinne   poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je teda jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej   ochrany   základných   práv   a   slobôd   pred   ústavným   súdom   (napr. III. ÚS 152/03).

15. Ústavný súd v predchádzajúcich konaniach opakovane vyslovil právny názor, že vynechanie tejto inštitúcie v sústave orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať   podaním   sťažnosti   v   konaní   pred   ústavným   súdom,   pretože   takto   by   sa obmedzovala   možnosť   orgánov   prokuratúry   vo   vlastnej   kompetencii   nielen   zistiť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by   účinne   napomohli   odstráneniu   procesných   alebo   faktických   prekážok   postupu príslušného orgánu činného v prípravnom konaní.

16. Keďže v danom prípade sťažovateľ síce už naznačeným spôsobom postupoval, ale   v   čase   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   nevyčkal   na   rozhodnutie   kompetentného orgánu prokuratúry o ním podanej sťažnosti na prokurátora generálnej prokuratúry, ktorú možno kvalifikovať ako opakovaný podnet podľa § 34 ods. 1 v spojení s § 54 ods. 2 zákona o prokuratúre, ústavný súd dospel k záveru, že jeho sťažnosť podaná ústavnému súdu je predčasná, a preto o nej rozhodol (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde   a   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre)   tak,   ako   to   je   uvedené   vo   výroku   tohto rozhodnutia.

17. V závere svojej argumentácie ústavný súd iba dodáva, že čl. 2 ods. 2 ústavy a čl. 149 ústavy neupravujú základné práva a slobody, ktoré v okolnostiach predmetnej veci postihuje iba čl. 46 ods. 1 ústavy.

18.   Nad   rámec   podanej   sťažnosti   ústavný   súd   poukazuje   na   svoju   ustálenú judikatúru, podľa ktorej je súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry či už prostredníctvom podnetu, alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods.   2   zákona   o   prokuratúre),   pričom   tomuto   právu   zodpovedá   povinnosť   príslušných orgánov prokuratúry   zákonom   ustanoveným postupom   sa   takýmto   podnetom   (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m.   I.   ÚS   40/01,   II.   ÚS   168/03   a   III.   ÚS   133/06).   Taktiež   podľa   ustálenej   judikatúry ústavného   súdu   právo   na   vznesenie   obvinenia   a   trestné   stíhanie   inej   osoby   na   základe podaného trestného oznámenia alebo na podanie obžaloby voči nej na súde prokurátorom nie   je   súčasťou   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   (m.   m.   II.   ÚS   42/00, II. ÚS 238/02, III. ÚS 198/03).

19. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti, ústavný súd o ďalších nárokoch sťažovateľa uplatnených v podanej sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. novembra 2012